Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Žaloby smerujúce k výmazu premlčaných záložných práv a vecných bremien
Podnetom pre príspevok bola publikácia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R 70/2023, v ktorom bol vyslovený názor, že žalobca sa v dôsledku premlčania záložného práva môže domáhať určenia, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným v právom. Cieľom autoriek bolo na základe pomerne komplexného preskúmania záverov právnej vedy a praxe ponúknuť prehľad spôsobov, akými možno docieliť výmaz premlčaných záložných práv a vecných bremien z katastra nehnuteľností, prípadne iných registrov. S ohľadom na podobné východiská pri premlčaní týchto vecných práv k cudzej veci odporúčajú zjednotenie prístupu súdnej praxe pri ochrane záujmov osôb zaťažených zápisom premlčaného práva. Na skúmanú problematiku nadväzujú súvisiace otázky a v mnohom závisí od ďalšej praxe alebo normotvorby, aké bude ďalšie smerovanie tejto problematiky.
1. Úvod
Podľa § 100 ods. 2 OZ sa premlčujú všetky majetkové práva
1)
s výnimkou vlastníckeho práva. V dôsledku márneho uplynutia premlčacej lehoty nedochádza k zániku právneho nároku,
2)
priznanie práva súdom, prípadne iným orgánom je však oslabené. Závisí potom od správania dlžníka, či v súdnom konaní uplatní námietku premlčania, ktorej účinným vznesením definitívne a nepodmienečne zaniká právny nárok veriteľa. Momentom účinného vznesenia námietky premlčania už nie je možné veriteľovi právo priznať. Subjektívne právo však nezaniká, zánikom nároku sa právo iba oslabuje a stáva sa z neho tzv. naturálna obligácia.Po premlčaní je vzťah veriteľa a dlžníka postavený na dobrovoľnosti a dohode. Dobrovoľné plnenie dlžníka nezakladá bezdôvodné obohatenie veriteľa a sú možné aj ďalšie dispozície s premlčaným právom (uznanie dlhu, započítanie), do popredia tak vstupuje dobrovoľnosť a ustupuje záväznosť, ktorej zložkou je aj vynútiteľnosť.
Koncepcia premlčaných práv ako naturálnych obligácií spôsobuje problémy v právnej praxi, ak je predmetom premlčania vecné a nie záväzkové právo a povinnou osobou (dlžníkom) je vlastník. K premlčateľným majetkovým právam totiž patria (
de lege lata
)
3)
nielen záväzkové práva, ale aj vecné práva k cudzej veci. Pre vecné práva je typické, že sa viažu na určitú vec, a ak ide o veci nehnuteľné, ich vzniku, ako aj určitosti a právnej istote zodpovedá požiadavka ich evidencie v katastri nehnuteľností. Ak je vec vlastníka zaťažená existujúcim vecným právom k cudzej veci, znamená to, že úplnosť jeho vlastníckeho práva je narušená. Ťarcha v liste vlastníctva
obmedzuje
vlastníka nehnuteľnosti vo výkone vlastníckeho práva a môže byť prekážkou pri nakladaní s vecou.V príspevku sa budeme zaoberať právnymi
následkami premlčania
záložného práva k nehnuteľnosti a premlčania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a možnosťami ich výmazu z evidencie nehnuteľností. Tieto závery však možno vztiahnuť aj na iné registre, ktoré prichádzajú do úvahy pri registrácii záložného práva (Notársky centrálny register záložných práv, obchodný register a pod.).Podnetom na napísanie tohto príspevku bolo nedávno publikované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ako R 70/2023, ktoré bude v budúcnosti pravdepodobne slúžiť ako návod pre záložcov, ktorí chcú docieliť výmaz premlčaného záložného práva z katastra nehnuteľností. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí pripustil možnosť žalovať
o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom
, a to práve s cieľom docieliť výmaz premlčaného záložného práva z katastra nehnuteľností. Uviedol, že práve potreba dosiahnuť výmaz z katastra nehnuteľností odôvodňuje existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení.To v nás vzbudilo otázku, či sú tieto závery aplikovateľné aj na výmaz premlčaného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
Čo sa týka výmazu premlčaného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, právna spisba
nie je jednotná
. Na jednej strane sa hovorí o možnosti žalovať o určenie, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu neexistuje.
