Anotácia
Jednou z povinností obvineného je jeho povinnosť strpieť úkony orgánov činných v trestnom konaní a súdov na zistenie jeho totožnosti. Plnenie tejto povinnosti obvineného má viacero významov. Zároveň plnenie tejto povinnosti obvineného je spojené s viacerými teoretickými a aj aplikačnými problémami. Plnenie tejto povinnosti je zároveň limitované minimálne rámcovou zákonnou úpravou. Účelom príspevku je naznačenými problémami súvisiacimi s touto povinnosťou obvineného sa zaoberať a zistiť jej legitimitu a legalitu.
Annotation
One of the obligations of an accused person is to tolerate the acts of law enforcement authorities in a criminal process and the courts to determine the identity of an accused person. The fulfillment of this obligation has various significance. The fulfillment of this obligation is simultaneously connected with various theoretical and applicable issues. The fulfillment of this obligation is simultaneously limited, at the very least, by legislation framework. The purpose of this contribution is of suggested issues related to this obligation of an accused person to deal with and find out its legitimacy and legality.
Kľúčové slová
Zistenie totožnosti obvineného, povinnosti obvineného, legitimita, legalita
Keywords
Determination of identity of an accused person, obligations of an accused person, legitimacy, legality
Úvod
Medzi povinnosti obvineného
1)
patrí aj jeho povinnosť strpieť úkony orgánov činných v trestnom konaní a súdu na zistenie totožnosti obvineného (§ 123 ods. 2 TP). Ide o jednu zo zásadných povinností obvineného, a okrem povinnosti dostaviť sa na predvolanie aj najdôležitejšiu. Hodnoverné zistenie totožnosti obvineného zo strany príslušných orgánov je totiž základným pilierom efektívneho boja štátu proti kriminalite v spoločnosti. Povinnosť obvineného strpieť úkony na zistenie jeho totožnosti je inštitútom umožňujúcim dosiahnutie verejného statku (dobra) spočívajúceho v náležitom zistení trestných činov a spravodlivom potrestaní ich páchateľov (§ 1 TP). Existenciou uvedenej povinnosti je tiež sledovaný účel obmedzenia možnosti páchateľov trestných činov vyhnúť sa trestnému konaniu a jeho dôsledkom. Je prostriedkom vylúčenia nevinných osôb spod podozrenia z nelegálnej činnosti. Je prvkom zabezpečujúcim zabráneniu zámeny osôb, na ktoré by mali dopadať obmedzenia a dôsledky spojené s trestným konaním. Je garantom zistenia skutočného rozsahu práv a povinností obvineného v trestnom konaní a je významným činiteľom pri riešení prejudiciálnych otázok, ktoré môžu počas trestného konania v súvislosti s osobou obvineného vyvstať. Preto všetko je významným faktorom ochrany individuálnych práv jednotlivcov pred neodôvodneným stíhaním a odsúdením.
Z metodologického hľadiska sa nám zdalo ako najvhodnejšie poňať uvedenú povinnosť obvineného v tomto príspevku ako formu obmedzenia informačnej autonómie obvineného vo vzťahu k prvkom jeho osobnosti utvárajúcich jeho totožnosť, ako povinnosť obvineného strpieť spracúvanie údajov o jeho osobe príslušnými orgánmi na účely trestného konania. Zároveň načrtneme (vychádzajúc zo záverov súdnej praxe) predmetnú povinnosť z hľadiska významu zistenia totožnosti obvineného pre trestné konanie. S tým súvisí aj ďalší obsah tohto príspevku, v ktorom sa problematikou realizačných povinností obvineného zaoberáme len rozsahu ich vymedzenia vo vzťahu k rámcovej povinnosti obvineného strpieť úkony na zistenie jeho totožnosti. Komplexný pohľad na povinnosti obvineného, ktoré nemusia obvinenému vzniknúť v súvislosti s potrebou zistenia údajov o jeho totožnosti, ale napr. za účelom zistenia, či je obvinený osobou, ktorá nechala na mieste činu stopy (povinnosť strpieť prehliadku tela, povinnosť strpieť odber biologického materiálu, povinnosť strpieť snímanie daktyloskopických odtlačkov) ponúkneme na inom mieste.
2)
I. Vymedzenie základných pojmov
Prv než pristúpime k bližšiemu skúmaniu obsahu povinnosti obvineného strpieť úkony na zistenie jeho totožnosti, považujeme za nevyhnutné v prvom rade vymedziť kľúčové pojmy súvisiace s témou tohto príspevku. Ide o pojem totožnosť osoby a údaje o totožnosti osoby.
Nájsť jednoznačnú definíciu pojmu
„totožnosť osoby"
nie je jednoduchou úlohou. S pojmom totožnosť osoby totiž v rámci svojho odborného jazykového aparátu nepracuje len vedný odbor trestné právo. Naopak, s predmetným pojmom sa možno stretnúť aj v oblasti kriminalistiky, filozofie, psychológie či sociológie. Preto pojem totožnosť osoby môže mať vzhľadom na rôznorodosť oblastí spoločenského (vedeckého) života, ktoré s týmto pojmom pracujú, rôzny význam (inak si ho bude vykladať právnik – zohľadňujúc obsah a účel interpretovanej právnej normy, iným spôsobom filozof či psychológ a odlišne naň bude nazerať sociológ).V najširšom zmysle slova možno pojem totožnosť osoby (osobná identita) vnímať prizmou metafyziky
3)
ako osobnú jedinečnosť, ktorá určitým spôsobom prináleží každej jestvujúcej bytosti.
Sociológia spája totožnosť osoby s pôsobením jednotlivca v spoločnosti a rozumie pod týmto pojmom stotožnenie sa konkrétnej bytosti s určitou skupinou ľudí, začlenením sa medzi nich. Človek je občanom nejakého štátu, hlási sa k národu, jazyku, etniku, náboženstvu. Spoločne s ostatnými členmi v danej skupine konzumuje aj vytvára určitú kultúru. Osoby v rámci svojej totožnosti z hľadiska sociológie majú svoje vlastné sociálne role, prostredníctvom ktorých sa usilujú napĺňať určité ciele a snažia sa ovplyvniť spoločenské usporiadanie určitým smerom.
4)
Konečne sa dostávame k právnemu vymedzeniu pojmu totožnosť osoby. Z hľadiska doktrinálneho možno v tomto smere poukázať najmä na známu teóriu objektu, ktorú sformuloval Günter Dürig.
5)
Totožnosť osoby Dürig označil za súčasť ľudskej dôstojnosti. Podľa teórie objektu je (právna) totožnosť osoby prostriedkom, ktorý zabraňuje tomu, aby bol konkrétny jednotlivec postavený štátnou mocou do role objektu, v ktorej by sa stal púhym prostriedkom a bol by umenšený do podoby druhovo zameniteľnej veličiny.
6)
Z hľadiska legislatívneho v podmienkach Slovenskej republiky pojem totožnosť osoby v súčasnosti nie je legálne definovaný pre právny poriadok, a to ani všeobecne ani špecificky pre konkrétne odvetvie právneho poriadku. Nie je tomu tak teda ani na účely trestného konania (resp. v tomto prípade na účely výkladu § 123 ods. 2 TP). Z uvedeného dôvodu sa pokúsime na tomto mieste uviesť vlastnú definíciu pojmu „totožnosť osoby", ktorá podľa nášho názoru obsahovo zodpovedá účelu ust. § 123 ods. 2 TP, v ktorom je ustanovená povinnosť pre osobu obvineného strpieť úkony na zistenie jej totožnosti.
Totožnosťou osoby