KUKLIŠ, P.: Vyhlášky úradov verejného zdravotníctva ako právny predpis. Právny obzor, 104, 2021, č. 2, s. 141 - 154.
The ordinances of public health authorities as generally binding legal act. The article deals with the ordinances of the Public Health Office and of regional public health authorities as a new type of generally binding legal act. The subject of criticism is the way in which the law empowered the Public Health Office and regional public health authorities – as state budget organizations – to issue generally binding ordinances. The way in which this legislation is published is also criticized.
Key words:
pandemic, constitutionality, legislation, the Public Health Office, regional public health authorities, ordinances1
Súčasná pandemická situácia výrazným spôsobom preveruje schopnosti politikov, verejných činiteľov, odborníkov z množstva oblastí ľudskej činnosti, ale aj schopnosti jednotlivcov i komunít v postavení objektu činnosti (ale i nečinnosti) osôb a inštitúcií zodpovedných (v rozličných oblastiach a na rôznej úrovni) za riešenie tejto situácie. Súčasné obdobie sa vyznačuje výraznou, viac-menej oprávnenou kritikou viacerých právnych aspektov zápasu s pandémiou.
Predmetom kritiky je aj neujasnenosť používaných niektorých právnych, resp. neprávnych predpisov z aspektu ústavnosti a zákonnosti, osobitne opatrení na predchádzanie ochoreniam a opatrení vo vybraných prípadoch ohrozenia zdravia úradov verejného zdravotníctva.
2.1
Verejná ochrankyňa práv ako najzásadnejší problém identifikovala skutočnosť, že niektoré opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len Úrad verejného zdravotníctva) mali pôsobnosť na celom území Slovenskej republiky, a preto ich časť odbornej verejnosti považovala za všeobecne záväzný právny predpis. V zmysle platnej právnej úpravy je prieskum všeobecne záväzného právneho predpisu na ústavnom súde pre fyzické a právnické osoby nedostupný; návrh podľa čl. 125 ústavy môžu podať len aktívne legitimované subjekty. Keďže však spomínaný článok ústavy predpokladá len prieskum takého právneho predpisu, ktorý vydal ústredný orgán štátnej správy, je prieskum opatrení Úradu verejného zdravotníctva, ktorý nie je ústredným orgánom štátnej správy, z abstraktnej kontroly ústavnosti vylúčený.
Ak by bolo opatrenie Úradu verejného zdravotníctva správnym aktom, treba ho považovať za akýsi "hybridný" správny akt, pretože zaväzuje neurčitý počet adresátov, t.j. nie je individuálne vymedzený a ich adresátom nie je individuálna fyzická alebo právnická osoba. Takýto správny akt náš právny poriadok explicitne nepozná a pre jeho špecifickosť si vyžaduje aj špecifickú právnu úpravu, ktorá v takých prípadoch zabezpečí relevantnú právnu ochranu. Všeobecná správna žaloba podľa § 177 Správneho súdneho poriadku preskúmava individuálne správne akty. Umožňuje v individuálnom prípade domáhať sa ochrany subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, avšak výsledkom (v prípade, že je žalobca v konaní úspešný) môže byť len zrušenie napadnutého rozhodnutia, či opatrenia súdom. Súd nemôže, čo by v prípade hybridného správneho aktu bolo potrebné, svojím rozhodnutím potvrdiť či suspendovať individuálny účinok opatrenia Úradu verejného zdravotníctva voči konkrétnej osobe, nemôže rozhodnúť o nezákonnosti postupu orgánu štátu pri realizácii opatrenia Úradu verejného zdravotníctva. Súd môže len zrušiť opatrenie ako celok, čo v prípade opatrenia Úradu verejného zdravotníctva môže viesť až k absurdnej situácii, v ktorej súd s regionálnou pôsobnosťou zruší opatrenie s platnosťou na celom území Slovenskej republiky.
Za významný nedostatok týchto potenciálnych prostriedkov nápravy verejná ochrankyňa práv považuje aj to, že negarantujú osobe, ktorá je adresátom opatrenia Úradu verejného zdravotníctva, urýchlené konanie, ktoré je v tomto prípade nevyhnutné, ak má byť právna ochrana reálna. Pri opatrení, ktorého prijatie reflektuje na veľmi rýchlo sa meniacu pandemickú situáciu a ktorého platnosť trvá v zásade niekoľko týždňov až mesiacov, kým ho nenahradí iné opatrenie, lehota na poskytnutie adekvátnej právnej ochrany nesmie presiahnuť niekoľko dní, nanajvýš týždňov. Preto verejná ochrankyňa zastáva názor, že súčasná právna úprava neumožňuje realizovať súdnu kontrolu opatrení Úradu verejného zdravotníctva a vytvára právnu neistotu, ktorá môže byť kedykoľvek a voči komukoľvek zneužitá bez akejkoľvek kontroly.
1)
2.2
Generálny prokurátor zdôraznil v upozornení na nezákonný postup Úradu verejného zdravotníctva, že porušenie zákona súvisí predovšetkým s nedostatkom vecnej pôsobnosti tohto úradu na vydávanie opatrení po vyhlásení mimoriadnej situácie a po vyhlásení núdzového stavu, ako aj s právnou formou týchto opatrení. Úrad verejného zdravo