Prípustnosť dovolania. Dôkazná povinnosť

Žalobca, SKP úpadcu F. A. L., s.r.o. B. žiadal, aby súd určil, že právne úkony banky a F. A. L. s. r. o. B., spočívajúce v uzatvorení záložných zmlúv č. 5001 z 11. j­anuá- ra 1994, č. 45003/A z 12. januára 1994 a č. 45003/B z 3. júna 1994, sú právne neúčinné.

Krajský súd v B. rozsudkom zo 16. januára 2006, č. k. 76 Cb 183/1999-378 vyhovel žalobe a určil, že právne úkony VÚB, a.s., pobočka T. a F. A. L., spol. s. r. o., B., spočívajúce v uzatvorení záložných zmlúv č. 5001 z 12. januára 1994, č. 45003/A z 12. januára 1994 a č. 45003/B z 3. júna 1994 sú právne neúčinné. Žalovanému uložil povinnosť vrátiť do konkurznej podstaty úpadcu F. A. L., spol. s. B., IČO: 31328920 sumu 97,265.174,88 Sk. a zaplatiť žalobcovi 1 000 Sk náhradu trov konania.

Rozhodol tak s odôvodnením, že Krajský súd v B. rozsudkom z 9. decembra 2002, č. k. 76Cb 183/1999-177 zamietol žalobu a na odvolanie žalobcu Najvyšší súd SR uznesením z 10. marca 2004, sp. zn. 6 Obo 87/2003 zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa vec opätovne v novom konaní prejednal doplnil dokazovanie o výpoveď svedka Ing. K. a po vyhodnotení dôkazov sa stotožnil so záverom žalobcu, že ak bol žalovaný informovaný o neschopnosti úpadcu splácať úvery, ktoré mu žalovaný poskytol v roku 1992, tak v roku 1994, kedy boli uzavreté odporovateľné záložné zmluvy, zabezpečujúce úvery z roku 1993, musel resp. mal žalovaný vedieť, že zabezpečované úvery nebudú splatené inak, ako predajom založených nehnuteľných a hnuteľných vecí. Potom, ak žalovaný vedel, že odporovateľnými úkonmi došlo k založeniu všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku úpadcu a úpadca bol v čase zriadenia záložného práva v úpadku a mal množstvo iných splatných pohľadávok voči iným veriteľom, musel vedieť, že uzavretím predmetných zmlúv ukráti ostatných veriteľov úpadcu. Ďalej uviedol, že uzatvorením odporovateľných záložných zmlúv došlo k naplneniu všetkých náležitostí odporovateľného úkonu v zmysle § 15 ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní. Súd vychádzal z toho, že záložné zmluvy boli uzatvárané v posledných troch rokoch pred vyhlásením konkurzu a úmyslom úpadcu bolo ukrátiť konkurzných veriteľov a tento úmysel musel byť žalovanému známy. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že uzavretím odporovateľných záložných zmlúv došlo k ukráteniu všetkých ostatných konkurzných veriteľov. Odporovateľnosť spočívala v tom, že odporovateľnými záložnými zmluvami bol zmarený legitímny záujem ostatných konkurzných veriteľov vyjadrený v ustanovení § 15 ods. 1 ZKV a to pomerné uspokojenie konkurzných veriteľov. Pri posúdení existencie úpadcovho úmyslu ukrátiť konkurzných veriteľov, súd vychádzal z komplexného posúdenia výpovede svedka v kontexte s posúdením ostatných, súdu predložených dôkazov. Svedok počas svojich výpovedí na pojednávaní 9. decembra 2002 a 15. novembra 2004 nikdy nepopieral, práve naopak tvrdil, že vedel o skutočnosti, že