Celosvetová pandémia koronavírusu SARS-CoV-2 vstúpila do tretieho roka svojho trvania, pričom má naďalej zásadný vplyv na fungovanie všetkých oblastí spoločnosti - vrátane správy vecí verejných a právneho poriadku. V nadväznosti na článok publikovaný v Bulletine ODAK č. 1/2021 prinášame príspevok, ktorého cieľom je zrekapitulovať rok 2021, druhý rok boja Slovenskej republiky s pandémiou, z pohľadu práva - konkrétne venovať sa vybraným aspektom prijímaných protipandemických opatrení a ich prípadnej odozve v rozhodovacej činnosti súdov a v činnosti ďalších orgánov ochrany práva.
POKRAČOVANIE BOJA S KORONAVÍRUSOM V ROKU 2021 (DRUHÁ A TRETIA VLNA)
Na úvod je potrebné poznamenať, že obdobie tzv. druhej vlny pandémie na území Slovenskej republiky na účely tohto článku zodpovedá približne prvému polroku 2021 a obdobie tretej vlny druhému polroku 2021.
1)
Pripomeňme si, že právnym základom prijímania protipandemických opatrení je Ústava Slovenskej republiky (ďalej len "ústava"), najmä čl. 2 ods. 2; čl. 13 ods. 4; čl. 16 ods. 1, čl. 23 ods. 3, čl. 24 ods. 4 a čl. 28 ods. 2; ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu
2)
(ďalej len "ústavný zákon o bezpečnosti štátu"); potom najmä zákon o civilnej ochrane obyvateľstva
3)
(ďalej len "zákon o civilnej ochrane"); zákon o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu
4)
a zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia
5)
(ďalej len "zákon o ochrane verejného zdravia"). V priebehu pandémie koronavírusu sa na našom území uplatňujú konkrétne dva "krízové režimy" - mimoriadna situácia a núdzový stav. Mimoriadna situácia bola vyhlásená vládou Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") na začiatku pandémie
6)
(s platnosťou odo dňa 12. marca 2020) a dosiaľ nepretržite trvá.
7)
Rovnako vláda disponuje právomocou rozhodnúť o vyhlásení a skončení núdzového stavu; pričom Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") patrí právomoc preskúmať súlad vyhlásenia núdzového stavu s ústavou a ústavným zákonom.
8)
Od novely ústavného zákona o bezpečnosti štátu účinnej odo dňa 29. decembra 2020,
9)
núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní. Núdzový stav vyhlásený z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas predĺžiť najviac o ďalších 40 dní, a to aj opakovane. S takýmto predĺžením núdzového stavu musí vysloviť súhlas Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len "národná rada"), a to do 20 dní od prvého dňa predĺženého núdzového stavu. Súhlas národnej rady je potrebný aj v prípade opätovného vyhlásenia núdzového stavu, ak od skončenia predchádzajúceho núdzového stavu vyhláseného z tých istých dôvodov neuplynulo 90 dní.
10)
Dodatočný súhlas národnej rady s predĺžením núdzového stavu bol zavedený s cieľom vytvoriť tzv. ústavnú poistku.
11)
Novela ústavného zákona o bezpečnosti štátu bola prijatá v skrátenom legislatívnom konaní, aby bolo možné (opätovne) predĺžiť núdzový stav vyhlásený od 1. októbra 2020.
12)
Tento núdzový stav bol predĺžený spolu päťkrát
13)
a celkovo trval vyše sedem mesiacov; skončil sa uplynutím 14. mája 2021.
14)
Počas tohto obdobia raz ústavný súd preskúmal súlad núdzového stavu s ústavou. K predĺženiu núdzového stavu na základe novej ústavnoprávnej úpravy došlo nasledujúcimi aktmi:
-
uznesením vlády č. 807 z 29. decembra 2020
(vyhláseným v Zbierke zákonov pod č. 427/2020 Z.z.; predĺženie núdzového stavu na obdobie 40 dní; národná rada udelila súhlas uznesením č. 519 z 12. januára 2021 vyhláseným v Zbierke zákonov pod č. 4/2021 Z.z.),-
uznesením vlády č. 77 z 5. februára 2021
(vyhláseným v Zbierke zákonov pod č. 49/2021 Z.z.; opakované predĺženie núdzového stavu na obdobie 40 dní s účinnosťou od 8. februára 2021; národná rada udelila súhlas uznesením č. 607 z 26. februára 2021 vyhláseným v Zbierke zákonov pod č. 92/2021 Z.z.),-
uznesením vlády č. 160 zo 17. marca 2021
(vyhláseným v Zbierke zákonov pod č. 104/2021 Z.z.; opakované predĺženie núdzového stavu na obdobie 40 dní s účinnosťou od 20. marca 2021; národná rada udelila súhlas uznesením č. 696 z 1. apríla 2021 vyhláseným v Zbierke zákonov pod č. 123/2021 Z.z.) (ďalej len "uznesenie vlády č. 160"),
15)
-
uznesením vlády č. 215 z 26. apríla 2021
(vyhláseným v Zbierke zákonov pod č. 160/2021 Z.z.; opakované predĺženie núdzového stavu na obdobie 30 dní s účinnosťou od 29. apríla 2021).
16)
Uznesením vlády číslo 260 zo 14. mája 2021
(vyhláseným v Zbierke zákonov pod č. 175/2021 Z.z.) bol núdzový stav vyhlásený uznesením vlády č. 587 z 30. septembra 2020 ukončený uplynutím 14. mája 2021.Tak ako v roku 2020, aj v roku 2021 sa epidemiologická situácia na Slovensku v letných mesiacoch zlepšila. Nástup tretej vlny sme zaznamenali v júli 2021.
17)
Núdzový stav bol opäť vyhlásený od 25. novembra 2021,
18)
a to na 90 dní. Skončil sa uplynutím tejto doby, t.j. uplynutím 22. februára 2022.
Počas núdzového stavu môže dôjsť k obmedzeniu taxatívne vymedzených základných práv a slobôd v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas.
19)
Aj v roku 2021 predstavoval právny režim núdzového stavu základ jednak pre prijímanie opatrení smerujúcich najmä k zníženiu mobility obyvateľov, jednak opatrení hospodárskej mobilizácie.
V priebehu obdobia zlepšenia pandemickej situácie zoslabla potreba opatrení na zníženie mobility obyvateľov (ktorými sa v podstatnej miere zasahuje do ich základných práv a slobôd), podľa vlády však pri riadení boja s pandémiou naďalej pretrvávala potreba disponovať možnosťou zachovať a prijímať opatrenia hospodárskej mobilizácie. Vzhľadom na to bol zákon o hospodárskej mobilizácii
20)
s účinnosťou od 14. mája 2021 novelizovaný
21)
tak, aby bolo možné prijímať niektoré opatrenia hospodárskej mobilizácie nielen v núdzovom stave, ale aj v mimoriadnej situácii.
22)
Ide napríklad o organizáciu výroby a organizáciu služieb alebo použitie štátnych hmotných rezerv. Novelizácia sa nedotkla organizácie dodávok životne dôležitých tovarov a ich predaja s využitím mimoriadnych regulačných opatrení či ochrany životne dôležitých zdrojov a ochrany objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov; tieto opatrenia sa naďalej môžu realizovať len v núdzovom stave (prípadne vo výnimočnom stave).
23)
Takisto uloženie pracovnej povinnosti bolo aj po tejto zmene právnej úpravy podmienené existenciou núdzového stavu (resp. výnimočného stavu). Ďalšou novelou zákona o hospodárskej mobilizácii z novembra 2021
24)
sa však napokon umožnilo, aby mohla vláda nariadiť pracovnú povinnosť aj v čase mimoriadnej situácie. Na vykonanie príslušných opatrení hospodárskej mobilizácie a o ich financovaní vláda vydáva na návrh Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky nariadenia, ktoré sa uverejňujú v Zbierke zákonov.
25)