K problematike ukladania trestov za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky

JUDr. Boris Šiška PhD.

Vydáno: 11. 11. 2024 53 minút čítania

Príspevok sa venuje problematike ukladania trestov v súvislosti s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v konaní pred súdom. Uvedená téma reflektuje na pomerne aktuálny okruh aplikačných problémov súdov, upriamujúc pozornosť aj na špecifiká dokazovania v tzv. v "super rýchlom" konaní. Osobitná pozornosť je venovaná ukladaniu trestu prepadnutia veci (motorového vozidla). Autori vo svojom príspevku polemizujú nad tým, či uloženie uvedeného trestu nie je neprimerane prísne, vzhľadom na nižšiu typovú závažnosť označeného prečinu. V neposlednom rade, predmetom príspevku je i negatívne vnímanie ukladania podmienečného odkladu výkonu trestu s probačným dohľadom pri dotknutom prečine. Predmetom článku je, okrem iného, aj problematika spojená s ukladaním trestu zákazu činnosti. Článok je voľným pokračovaním článku, ktorí autori zverejnili Justičnej revue v č. 4/2024 s názvom "Vybrané právno-aplikačné aspekty trestného činu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky".

The contribution in question is devoted to the issue of imposing penalties in connection with the crime of endangerment under the influence of an addictive substance in court proceedings. The mentioned topic reflects on a relatively current range of application problems of the courts, drawing attention also to the specifics of proof in the so-called in „super fast“ proceedings. Special attention is paid to imposing the penalty of confiscation of property (motor vehicle). In their contribution, the authors debate whether the imposition of the mentioned punishment is not disproportionately severe, given the lower typical severity of the designated offence. Last but not least, the subject of the contribution is also the negative perception of the imposition of a conditional suspension of the execution of the sentence with probation supervision for the offense in question. The subject of the article is, among other things, the issue connected with the imposition of a ban on activity. The article is a free continuation of the article that the authors published in the Judicial Review in issue no. 4/2024 entitled ”Selected legal and application aspects of the criminal offense of endangerment under the influence of an addictive substance“.

ŠIŠKA, B. – MARR, S.: K problematike ukladania trestov za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky; Justičná revue, 76, 2024, č. 10, s. 981 – 998.

Kľúčové slová: ohrozovanie pod vplyvom návykovej látky, aplikačné problémy, „super rýchle“ konanie, dokazovanie, trest prepadnutia veci, podmienečný odklad výkonu trestu s probačným dohľadom.

Key words: threatening under the influence of an addictive substance, application problems, „super fast“ proceeding, proving, penalty of forfeiture, conditional suspension of sentence with probation supervision.

Právne predpisy/legislation: zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok.

Úvod

Trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona pravidelne "okupuje" prvé pozície súdnej štatistiky v počte spáchaných trestných činov, za ten-ktorý kalendárny rok. Uvedené potvrdzuje aj súdna prax, ktorá sa pravidelne stretáva so širokým okruhom aplikačných problémov, ktoré sa týkajú nielen samotného priebehu trestného konania pred súdom, ale aj ukladania trestu za zistené protiprávne konanie pre spáchanie vyššie označeného prečinu. Okruh aplikačných problémov prirodzene prehlbuje právny diskurz a tým prispieva k rozvoju právnej dogmatiky. Len právna veda, ktorá sa zaoberá otázkami pozitívneho práva, môže priniesť prostredníctvom otvorenej diskusie odpovede na sporné otázky a tým posúvať pozitívne právo správnym smerom. V príspevku reagujeme na praktické "hlavolamy" bežne vyskytujúce sa v konaní pred súdom. V príspevku označujeme konkrétne aplikačné situácie, zároveň aj ponúkame východiská pri ich riešení. Cieľom príspevku je, okrem iného, vyvolať vecnú odbornú diskusiu, ktorá môže vyústiť do formulovania návrhov na vylepšenie právnej úpravy.

1 Právno-aplikačné problémy sudcu rozhodujúceho v "super rýchlom" konaní

Trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, podľa § 289 Trestného zákona, je zvyčajne predmetom procesného postupu podľa § 204 ods. 1 Trestného poriadku, notoricky známeho pod hovorovým názvom "super rýchle" konanie. Z výberu použitých hovorových slovných prostriedkov je celkom zrejmé, že účelom "super rýchleho" konania je ukončiť trestnú vec obvineného páchateľa v krátkom časovom horizonte a tým výrazne prispieť k efektivite vybavovania trestných vecí. Podľa nášho názoru, ukončenie trestnej veci podľa § 204 ods. 1 Trestného poriadku, s poukazom na § 348 ods.1 písmeno a) Trestného poriadku, nie je vždy objektívne uskutočniteľné vydaním trestného rozkazu a uložením trestu obvinenému páchateľovi trestného činu. Vo výnimočných prípadoch, na ktoré reagoval zákonodarca prostredníctvom legislatívnej techniky uvedenej v § 348 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, sudca pre prípravné konanie po vypočutí obvineného, prednostne, ergo najneskôr v lehote podľa § 87 ods. 2 Trestného poriadku (t. j. do 48 hodín od prevzatia zadržanej osoby), určí termín hlavného pojednávania spravidla do pätnástich dní od podania obžaloby, za predpokladu nevybavenia veci trestným rozkazom alebo niektorým z rozhodnutí podľa § 241 ods. 1 písm. a) až g) Trestného poriadku. Zákonodarca použitím slova "spravidla" zvážil možnosť nariadenia hlavného pojednávania aj v lehote neskoršej ako 15 dní od podania obžaloby prokurátorom. Inak povedané, postup sudcu pre prípravné konanie v "super rýchlom" konaní nie je rigorózne determinovaný uložením povinnosti nariadiť pojednávanie bezodkladne v lehote do 15 dní od podania obžaloby, pretože procesná situácia, absencia dôkazov (alebo návrhov na vykonanie dokazovania zo strany obžalovaného alebo prokurátora) môže vyústiť do procesného postupu, ktorý vyžaduje nariadenie neskoršieho termínu pojednávania, i možnú intervenciu súdu zabezpečovať dôkazy na zistenie skutkového stavu. Takúto zákonnú možnosť dáva súdu priamo ustanovenie § 2 ods. 11 Trestného poriadku. Aj keď je trestné konanie primárne koncipované na prvkoch kontradiktórneho procesu, táto skutočnosť však neznamená, aby súd vo výnimočných prípadoch ostal nečinný a nezasiahol do priebehu konania, vyžiadaním si dôkazu, ktorý je potrebný na riadne zistenie skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti. V tejto časti podporne poukazujeme na

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5To/8/2020 zo dňa 10. júna 2021,

ktorý uviedol nasledovné: "

Najvyšší súd v predmetnom kontexte zdôrazňuje, že z ustanovenia § 2 ods. 11 veta prvá Tr. por. síce vyplýva, že súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli, ale v zmysle ustanovenia § 1 a § 2 ods. 18 Tr. por. je trestný proces upravený ako kontradiktórne konanie dvoch protistrán - prokurátora (eventuálne poškodeného) na jednej strane a obvineného a jeho obhajcu (eventuálne zúčastnenej osoby) na druhej strane. Preto nie súd, ale strany trestného konania pred súdom predkladajú a vykonávajú dôkazy, ktoré obvineného usvedčujú alebo oslobodzujú. Úlohou súdu, ako nestranného rozhodovacieho orgánu, je posúdiť tieto dôkazy a rozhodnúť spor medzi prokurátorom, ktorý zastupuje štát (§ 2 ods. 5 veta prvá Tr. por.) a obvineným. Pri tomto rozhodovaní musí súd zachovať nestrannosť a nesmie iniciatívne napomáhať jednej alebo druhej strane. Ak by sa tak stalo, došlo by k porušeniu nielen zásady rovnosti strán v konaní pred súdom (