Dokazovanie

Príspevok sa venuje problematike ukladania trestov v súvislosti s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v konaní pred súdom. Uvedená téma reflektuje na pomerne aktuálny okruh aplikačných problémov súdov, upriamujúc pozornosť aj na špecifiká dokazovania v tzv. v "super rýchlom" konaní. Osobitná pozornosť je venovaná ukladaniu trestu prepadnutia veci (motorového vozidla). Autori vo svojom príspevku polemizujú nad tým, či uloženie uvedeného trestu nie je neprimerane prísne, vzhľadom na nižšiu typovú závažnosť označeného prečinu. V neposlednom rade, predmetom príspevku je i negatívne vnímanie ukladania podmienečného odkladu výkonu trestu s probačným dohľadom pri dotknutom prečine. Predmetom článku je, okrem iného, aj problematika spojená s ukladaním trestu zákazu činnosti. Článok je voľným pokračovaním článku, ktorí autori zverejnili Justičnej revue v č. 4/2024 s názvom "Vybrané právno-aplikačné aspekty trestného činu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky".

Stav non liquet sa týka zisťovania skutkového stavu a predstavuje stav, kedy súd už vyčerpal všetky možnosti pre objasnenie skutkového stavu a napriek tomu sudca nenadobudol vnútorné presvedčenie o pravdivosti...

Dokazovanie je proces, v ktorom sa v súdnom konaní preukazujú sporné a pre spor významné skutočnosti. V procese dokazovania je nevyhnutné určiť, ktoré skutočnosti má preukazovať ktorá strana. Inak povedané,...

Autor sa v predmetnom článku zaoberá e-mailovou komunikáciou, ktorá môže slúžiť na účely dokazovania trestnej činnosti. Rozoberá jednotlivé možnosti zaistenia obsahu takejto komunikácie, ktoré vyplývajú z Trestného poriadku. Rovnako poukazuje na rozličnosti týkajúce sa toho, či predmetná komunikácia má súkromný alebo pracovný charakter.

Úvod Problematika dokazovania v prípravnom konaní sa považuje z hľadiska trestného práva za veľmi významnú a aktuálnu. Spolu s rozhodovaním je dokazovanie najdôležitejšou a najvýznamnejšou procesnou činnosťou orgánov činných...

SKUTKOVÝ STAV Krajský súd v Ž. (ďalej len "správny súd") rozsudkom č. k. 30S/15/2016-72 z 13. júna 2017 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej...

Anotácia Príspevok skúma kritériá prípustnosti dôkazov, ktoré sformuloval profesor Bohumil Repík v roku 1982. Cieľom článku je prostredníctvom hodnotenia aktuálnosti tvrdení Repíka vyhodnotiť potrebu, respektíve nepotrebu implementácie kritérií prípustnosti dôkazov do právneho poriadku Slovenskej republiky. Autorka v predmetnom článku uvádza terminológiu a rozlišuje medzi pojmami "prípustnosť dôkazov" a "zákonnosť dôkazov", približuje predmetné kritéria, a následne skúma rozhodovaciu činnosť súdov, pričom zisťuje, či by implementácia daných kritérií do právneho poriadku Slovenskej republiky mohla napomôcť k predídeniu prípadných sporov a nejasností. Annotation The paper examines the criteria for the admissibility of evidence formulated by Professor Bohumil Repik in 1982. The aim of the article is to evaluate the need by evaluating the topicality of Professor Repik's statements, respectively the non-need to implement the criteria of admissibility of evidence into legal order of the Slovak Republic. In this article, the author introduces terminology and distinguishes between the terms "admissibility of evidence´´ and "legality of evidence", approximates the criteria in question, and then examines the decision-making activities of the courts, finding out whether the implementation of the criteria in the legal order of the Slovak Republic could help prevent potential disputes and ambiguities.

Príspevok sa zaoberá európskym zatýkacím rozkazom a európskym vyšetrovacím príkazom, najmä z hľadiska ich legislatívneho vymedzenia, zákonných podmienok ich aplikácie a ďalších teoreticko-praktických aspektov. Príspevok je zameraný predovšetkým na dokazovanie v rámci konania o európskom zatýkacom rozkaze a výsluch osoby slovenskými justičnými orgánmi prostredníctvom videokonferencie na základe európskeho vyšetrovacieho príkazu. The work deals with European ArrestWarrant and European Investigation Order, especially in terms of their legislative definition, the legal conditions for their application and other theoretical and practical aspects. The work is primarily focused on evidence within the European ArrestWarrant proceedings and hearing of person by the Slovak judicial authorities on the basis of European Investigation Order by videoconference.

§ 3 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 1, 2, 3, 4, § 44 ods. 1, § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)§ 19 ods. 1 druhá veta, § 49, § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania. Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Sžfk 64/2017

Služby cloud computingu sú výzvou pri spracovaní digitálnych údajov. Tradičné digitálne forenzné postupy sa v tomto prípade nehodia kvôli použitiu technológií ukladania na vzdialených serveroch a virtualizácie. Sprístupnenie potenciálnych dôkazov sa ďalej komplikuje vývojom nových cloudových služieb.Autor skúma digitálne forenzné postupy zahŕňajúce komplexnejšie získavanie a analýzu digitálnych dôkazov v rámci systému trestného súdnictva. Cloud computing services are a challenge for digital data processing. Traditional digital forensic techniques are in this case unsuitable due to the use of remote storage and virtualization technologies. The disclosure of potential evidence is further complicated by the development of new cloud services. The author examines digital forensic practices which involve a more comprehensive acquisition and analysis of digital evidence within the criminal justice system.

§ 220 ods. 2, § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku Aj keď má strana sporu procesné oprávnenie navrhovať dôkazy, súd nemusí vykonať každý ňou navrhnutý dôkaz, musí však v rozhodnutí vysvetliť, prečo ho nevykonal. Súd môže nevyhovieť návrhu strany na vykonanie dokazovania len z dôvodu, že navrhnutý dôkaz: a) sa týka skutočnosti, ktorá je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania, b) nie je spôsobilý overiť alebo vyvrátiť tvrdenú skutočnosť a c) je vzhľadom na nepochybné výsledky dokazovania vykonaného inými dôkazmi nadbytočný. Pokiaľ tieto dôvody nie sú dané, súd nevyhovením návrhu na vykonanie dokazovania koná spôsobom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 Cdo 205/2019

Anotácia Příspěvek 1) se zabývá vybranými instituty, které přinesla aktuální novela trestních předpisů. Jedná se zejména o zavedení institutu prohlášení viny, rozšíření aplikovatelnosti dohody o vině a trestu a rovněž i nesporných skutečností. Kontradiktornost trestního řízení je posílena zavedením nové obligatorní součásti obžaloby (uvedení návrhu na uložení trestu nebo upuštění od potrestání) a také úvodním prohlášením obviněného na podanou obžalobu. Novela je výrazným posunem k angloamerickému modelu trestního řízení. 2) Annotation The paper deals with selected institutes that have produced the current amendment to criminal regulations. These include the introduction of the institute of a declaration of guilt, the extension of the applicability of agreements on guilt and punishment, and other undisputed facts. The adversarial nature of criminal proceedings is strengthened by the introduction of new mandatory parts of the indictment (introduction of a motion to impose a sentence or waiver of punishment) and also by the statement of the accused of the indictment. The amendment is a significant shift towards the Anglo-American model of criminal proceedings.

  ZSP 27/2018 Dovolanie Odňatie možnosti účastníkovi konania konať pred súdom Prerokovanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej § 214 ods. 1, 2, § 236 ods. 1, § 237 ods....

  ZSP 39/2017 Vysvetlenie alebo doplnenie znaleckého posudku § 142 a § 146 Trestného poriadku Znalec, ktorý bol v prípravnom konaní pribratý na podanie znaleckého posudku, zostáva v procesnom postavení...

  ZSP 38/2017 Použitie zvukového a obrazového záznamu fyzickej osoby o komunikácii ako dôkazného prostriedku § 119 ods. 2 Trestného poriadku čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných...

  APLIKAČNÉ PROBLÉMY PRI VYHOTOVOVANÍ OBRAZOVÝCH ZÁZNAMOV ZO SLEDOVANIA OSÔB ALEBO VECÍ1) Cieľom tohto príspevku je poukázať na nedokonalú právnu úpravu, ktorá sa týka vzájomného vzťahu dvoch dôkazných prostriedkov, a...

  5/2016 Hodnotenie dôkazov Prípustnosť dovolania § 132 a nasl., § 213, § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku Ak sa odvolací súd chce odchýliť od skutkových zistení...

  Skutkový stav: Krajský súd v T. rozsudkom z 2. novembra 2015, sp. zn. 23 To 68/2015, na odvolanie obžalovaného D. G. proti rozsudku Okresného súdu T. z 1. apríla...

51/2015 Aktuálnosť dôkazných prostriedkov § 2 ods. 10 Trestného poriadku § 34 ods. 4 Trestného zákona Požiadavka zistenia skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti v zmysle...

38/2015 Nikoho nemožno nútiť k tomu, aby seba samého obviňoval alebo usvedčoval Článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd I. Medzi medzinárodne uznávané štandardy spravodlivého konania...