Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Zodpovednosť zamestnanca v pracovnom práve Slovenskej republiky a príprava nového Občianskeho zákonníka

BARANCOVÁ, H.: Zodpovednosť zamestnanca v pracovnom práve Slovenskej republiky a príprava nového Občianskeho zákonníka∗∗. Právny obzor, 105, 2022, č. 4. s. 271 – 284.

https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2022.4.01

Employee's liability within the scope of labour law of the Slovak Republic and drafting efforts of the new Civil Code. The concept of liability within the scope of labour law has its own characteristics compared to liability from the points of view of civil and commercial laws. The current concept of liability within the scope of labour law has proven its efficiency for decades and has not caused any interpretation or application problems. In connection with the upcoming recodification of the Civil Code, there is discussed the amendment of the Section 420 par. 2 of the Civil Code in such a way as to impose the employee's direct liability for the actions performed towards the injured party resulting in full compensation for damages, or in joint liability of the employee (helper) and the employer. There are also discussed drafts, according to which the employee would pay the injured party all the damage according to the Civil Code, and if the amount exceeds four times the employee's average earnings, they can claim such an amount from the employer.

Key words: liability, labour law, civil law, Civil Code, Commercial Code, recodification of the Civil Code

Úvod
Dynamika hospodárskeho života prináša nemálo zmien aj pri realizácii pracovno-právnych vzťahov. Priemyslu 4.0 popri tradičnom zamestnancovi chýba "zamestnanec 4.0" s voľnejším právnym postavením, s väčšou samostatnosťou i väčšou zodpovednosťou, než ich má tradičný zamestnanec. Digitálna doba súčasne vytvára nemalý tlak aj na zmenu iných právnych kategórií, pojmov a právnych inštitútov. Výrazná zmena obsahu vykonávanej práce, ako aj zmena v podstatných zložkách pracovnej zmluvy (namiesto výkonu práce) s vysokou mierou samostatnosti zamestnanca napr. aj pri rozvrhovaní pracovného času, mení aj tradičné predstavy v takých základných pracovnoprávnych inštitútoch, akou sú zmluvná autonómia zamestnanca, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, ale aj právnom inštitúte zodpovednosti. Zmeny v obsahu a charaktere práce v súčasnosti v čase umelej inteligencie zasahujú aj do zodpovednostného systému pracovného práva, kde nám chýbajú napríklad nové modely zodpovednosti nielen na strane zamestnanca. Závažnosť prebiehajúcich zmien v hospodárskom živote v čase platformového hospodárstva by si žiadala nový typ zamestnanca vybaveného inými právami, povinnosťami s vyššou mierou samostatnosti a zodpovednosti.
Odhliadnuc od existujúcej dynamiky hospodárskeho života a jej rôznych foriem, základnou konštantou zodpovednostného systému v pracovnom práve, občianskom práve a v obchodnom práve podľa právneho stavu
de lege lata
zostáva existencia zodpovednostných predpokladov, ktorých splnenie determinuje vznik zodpovednosti - či už zodpovednosti v pracovnom práve alebo zodpovednosti v občianskom práve a obchodnom práve.
Základy zodpovednostného systému v občianskom práve na širokom teoretickom základe položil Štefan Luby svojou 2­dielnou rozsiahlou monografiou, ktorá, aj keď poznamenaná neľahkým obdobím v ktorom autor žil, stále má čo povedať aj v súčasnosti.
1)
Po vyše 70 rokoch prešli vývojom aj niektoré základné axiómy právnej zodpovednosti v súkromnom práve, aj keď prevažná časť z nich platí doteraz.
Téma právnej zodpovednosti je vysoko aktuálna v každom právnom odvetví. Právna zodpovednosť patrí k najdôležitejším inštitútom právneho odvetvia. Zodpovednostný právny systém v každom štáte významne prispieva k zvýšeniu právnej istoty okrem iného aj tým, že odráža legitímne očakávania jej adresátov.
Historickým vývojom prešli aj právne odvetvia súkromného práva, občianske právo, pracovné právo a obchodné právo, z ktorých každé má historicky vybudovaný vlastný zodpovednostný systém v závislosti od druhu právnych vzťahov, inkorporovaný do vlastných kódexových úprav. Vzájomné previazanie medzi nimi zákonodarca presne ustanovuje napríklad prostredníctvom subsidiárnej pôsobnosti všeobecnej časti Občianskeho zákonníka k prvej časti napr. Zákonníka práce.
2)
Predmetom Zákonníka práce sú pracovnoprávne vzťahy, ktoré v celosti na rozdiel od iných právnych odvetví súkromného práva najviac odrážajú ochrannú funkciu pracovného práva ako najdôležitejšiu funkciu pracovného práva. Vyjadrujú ju hlavne základné zásady Zákonníka práce, ktoré súčasne predstavujú celistvý hodnotový systém pracovného práva premietnutý do množstva záväzných medzinárodných právnych dokumentov o ľudských právach, základných slobodách a sociálnych právach. Na hodnotovom systéme vyjadrenom v základných zásadách Zákonníka práce a jeho základných funkciách je založené celé pracovné právo. Právny systém zodpovednosti v pracovnom práve vychádza - na rozdiel od zodpovednosti v občianskom práve a zodpovednosti v obchodnom práve - zo zvýšenej ochrany "nesamostatného" zamestnanca, ktorý vykonáva závislú prácu a je vo vzťahu podriadenosti k svojmu zamestnávateľovi. Na rozdiel od iných právnych vzťahov súkromného práva zamestnanec nevykonáva prácu vo svojom vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Riziko výkonu práce znáša zamestnávateľ. Na týchto základných axiomách vzniklo pracovné právo už začiatkom 19. storočia na pozadí spoločenských zmien poznamenaných stále sa stupňujúcim konfliktom práce a kapitálu a tie vždy boli a sú charakteristické pre pracovné právo, aj keď opticky pôsobia voči zamestnancovi až príliš ochranársky.
Zodpovednosť v pracovnom práve pokrýva zodpovednostné právne vzťahy pri výkone závislej práce. Digitálnou dobou sa však menia aj spôsoby výkonu závislej práce. Niektoré z nich už len ťažko vtesnať do existujúcich právnych modelov spred viac ako polstoročia. Zmena paradigmy súčasnej doby vytvára kvalitatívne nové a náročné právne prostredie na plnenie ochrannej funkcie pracovného práva, ktorá je najdôležitejšou funkciou pracovného práva.
Kódexové právne úpravy súkromného práva sú súčasťou jednotného právneho systému práva Slovenskej republiky, preto podľa právneho stavu
de lege lata
existuje prepojenosť medzi nimi napr. v podobe subsidiárnej pôsobnosti všeobecnej časti Občianskeho zákonníka k prvej časti Zákonníka práce, vyjadrenej v § 1 ods. 4 Zákonníka práce. Na základe súčasného právneho stavu stále platia celkom jasne vymedzené právne hranice uplatňovania Občianskeho zákonníka na pracovnoprávne vzťahy upravené Zákonníkom práce. Prepojenosť medzi Zákonníkom práce a Obchodným zákonníkompodľa terajšieho právneho stavu zatiaľ neexistuje.
3)
Vzťahom medzi jednotlivými kódexami práva v súvislosti s posudzovaním výpovede z pracovného pomeru v spojitosti s problematikou obchodného vedenia sa len nedávno zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky.
4)
1. Predpoklady zodpovednosti v občianskom, pracovnom a obchodnom práve
Systém hmotnej zodpovednosti v pracovnom práve má viaceré spoločné právne charakteristiky s hmotnou zodpovednosťou v občianskom práve, ako aj s hmotnou zodpovednosťou v obchodnom práve. Na druhej strane zodpovednosť v pracovnom práve má svoje zákonitosti a osobitosti, lebo je bytostne založená na ochrannej funkcii pracovného práva, t.j. na ochrane zamestnanca. Napríklad podľa hmotnej zodpovednosti v občianskom práve platí zásada náhrady skutočnej škody, prípadne aj ušlého zisku. V pracovnom práve pri nedbanlivostnom spôsobení škody zo strany zamestnanca platí len až na výnimky náhrada škody v obmedzenom rozsahu, v sume najviac 4­násobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
1.1 Škoda ako majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch
Za posledné desaťročia došlo najmä zo strany právnej teórie k určitým posunom v ponímaní škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch. Aj pod vplyvom európskeho práva sa aktuálne akceptuje širšia interpretácia pojmu škody.
5)
Následkom protiprávnosti je ujma na príslušnom právnom vzťahu, jeho ohrozenie alebo jeho porušenie. Protiprávny výsledok správania subjektu nevedie vždy ku škode ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch. V prípade, že nedošlo ku škode ani inej ujme, zodpovednosť nemožno založiť.
1.2 Protiprávnosť
Protiprávnosť ako objektívny zodpovednostný predpoklad spočíva v rozpore ľudského správania sa s objektívnym právom. Protiprávnosť je nevyhnutným znakom nielen pracovnoprávnej zodpovednosti. Kategóriu protiprávnosti je nesprávne stotožňovať so zavinením. Aj keď je protiprávny úkon rozporom s objektívnym právom, obyčajne je súčasne aj rozporom so subjektívnym právom. Protiprávnosť musí vyplývať z ustanovení objektívneho práva jednotne pre celý právny poriadok. Môže vyplývať nielen z imperatívnych právnych noriem, ale aj z dispozitívnych právnych noriem. Pod protiprávny úkon zahrnujeme nielen zavinený, ale aj nezavinený protiprávny úkon. Zavinený protiprávny úkon v súkromnom práve je civilným deliktom. Luby vo svojej rozsiahlej monografii vymedzuje pojem protiprávneho úkonu ako protiprávne správanie subjektu spôsobujúce ujmu (poruchu alebo ohrozenie) na právnom vzťahu. Môže ísť o porušenie zmluvných alebo porušenie mimozmluvných vzťahov.
6)
Samotný fakt, že za určité správanie subjektu nie sú ustanovené žiadne sankcie, neznamená, že nejde o protiprávnosť.
Protiprávnosť by zásadne mala byť daná
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).