4)
Na druhej strane časť právnej spisby hovorí o žalobe o zrušenie vecného bremena podľa § 151p ods. 3 OZ, keďže sa predpokladá, že v dôsledku námietky premlčania a pretrvávajúceho zápisu v evidencii nehnuteľností vzniká hrubý nepomer medzi výhodou oprávneného a vecným bremenom.
5)
Tieto názory však nemohli zohľadniť aktuálnu rozhodovaciu prax (R 70/2023), ktorá sa však týka výslovne len záložného práva.
Preto je našou ambíciou zaujať stanovisko k rozhodnutiu R 70/2023 a zamyslieť sa nad tým, či možno jeho závery vztiahnuť aj na výmaz premlčaného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu alebo je vhodnejšie zvoliť iný procesný postup. Príspevok tak analyzuje a sumarizuje závery súdnej praxe, právnu teóriu a autorky k výsledkom svojich zistení zaujímajú vlastné stanovisko a formulujú aj návrhy pre prípadnú budúcu právnu úpravu.
2. Odbočenie do Českej republiky
Problematiku výmazu premlčaného záložného práva a práva zodpovedajúceho vecnému bremenu riešila aj česká súdna prax a právna doktrína, ktorej vývoj spracoval Melzer a Tégl.
6)
V Českej republike existovali dva hlavné názorové prúdy. Podľa prvého z nich (senát č. 22 Najvyššieho súdu ČR), ktorý sa venoval následkom premlčania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu,
nemá
premlčanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu za následok jeho zánik; podľa druhého (senát č. 21 Najvyššieho súdu ČR), ktorý sa venoval následkom premlčaného záložného práva, naopak, premlčanie záložného práva
má
za následok jeho zánik.Poukazujú najmä na rozhodnutia "vlastníckeho" senátu č. 22 v rozhodnutiach sp. zn. 22 Cdo 1564/2003 z 20. 1. 2004, sp. zn. 22 Cdo 431/2006 z 30. 11. 2006 a sp. zn. 22 Cdo 3732/2014 z 24. 2. 2015. V prvom rozhodnutí (o žalobe o určenie existencie vecného bremena) súd dospel k záveru, že premlčanie vecného bremena nevedie k jeho zániku, ale že toto právo naďalej trvá vo forme naturálneho práva; v druhom rozhodnutí (o žalobe na plnenie, konkrétne o zdržanie sa výkonu premlčaného vecného bremena zo strany oprávneného) súd vyslovil názor, že proti výkonu premlčaného vecného bremena sa možno brániť námietkou premlčania, v dôsledku čoho nemožno žalobu o zdržanie zamietnuť z dôvodu, že premlčané právo naďalej trvá ako naturálna obligácia. V treťom rozhodnutí
7)
o žalobe o zrušenie vecného bremena pre podstatnú zmenu pomerov prijal súd záver, že nevykonávanie práva môže mať za následok len jeho premlčanie, nie zánik. Vo všetkých prípadoch teda český najvyšší súd zhodne dospel k záveru, že
premlčané vecné bremeno aj naďalej existuje
.Pokiaľ ide o premlčanie záložného práva, senát č. 21 dlhodobo zastáva odlišný názor ako senát č. 22. Táto argumentácia bola naposledy potvrdená, keď tento senát uviedol, že
"záver, že žalobe o určenie neexistencie záložného práva (že záložné právo ,neexistuje') možno vyhovieť, ak je záložné právo premlčané (...), je v súlade s ustálenou judikatúrou odvolacieho súdu. (...) záložný veriteľ sa môže úspešne domáhať
Právoplatné rozhodnutie vyhovujúce žalobe na určenie neexistencie záložného práva je spôsobilým podkladom pre výmaz tohto práva z katastra nehnuteľností.
určenia, že záložné právo neexistuje
v zmysle § 80 OSP,
ak dôvodne namietol premlčanie
záložného práva a ak je na takomto určení naliehavý právny záujem".8)
Melzer a Tégl kritizujú neodôvodnenosť rozdielneho prístupu k premlčaniu limitovaných vecných práv. Zároveň ponúkajú prehľad stanovísk právnej teórie k premlčaniu vecných bremien a záložných práv, avšak možno konštatovať, že konzistentné riešenie v čase účinnosti Občianskeho zákonníka z roku 1964 neponúkla ani česká právna veda.
9)
Jednotliví citovaní autori hovoria o viacerých aj vzájomnej si protirečiacich možnostiach, a to o žalobe o výmaz premlčaného práva (ktorá však nemá oporu v hmotnom ani procesnom práve), o určovacej žalobe o neexistencii práva, o vyznačení premlčania na liste vlastníctva alebo o žalobe o zrušení práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu.V súčasnosti sa už česká súdna prax ani právna veda nemusí otázke, ako dosiahnuť výmaz premlčaného vecného bremena alebo záložného práva, venovať. Nový český občiansky zákonník totiž
obsahuje právnu úpravu
, ktorá výslovne upravuje výmaz premlčaného práva zapísaného vo verejnom registri. Podľa § 618 českého OZ
"promlčí-li se právo zapsané ve veřejném seznamu nebo v rejstříku zástav, vymaže z něj promlčené právo ten, kdo veřejný seznam nebo rejstřík zástav vede, na návrh osoby, která má na výmazu právní zájem"
. Z uvedeného ustanovenia tak vyplýva, že dôsledkom premlčania týchto vecných práv k cudzej veci by mal byť ich výmaz z príslušného registra.
10)
3. Výmaz premlčaného vecného práva k cudzej veci z katastra nehnuteľností
3.1 Premlčanie záložného práva a žaloba smerujúca k jeho výmazu
3.1.1 Všeobecne k premlčaniu záložného práva
Občiansky zákonník výslovne neupravuje premlčanie záložného práva ani osobitnú premlčaciu lehotu. V § 100 ods. 2 OZ len ustanovuje, že
"záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka"
. Táto právna úprava vychádza z toho, že záložné právo má akcesorickú povahu, pristupuje k zabezpečenej pohľadávke a trvá počas jej existencie. Zánikom zabezpečenej pohľadávky zaniká aj záložné právo [§ 151md ods. 1 písm. a) OZ]. Akcesorická povaha záložného práva však nie je absolútna.
11)
Právne dôvody zániku záložného práva upravuje Občiansky zákonník. Záložné právo zaniká okrem zániku pohľadávky aj z iných dôvodov uvedených v § 151md ods. 1 OZ, napríklad zánikom zálohu, ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené, ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.Premlčaním záložné právo nezaniká, úspešnou námietkou premlčania sa však možno brániť
proti jeho výkonu
. Výkon záložného práva smeruje k takému nakladaniu so zálohom, ktorý smeruje k uspokojeniu ním zabezpečenej pohľadávky, najmä k speňaženiu zálohu. Keďže záložné právo premlčaním nezaniká, ale po uplatnení námietky premlčania nie je možný ani jeho výkon, môže vzniknúť problém s evidenciou premlčaného záložného práva v príslušnom registri (kataster nehnuteľností, Notársky centrálny register záložných práv, obchodný register a pod.). V praxi vyvstala v tejto súvislosti konkrétna otázka, ako dosiahnuť výmaz záložného práva k nehnuteľnosti, ktoré je síce premlčané, ale zároveň evidované ako ťarcha na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností. Premlčané záložné právo síce nemožno vykonať, avšak jeho zápis na liste vlastníctva je zdrojom pochybností, najmä u záujemcov o kúpu takej nehnuteľnosti, ktorí môžu mať neistotu v tom, či je nehnuteľnosť skutočne nezaťažená, resp. či je záložné právo skutočne premlčané.Možno povedať, že zápis premlčaného záložného práva skutočne nemá žiadny praktický význam. Preto je požiadavka na jeho výmaz
úplne legitímna
.Po zániku záložného práva sa vykoná výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností. Z hľadiska spôsobu zápisu zániku vecných práv k cudzej veci do katastra nehnuteľností platí, že ak dôvodom zániku bola zmluva, výmaz sa realizuje vkladom zmluvy o zrušení alebo vzdaní sa záložného práva do katastra nehnuteľností [§ 28 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej aj "KZ")]. Ak bola dôvodom zániku iná právna skutočnosť, zápis sa uskutoční vo forme záznamu (§ 34 KZ). Z právnej úpravy katastra nehnuteľností explicitne možnosť vymazať premlčané právo
nevyplýva
.3.1.2 Závery právnej spisby
V odbornej literatúre sa možno stretnúť s názorom,
12)
že záložca má naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby, v ktorej sa bude domáhať určenia, že
premlčané záložné právo nie je vykonateľné
(vzhľadom na dovolanie sa premlčania záložcom). Takýto určovací výrok by mal byť podľa Tomašoviča dostatočným podkladom pre výmaz záložného práva z príslušného registra záložných práv, a to aj napriek tomu, že záložné právo vo svojej naturálnej podobe
de iure
trvá. Tento návrh je adekvátnou reakciou na praktické potreby, ktoré odôvodňujú naliehavý právny záujem, ako aj na dôsledky premlčania (nejde o určenie zániku záložného práva, ale o určenie jeho nevykonateľnosti). Takýto výrok je tak plne v súlade so zákonom a následkami premlčania.Do akej miery je spôsobilým titulom pre výmaz záložného práva z katastra, považujeme zatiaľ za otázne. Nie je nám z literatúry známy žiadny prípad, kedy by príslušný katastrálny úrad riešil otázku výmazu premlčaného záložného práva na základe takéhoto určovacieho výroku.
To, že uvedený problém v praxi rezonuje už dlhodobo, dokazuje aj stanovisko k otázke č. 15 publikované v
Katastrálnom bulletine
č. 1/2016, ktorý vydáva Úrad geodézie, kartografie a katastra SR.Otázka znela, či je
"
právoplatný rozsudok súdu, ktorým súd určil, že záložné právo
k nehnuteľnosti zriadené záložnou zmluvou, ktoré bolo zapísané v katastri nehnuteľností na základe rozhodnutia o povolení vkladu, je
premlčané
určeným dňom a odporca (záložný veriteľ XY) nie je oprávnený uspokojiť ním zabezpečenú pohľadávku z predaja zálohu na dražbe podľa zákona o dražbách, listinou spôsobilou na vykonanie výmazu záložného práva."Podľa stanoviska v
Katastrálnom bulletine
uvedená listina
nie je spôsobilá na vykonanie výmazu
záložného práva, keďže premlčanie zánik záložného práva nespôsobuje. Taký rozsudok možno zapísať iba formou poznámky, ktorá informuje, že záložné právo je premlčané a záložný veriteľ XY nie je oprávnený uspokojiť ním zabezpečenú pohľadávku.Aj toto stanovisko len umocnilo problém výmazu premlčaného záložného práva.
13)
3.1.3 Závery súdnej praxe
Otázka výmazu premlčaného záložného práva sa dostala nedávno aj pred Najvyšší súd SR vo veci pod sp. zn. 4 Cdo 169/2021. Najvyšší súd vydal 26. októbra 2022 rozhodnutie, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R 70/2023.
V uvedenej veci okresný súd vyhovel žalobe a určil, že
nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného
. Treba dodať, že povinnosť podať žalobu s týmto petitom bola žalobcovi uložená v neodkladnom opatrení, ktoré vydal súd v jeho prospech. Krajský súd rozsudok potvrdil. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný dovolanie, kde, okrem iného, nastolil právnu otázku, či je takéto určenie možné, konkrétne, či je možné určenie, že záložné právo neexistuje, ak sa ho žalobca domáha z dôvodu premlčania, s ktorým sa zánik záložného práva nespája.Najvyšší súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že registrácia premlčaného záložného práva nemá praktický význam a vlastníka len obmedzuje pri nakladaní s takouto vecou, pretože záujem o takúto vec bude značne limitujúci (bod 10.1). Zároveň konštatuje, že hmotnoprávny predpis neupravuje takúto situáciu, preto je na ňom, aby túto medzeru vyplnil dotvorením práva podľa čl. 4 ods. 2 CSP(bod 10.2). Najvyšší súd tak dospel k záveru, že
"by bolo v rozpore s princípom všeobecnej spravodlivosti, ak iba v dôsledku absencie právnej úpravy ohľadom právnych následkov premlčania výkonu záložného práva bolo znemožnené žalobkyni (záložcovi) ako vlastníčke sporných nehnuteľností realizovať v plnom rozsahu výkon dispozičných oprávnení súvisiacich s jej vlastníckym právom"
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Súkromné právo 1/2024
