Príspevok analyzuje zmenu dôkazného štandardu pri obligatórnom zastavení trestného stíhania: od požiadavky úplnej istoty, k modelu "dostatočne odôvodneného záveru". Analýza vybraných uznesení prokurátorov o zastavení trestného stíhania odhaľuje, ako je táto zmena aplikovaná v praxi. Ak dôkazy nie sú dostatočné na podanie obžaloby, povinnosťou prokurátora je konanie ukončiť ešte v prípravnom štádiu. Teoreticko-aplikačná analýza zároveň poukazuje na potrebu zvýšenia nárokov na odôvodňovanie týchto rozhodnutí a na otvorené otázky súvisiace s ochranou práv poškodeného a objektivitou rozhodovania prokurátora.
The article analyses the shift in the evidentiary standard foroblgatory termination of criminal prosecution: from the requirement of complete certainty to a model of a "sufficiently reasoned conclusion." By examining selected prosecutorial decisions, it shows how the new standard is applied in practice. Where the evidence is insufficient to support a charge, the prosecutor is obliged to end the case already at the pre?trial stage. The theoretical and practical analysis further underscores the need for enhanced standards of reasoning in such decisions and raises open questions concerning the protection of victims' rights and the objectivity of prosecutordecision-making.
ZSEMLYOVÁ, S.: Zmena štandardu zastavenia trestného stíhania a jej vplyv na dokazovanie v prípravnom konaní; Justičná revue, 78, 2026, č. 5, s. 503 - 517.
Kľúčové slová:
prokurátor, zastavenie trestného stíhania, nepochybnost, dostatočne odôvodnený záver.
Key words:
prosecutor, termination of criminal prosecution, certainty, sufficiently reasoned conclus on.
Právne predpisy/legislation:
zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov; zákon č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
Úvod
Veľká novela trestných kódexov z roku 2024 vyvolala viacero aplikačných otázok. Čo v praxi znamená posun z požiadavky "nepochybnosti" k "dostatočne odôvodnenému záveru" pri obligatórnom zastavení trestného stíhania? Do akej miery sa tým zmenila povaha prípravného konania a rozhodovacia právomoc prokurátora? Na prvý pohľad ide len o formálnu zmenu v právnej úprave, no v skutočnosti mení rozsah kompetencií prokurátora, čím môže táto novela prispieť k zníženiu vecí riešených pred súdom. Od prijatia nového trestného poriadku v roku 2006 platila právna úprava, ktorá pri zastavení trestného stíhania vyžadovala nepochybnosť.
Prokurátori tak v prípadoch, kde síce existovali racionálne pochybnosti, ale neboli úplne eliminované, museli pristúpiť k podaniu obžaloby, hoci bolo zrejmé, že vo vykonaných dôkazoch sú rozpory, ktoré nemožno odstrániť ani ďalším dokazovaním.
1)
Práve preto je zmena formulácie v zákone, hoci pomerne nenápadná, aplikačne podstatná. V tomto článku analyzujeme praktickú odozvu tejto novely prostredníctvom vybraných uznesení prokurátorov o zastavení trestného stíhania, vydaných po jej účinnosti. Porovnávame tiež ich argumentačné línie a kritériá hodnotenia vykonaného dokazovania.
Teoretické východiská zastavenia trestného stíhania
Vo všeobecnosti možno konštatovať, že prokurátor je v prípravnom konaní považovaný za pána sporu
(dominus litis),
keďže v tejto fáze konania má dominantné a rozhodujúce postavenie. V prípravnom konaní vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti v zmysle § 230 Trestného poriadku, zákona č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj "TP"). Na rozdiel od konania pred súdom, kde sa stáva len stranou konania (§ 10 ods. 10 veta druhá TP) a musí uniesť dôkazné bremeno, v prípravnom konaní nesie primárnu zodpovednosť za priebeh a výsledok vyšetrovania. V prípade, ak už v prípravnom štádiu trestného konania dospeje k záveru, že dôkazná situácia nie je dostatočne "pevná" na úspešné preukázanie viny pred súdom, je legitímne, aby mu právny poriadok poskytoval možnosť zastaviť trestné stíhanie už v štádiu prípravného konania.
2)
Zastaviť trestné stíhanie vydaním uznesenia môže aj policajt, ak vo veci ešte nebolo vznesené obvinenie (§ 215 ods. 4 TP).Zásady legality a oficiality (§ 2 ods. 5 a ods. 6 TP) ukladajú prokurátorovi povinnosť stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel, a to nielen na základe trestného oznámenia, ale aj z jeho vlastnej činnosti, keďže v trestnom konaní zastupuje štát, resp. jeho záujmy. Na druhej strane však stojí za úvahu, že "bezhlavé" stíhanie všetkých konaní, ktoré formálne napĺňajú znaky trestného činu, by mohlo viesť k prílišnej tvrdosti a neefektívnosti, čo by mohlo mať za dôsledok neprimeranú záťaž systému trestnej justície.
3)
Moderné trestné právo by malo reflektovať dynamicky sa vyvíjajúcu spoločnosť, meniace sa hodnotové preferencie, ale aj praktické potreby ochrany záujmov, jednak štátu a jednak obvineného a poškodeného.
V nadväznosti na uvedené je vhodné spomenúť aj zásadu oportunity, ktorá predstavuje protiváhu zásady legality. Zásada oportunity je v literatúre neraz vykladaná v užšom slova zmysle, najmä v súvislosti s fakultatívnym zastavením trestného stíhania podľa § 215 ods. 2 TP, kde prokurátor môže, ale nemusí trestné stíhanie zastaviť.
4)
Domnievame sa, že jej prvky sa nachádzajú aj v ustanoveniach o obligatórnom zastavení trestného stíhania [§ 215 ods. 1 písm. a) a c) TP], hoci sa na prvý pohľad javí ako jasný a striktný príkaz zákonodarcu. Zastávame názor, že to platí najmä v skúmanej novelizovanej právnej úprave.
Obligatórne zastavenie trestného stíhania síce formálne stanovuje povinnosť rozhodnúť určitým spôsobom, avšak predchádzajúcemu hodnoteniu dôkaznej situácie dominuje vlastná (racionálna a logická) úvaha prokurátora. Uvedené vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: