Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Vybrané právno-aplikačné aspekty trestného činu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky

V prvej časti nášho článku analyzujeme vybrané aspekty ohrozovania pod vplyvom návykovej látky s osobitným akcentom na opakovanie dychovej skúšky (ďalej len "DS"), jej "marenia", neopomíname otázku dopustenia sa uvedeného deliktu "špecifickými" subjektmi, ako napríklad tandemistami na jednostopových motorových vozidlách, "elektrokolobežkármi", spolujazdcami vodičov osobných motorových vozidiel (ďalej len "OMV"), ako aj subjektmi s priznaným osobitným postavením. V druhej časti poukazujeme na pomer špeciality medzi trestným činom podľa § 289 TZ a trestným činom všeobecného ohrozenia v zmysle § 284 tohto zákona. Uvedené ilustrujeme priblížením "kauzy Zochova" a približujeme zásadu zákazu seba obviňovania.

In its first part we analyse selected aspects of endangerment under the influence of an addictive substance with a special emphasis on the repetition of the breath test (hereinafter referred to as "DS"), its "obstructing", not forgetting to gloss over the issue of the commission of the said offence by "specific" subjects such as tandem riders on single-track motor vehicles, "electric scooter riders", co-passengers of drivers of passenger motor vehicle (hereinafter referred to as "OMV"), as well as subjects with a recognized special status.In the second part the we referring to the specialty ratio between the criminal offense according to § 289 of Criminal Code and the criminal offense of general threat in the sense of 284 of this law. We illustrate the above approach of "Zochova case" and we point out the principle of prohibition of self-incrimination.

MARR, S. – ŠIŠKA, B.: Vybrané právno-aplikačné aspekty trestného činu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky; Justičná revue, 76, 2024, č. 4, s. 439 – 457.

Kľúčové slová: ohrozovanie pod vplyvom návykovej látky, dychová skúška a jej marenie, špecifické kategórie právne postihnuteľných subjektov, určenie pomeru špeciality medzi trestným činompodľa § 289 Trestného zákona a všeobecným ohrozením podľa § 284 Trestného zákona.

Key words: threating under the influence of an addictive substance, breath test and its obstruction, specific categories of legally affected subjects, determination of the specialty ratio between the crime according to § 289 of the Criminal Code and the general threat according to § 284
of the Criminal Code.

Právne predpisy/legislation: zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon; zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb; zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.


Úvod
Bez zbytočného pátosu uvádzame, že problematika ohrozovania pod vplyvom návykovej látky je vždy aktuálnou a preto na ňu možno reflektovať hĺbavými právnymi analýzami, čomu svedčia aj početné, roky trvajúce snahy zákonodarného zboru o potieranie návykových látok príslušnou právnou úpravou. V tomto kontexte možno hovoriť o alkoholovej problematike. Táto sa stáva v poslednom období virálnou aj v radoch laickej verejnosti. Osobitne pre tragické dopravné nehody s následkom smrti, v ktorých "hlavnú rolu" zohráva alkohol. V tejto spojitosti poukazujeme smerom k mediálne pertraktovanému prípadu "Zochova", ktorý sa nevyhne vyčerpávajúcemu výkladovému oblúku autorov v neskorších častiach tohto príspevku. Na uvedenom sa pokúsime o detailnú deskripciu pomeru špeciality medzi trestným činom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v zmysle ustanovenia § 289 Trestného zákona a trestným činom všeobecného ohrozenia podľa § 284 uvedeného zákona.
V neposlednom rade je potrebné zmieniť sa o rôznych právno-aplikačných problémoch orgánov činných v trestnom konaní(ďalej len "OČTK") pri skrátenom vyšetrovanía/alebo vyšetrovaní.
Za trestnoprávne postihnuteľné konanie z hľadiska platnej a účinnej podoby Trestného zákonamožno považovať konanie, v ktorom všeobecný subjekt "
vykonáva
v stave vylučujúcom spôsobilosť
, ktorý si privodil vplyvom
návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť
, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku."
1)
(Zvýraznené autormi S. M. a B. Š.; obdobne v celom tomto článku.)
Tu pripájame krátky komentár k vymedzeniu normotvorcom použitým pojmovým znakom.
"Z medicínskeho hľadiska, ktoré je akceptované aj trestnoprávnou praxou, kedy je schopnosť vodiča bezpečne viesť motorové vozidlo nepriaznivo ovplyvnená, je stav ak hladina alkoholu v jeho krvi dosiahne
0,4762 mg/l etanolu vo vzduchu, čo je hladina 1,00 g/kg, teda jedno promile
."
2)
Zdôrazňujeme, že v zmysle citovaného rozhodnutia súdnej autority, ktoré vychádza z osvojenia záverov lekárskej vedy,
"žiaden - teda ani nadpriemerne disponovaný vodič motorového vozidla - nie je schopný pri tejto hladine alkoholu v krvi bezpečne viesť vozidlo."
3)
Pre úplnosť poznamenávame, že uvedená hladina alkoholu v krvi nie je vždy absolútnou normou umožňujúcou vyvodenie trestnoprávnej konzekvencie. Uvedené opierame o rozhodovaciu činnosť vnútroštátnych súdnych autorít, z ktorej rezultuje, že
"pre záver o nespôsobilosti páchateľa viesť motorové vozidlo v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, zistenie alkoholu v krvi nie je jediným podkladom. Za nespôsobilého viesť motorové vozidlo
z dôvodu vplyvu alkoholu môže byť považovaný aj páchateľ, u ktorého bola zistená nižšia hladina alkoholu v krvi ako jedno promile, zvlášť ak je zistená odchýlka malá a o nespôsobilosti páchateľa viesť motorové vozidlo svedčia ďalšie skutkové okolnosti
, vo veci vykonaným dokazovaním spoľahlivo zistené, pričom vtedy je možné na zníženú schopnosť páchateľa viesť motorové vozidlo usudzovať zo správania sa páchateľa pred jazdou a počas nej (napr. spôsob chôdze, artikulácia), zo spôsobu jazdy a pod."
4)
Legálnu definíciu návykovej látky nachádzame v ustanovení § 130 ods. 5 Trestného zákona. Toto ustanovenie ňou rozumie "
alkohol, omamné látky, psychotropné látky, a ostatné látky
spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie."
5)
Tu
a priori
poukazujeme na legálnu definíciu alkoholu v zmysle osobitného právneho predpisu, podľa ktorého sú za alkohol považované "
liehoviny, destiláty, víno, pivo a iné nápoje, ktoré obsahujú viac ako 0,75 objemového percenta alkoholu."
6)
Na tomto mieste poukazujeme smerom k vymedzeniu omamných látok ako látok vyvolávajúcich "
návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú zmenami správaní
a
sa so závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami, na ktoré sa vzťahuje medzinárodný dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná. 1)."
7)
Uvedený odkaz poukazuje smerom k Jednotnému dohovoru o omamných látkach - Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 47/1965 Zb. v znení oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 458/1991 Zb.
Za psychotropné látky možno považovať látky "
ovplyvňujúce stav ľudskej psychiky pôsobením na centrálny nervový systém s menej závažnými zdravotnými následkami, na ktoré sa vzťahuje medzinárodný dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná 1a)."
8)
Predmetný odkaz odkazuje na Dohovor o psychotropných látkach - Vyhlášku ministra zahraničných vecí č. 62/1989 Zb.
V relácii k doposiaľ uvedenému pripájame konotáciu v podobe vymedzenia látok, ktoré v zmysle už citovaného osobitného právneho predpisu možno považovať za
omamné a psychotropné látky
. Tu hovoríme o látke:
- "v čistej forme alebo prípravku, na ktorú sa nevzťahujú medzinárodné dohovory, ktorými je Slovenská republika viazaná1aa)."9) Odkaz pod čiarou replikuje predchádzajúce odkazy1) a 1a), vo vzťahu k nim obsiahnutým poukazom na príslušné dokumenty;
- "ktorá môže predstavovať porovnateľné zdravotné riziko alebo spoločenské riziko ako látka, na ktorú sa vzťahujú medzinárodné dohovory, ktorými je Slovenská republika viazaná1aa)."10) Daný odkaz je totožný ako predchádzajúci, preto logicky smeruje k rovnakým dokumentom;
- "ktorá sa má na základe osobitného predpisu1ab) podrobiť kontrolným opatreniam."11) Uvedený odkaz poukazuje na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1920/2006 z 12. decembra 2006 o Európskom monitorovacom centre pre drogy a drogovú závislosť (Ú. v. EÚ L 376, 27. 12. 2006) a na Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú. v. EÚ L 335, 11. 11. 2004) v platnom znení.
V relácii k výkladu pojmového znaku "
ostatné látky
" zastávame rovnaký právny názor ako J. Čentéš, ktorý tieto vymedzil ako
"látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie. Z hľadiska tohto pojmu sú to napríklad látky s rovnakými účinkami ako látky omamné alebo psychotropné, avšak zatiaľ nezaradené do skupín príloh zákona č. 139/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov. Môže sa tak stať napr. u cudzokrajných rastlín pre ich ojedinelý výskyt alebo neprebádanosť vplyvu na ľudskú psychiku."
12)
1 Odmietnutie dychovej skúšky
Na tomto mieste zdôrazňujeme povinnosť zákonodarcom predpokladane kontrolovaného subjektu podrobiť sa vyšetreniu na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok (na účely predmetného článku budeme venovať pozornosť iba a práve alkoholu).
Predmetné
"vyšetrenie na zistenie alkoholu sa vykonáva dychovou skúškou prístrojom, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi. Ak sa osoba odmietne podrobiť takému vyšetreniu, možno vykonať lekárske vyšetrenie odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu. Ak osoba odmieta takéto lekárske vyšetrenie, stupeň opilosti určí lekár podľa medicínskych klinických príznakov."
13)
Odmietnutie podrobenia sa dychovej skúške, príkladmo o vodičom OMV, je tak v príkrom rozpore s právnym textom druhej základnej skutkovej podstaty § 289 Trestného zákona, z ktorej vyplýva, že:
"rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto sa pri výkone zamestnania alebo inej činnosti uvedenej v odseku 1odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom,
alebo
sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie."
14)
Ako sme už uviedli, zákonnosť vykonania dychovej skúšky je, okrem iného, determinovaná aj samotným kontrolovaným subjektom. Povedané inak, nemožno vyvodzovať trestnoprávne konzekvencie voči osobe, ktorá sa odmietne podrobiť dychovej skúške bez zákonného zmocnenia na výkon takejto kontroly na strane kontrolujúceho subjektu. Imperfektnou by tak bola napríklad výzva policajta smerom k spolujazdcovi vodiča OMV. Rovnako absurdnou by tiež bola takáto výzva adresovaná bez ďalšieho plnoletému účastníkovi vínnej cesty a pod.
V aplikačnej praxi sporným boli prípady osôb sediacich v "naštartovanom" aute na sedadle vodiča pod vplyvom alkoholu, pričom k jeho vedeniu neprišlo. Vzhľadom na
de lege lata
podobu zákona o cestnej premávke a v nej sa nachádzajúcom vymedzení vodiča ako osoby
"ktorá vedie vozidlo, alebo osoby, ktorá vykonáva dohľad nad vozidlom, ktoré na jazdu využíva automatizovaný systém riadenia 4a)",
15)
nemožno za vodiča považovať osobu, ktorá vozidlo nevedie a to len preto, že sedí na mieste vodiča.
V relácii k výkladu pojmu vodič, na ktorý sa vzťahuje odkaz číslo 4a) práve citovaného ustanovenia, teda osoby vykonávajúcej
"dohľad nad vozidlom, ktoré na jazdu využíva automatizovaný systém riadenia",
16)
odkazuje normotvorca na § 2 ods. 2 písm. ae) zákona číslo 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z ktorého vyplýva, že
"na účely tohto zákona je automatizovaným systémom riadenia systém riadenia vozidla, ktorý na zabezpečenie dynamickej kontroly nad vozidlom trvalo využíva hardware a software."
17)
Ide o tzv. autopilotov. Podnety na redefinovanie pojmu vodič primárne smerovali z USA, kde NHTSA (Úrad pre bezpečnosť cestnej premávky) podrobil ostentatívnej kritike rozpoznávaciu schopnosť autopilotov, osobitne automobilky Tesla, adekvátne rozoznať záchranné vozidlá, čo, okrem iného, viedlo od roku 2018 k viacerým dopravným nehodám. Parciálne disfunkcie autonómneho riadenia OMV viedli k stretu s inými autami, osobitne s blikajúcimi svetlami alebo kužeľmi upozorňujúcimi na nebezpečenstvo.
Iným by bol prípad preukázania pokusu o uvedenie vozidla do pohybu. Takéto konanie by bolo, podľa nášho právneho názoru, právne kvalifikovateľné ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, spáchaného v štádiu pokusu s poukazom na § 14 ods. 1 tohto zákona. Tu demonštratívne zdôrazňujeme
judikáty R 33/1965, R53/1976, R 20/1969, R 2/1973, R 9/1974
a pod.
Pre úplnosť poznamenávame, že ak nedošlo zo strany osoby pod vplyvom alkoholu ani ku konaniu, ktoré možno posúdiť ako pokus, tot
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 4/2024

4/2024
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov