Článok sa zaoberá druhmi obhajoby a postavením obhajcu v trestnom konaní v právnych podmienkach Slovenskej republiky. Podľa Trestného poriadku má obvinený právo zvoliť si svojho obhajcu v štádiu prípravného konania, t. j. pred začatím súdneho konania, pričom novelou zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, účinnou od 15.03.2024, má už toto právo aj podozrivý. Obhajca má právo zúčastňovať sa všetkých úkonov v priebehu celého trestného konania, ak sa obvineného procesné úkony týkajú. V Slovenskej republike môže v trestnom konaní zastupovať obvineného len obhajca, pričom obhajcom sa rozumie advokát alebo limitovane aj advokátsky koncipient. Štát (resp. jeho orgány) má povinnosť ustanoviť obvinenému obhajcu (bezplatne), ak tento nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby a ak o obhajcu požiada. Týmto je chránený sám obvinený a je mu garantované právo na kvalifikovanejšiu ochranu jeho práv, subjektom, ktorý vie riadne uplatňovať jeho práva v rámci trestného konania.
Types of defence and the position of the defence counsel in criminal proceedings in the legal conditions of the Slovak Republic
The article deals with the types of defence and the position of the defence counsel in criminal proceedings in the legal conditions of the Slovak Republic. According to the Criminal Procedure Code, the accused has the right to choose his/her legal defence counsel already at the stage of preliminary proceedings, i.e. before the commencement of the trial while the amendment to Act no. 301/2005 Coll. The criminal code, as amended, effective from 15th March 2024, the suspect already has this right. Defence counsel has the right to participate in all acts throughout the criminal proceedings, if the accused is concerned by the procedural acts. In the Slovak Republic, only a defence lawyer or, to a limited extent, a law clerk may represent the accused in criminal proceedings. The state (or its authorities) is obliged to appoint a defence counsel (free of charge) to the accused if he/she does not have sufficient means to pay the costs of defence and if the accused ask for it. By this, the accused himself is protected and he is guaranteed the right to a more qualified protection of his rights, by an entity that knows how to properly exercise his rights within the framework of criminal proceedings.
Kľúčové slová: obhajca, povinná obhajoba, zvolený a ustanovený obhajca, právo obvineného
Key words: defender, mandatory defense, elected and appointed defense attorney, right of the accused
Všeobecne k obhajobe v trestnom konaní
Právo na obhajobu má svoj základ v Ústave Slovenskej republiky čl. 40 ods. 3 zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších ústavných predpisov ako aj v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd Rady Európy z roku 1950, kde je toto právo subsumované pod právo na spravodlivé súdne konanie, nakoľko ide o zásadný prvok spravodlivého procesu, a to najmä z dôvodu, že nie každý je schopný sa sám obhajovať, prípadne nie je znalý právnych predpisov. V rámci trestného konania je toto právo vyjadrené nasledovne „Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu“.[1] Ide o jedno zo základných práv obvineného. Právo na obhajobu zabezpečuje predovšetkým dve podstatné úlohy; prvou je, aby nedošlo k odsúdeniu nevinnej osoby a druhou, aby bola osoba odsúdená iba za to, čo reálne aj spáchala.
„Ako obvinený máte právo vypovedať alebo odoprieť vypovedať. K priznaniu vás nikto nesmie nútiť. Máte právo zvoliť si obhajcu. Ak nemáte prostriedky na zaplatenie obhajcu, máte právo žiadať, aby vám bol obhajca ustanovený.“ [2]Obvinený už pred prvým výsluchom, okrem iného, musí byť poučený o jeho práve zvoliť si obhajcu, prípadne, ak si ho zvoliť nemôže, napr. z finančných dôvodov, môže požiadať o jeho ustanovenie. Trestný poriadok teda predpokladá a chráni obvineného už od počiatku s ohľadom na to, že ide o trestné konanie, v ktorom sa rozhoduje o tých najdôležitejších právach, ako je napr. právo na slobodu. Právo na obhajobu predpokladá aj samotný čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd Rady Európy z roku 1950, a to tým, že osobe priznáva právo obhajovať sa osobne alebo prostredníctvom obhajcu, a to buď podľa vlastného výberu, alebo v prípade, ak nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami, aby mu bol takýto obhajca poskytnutý bezplatne. Týmto je chránený sám obvinený a je mu garantované právo na kvalifikovanejšiu ochranu jeho práv, subjektom, ktorý vie riadne uplatňovať jeho práva v rámci trestného konania.
Pred účinnosťou novely zákona č. 301/2005 Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, teda pred 15.03.2024, bol značný rozdiel či sa osoba nachádza v konaní pred začatím trestného stíhania, alebo už v prípravnom konaní, t. j. rozhodujúcim bol moment vydania uznesenia o vznesení obvinenia. Tento rozdiel spočíval v zjavnej nevýhode osoby, ktorej ešte obvinenie vznesené nebolo, teda tzv. podozrivý, nakoľko inštitút obhajcu v štádiu pred začatím trestného konania neexistoval. V tomto štádiu bol advokát len právny zástupca, tzn. tento nemal tie práva a oprávnenia, ktoré Trestný poriadok priznáva obhajcovi. Obhajcom sa právny zástupca stal až momentom vydania uznesenia o vznesení obvinenia voči konkrétnej osobe, tzn. až od tohto vznesenia sa právny zástupca stal obhajcom. ,,Podozrivý má práva a pov