Lekárska marihuana a Slovenská republika

Vyhľadávanie v online časopise

Vyskúšajte našu 10-dňovú skúšobnú licenciu a získajte prístup k celému portálu zadarmo. Stačí sa bezplatne zaregistrovať.

Chcem prístup zdarma

Máte už predplatné?
Prihláste sa.

Lekárska marihuana je v mnohých štátoch osvedčeným liekom na širokú škálu ochorení. Marihuana bola podrobená množstvu výskumov, ktoré okrem potvrdenia kvanta benefitov v oblasti medicíny konštatovali aj skutočnosť, že je menej nebezpečná ako alkohol alebo benzodiazeplny. Slovenská republika vedecké takty v tejto oblasti neberie do úvahy a neposkytuje pacientom žiaden prístup k lekárskej marihuane. Za prechovávanie čo i len jednej obvykle jednorazovej dávky marihuany môže hroziť trestnoprávny postih a lekárska marihuana v Slovenskej republike ja dostupná len na papieri, nie v praxi.

Medical marijuana is a proven remedy tor a wide range oi diseases in many States. Marijuana has been subjected to a lot ot research which, In addition to confirming the amount ot beneiits in the field ot medicíne also stated the tact that it is less harmtul than alcohol or benzodiazepines. The Slovák Republic ignores the scientific tacts in this area weii enough and does not provide patients with any access to medical marijuana. Possession ot even a single dose ot marijuana Is punishable and medical marijuana in the Slovák Republic is only available on páper, not in practice.

ZÁBRENSZKI, T.: Lekárska marihuana a Slovenská republika; Justičná revue, 76, 2024, č. 1, s. 61 - 72.

Kľúčové slová: marihuana, THC, HHC, Sativex, lekárska marihuana, psychotropná látka, život a zdravie, kriminalizácia konopných pacientov.

Key words: marijuana, THC, HHC, Sativex, medical marijuana, psychotropic substance, life and health, criminalization of cannabis patients.

Právne predpisy/legislation: zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších prepisov; zákon č. 300/2005 Z. z.Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

Úvod

"Každý má mat právo na prístup k takému štandardu zdravotnej starostlivosti, ktorý je v súlade s právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike a so súčasným stavom lekárskej vedy

Predmetom tohto článku je poskytnúť odbornej i laickej verejnosti výklad súčasnej právnej úpravy týkajúcej sa lekárskej marihuany a dať čitateľom odpoveď na otázku, či vôbec je v Slovenskej republike pacientom dostupná takáto alternatíva.

Článok 35 Charty základných práv Európskej únie hovorí o tom, že každý má právo na prístup k preventívnej zdravotnej starostlivosti a právo využívať lekársku starostlivosť. Limitácia tohto ustanovenia spočíva však v tom, že tieto práva sa poskytujú za podmienok ustanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi. Zastávame názor, že vnútroštátne podmienky môžu obmedzovať prístup k lepšej zdravotnej starostlivosti či liečebným procesom v tej-ktorej členskej krajine.

Nie je výnimočné, že niektoré krajiny Európskej únie, ako napr. Česká republika, Holandsko, Taliansko, Francúzsko, Nemecko a pod., majú príslušnú právnu úpravu, ktorá povoľuje marihuanu na lekárske účely. Tieto krajiny majú vymedzené ochorenia, pri ktorých možno pacientovi predpísať liečivá obsahujúce delta-9-tetrahydrocannabinol (ďalej len "THC"), alebo aj samotné sušené kvety samičej rastliny rodu Cannabis, tzv. marihuanu

Na základe uvedeného poskytneme v tomto článku analýzu súčasného stavu a vnútroštátnych podmienok týkajúcich sa lekárskej marihuany v podmienkach Slovenskej republiky. Je vôbec možné, resp. aj legálne v Slovenskej republike využívať marihuanu, resp. účinnú látku THC na lekárske účely, alebo je tu stála hrozba trestnoprávneho postihu?

1 THC ako návyková látka a THC ako liek v Slovenskej republike

Hlavnou účinnou látkou v rastlinách rodu Cannabis je THC. THC je prirodzene sa vyskytujúca, psychotropná látka v týchto rastlinách. Okrem THC sa v nepatrnom množstve vyskytuje aj hexahydrocannabinol (ďalej len "HHC"). Obe tieto látky sú v Prílohe č. 1 k zák. č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o OPL").

Bližšiu definíciu omamnej látky možno nájsť v § 2 ods. 1 zákona o OPL. Psychotropná látka je vymedzená v tomto istom zákone v § 2 ods. 2. Podľa týchto zákonných definícií možno konštatovať, že omamné látky by mali byť nebezpečnejšie ako látky psychotropná, keďže majú mať závažné zdravotné a psychosociálne následky, zatiaľ čo psychotropná látky sú charakterizované ako látky s menej závažným vplyvom na ľudské zdravie.

Podľa § 130 ods. 5 zák. č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len "Trestný zákon") - návykovou látkou sa rozumie alkohol, omamné látky, psychotropná látky a ostatné látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo jeho sociálne správanie.

Základ regulácie omamných a psychotropných látok predstavuje Jednotný dohovor OSN z roku 1961 v znení Protokolu o zmenách Jednotného dohovoru o omamných látkach z 25. marca 1972 a Dohovor o psychotropných látkach z roku 1971. Uvedenými dohovormi je Slovenská republika viazaná a tieto dohovory sú svojím spôsobom odzrkadlené aj v zákone o OPL. Tieto dohovory pripúšťajú používanie omamných a psychotropných látok na lekárske a vedecké účely. Zaradenie konopy, resp. THC v týchto dohovoroch však Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) namietala a žiadala OSN prehodnotiť kategorizáciu kvôli uľahčeniu disponovania s konopou na medicínske účely

Kategorizácia THC v Prílohe č. 1 zákona o OPL je trochu špecifická v porovnaní s inými omamnými a psychotropnými látkami. THC je zaradené v Prílohe č. 1 medzi psychotropné látky, ale naraz vo dvoch skupinách. THC je zaradené do I. skupiny, t. j. medzi látky, ktoré nie sú obsiahnuté ako liečivo v lieku, ale zároveň je zaradené aj do II. Skupiny, t. j. medzi látky s vysokou návykovosťou, ktoré sú obsiahnuté ako liečivo v lieku. Vymedzenie zaraďovania tej-ktorej omamnej alebo psychotropnej látky je upravené v § 3 zákona o OPL.

Logicky nie je zdôvodniteľné, prečo to tak je, keďže ďaleko nebezpečnejšie látky bez využitia v medicíne, napr. kokaín alebo metamfetamín, sú zaradené v II. skupine. Na základe odpovede - č. záznamu 22/33827 zo dňa 15.12.2022, ktoré nám poskytol ŠÚKL, máme potvrdené, že ani kokaín a ani metamfetamín sa v Slovenskej republike ako liečivo nevyužívajú a nie sú obsiahnuté v žiadnom lieku. Pre porovnanie uvádzame, že v zmysle nariadenia vlády č. 463/2013 Sb. o seznamech návykových látek, v znení neskorších predpisov, je kokaín a konopa v rovnakej kategórii podľa prebratých dohovorov a v Českej republike nemajú 3 skupiny omamných a psychotropných látok ako je to u nás v Prílohe č. 1.

V Českej republike sú v spomenutom nariadení vlády pekne reflektované dohovory OSN a prebraté ich prílohy, resp. zoznamy omamných a psychotropných látok, zatiaľ čo u nás sa vytvorili tri skupiny, ktoré nie úplne reflektujú dohovory; napr. už spomenutá kategorizácia kokaínu a metamfetamínu. V spomenutom nariadení vlády pri každom zozname omamných a psychotropných látok sa konštatuje, že:

"aby léčivé prípravky obsahující tyto omamné látky byty vydávány v lékárné pouze na recept nebo žádanku"

alebo

"byly používány pouze k omezeným výzkumným, vedeckým a velmi omezeným terapeutickým účelúm vymezeným v povolení k zacházení"

pričom konopa na lekárske účely je v zozname č. 1 tohto nariadenia, podľa ktorého možno na recept či žiadanku s tzv. modrým pruhom túto látku pacientovi vydať a je tak umožnený pacientom prístup nielen k liekom s obsahom THC, ale aj samotným sušeným samičím kvetom rastlín rodu Cannabis, t. j. marihuane. Českú úpravu považujeme za prehľadnejšiu a viac logicky nastavenú, nielen z toho dôvodu, že nekategorizuje omamné a psychotropné látky do 3 skupín, ale tak, ako v zmysle dohovorov OSN majú byť kategorizované, no aj z toho hľadiska, že ide o nariadenie vlády a nie zákon, keďže v prípade výskytu nových látok sa jednoduchšie a rýchlejšie dajú tieto látky regulovať.

THC bude v našich podmienkach spadať do I. skupiny v prípade drogovej trestnej činnosti, kedy dochádza k akémukoľvek neoprávnenému nakladaniu s touto látkou, a THC v II. skupine je kvôli liečivu Sativex, ktoré okrem THC obsahuje aj CBD. Sativex je jediný liek s obsahom THC, ktorý má platnú registráciu v Slovenskej republike. Registrácia bola ŠÚKL na tento liek vydaná dňa 12. 6. 2012 s neobmedzenou platnosťou

Na základe info-žiadosti zo dňa 7. 6. 2022 sa ŠÚKL vyjadril, že

liek Sativex nie je pre pacientov dostupný a keďže je nedostupný, ani sa im nepredpisuje.

Tento liek je však určený na liečbu veľmi úzkej skupiny závažných neurologických ochorení

. Podľa štatistických údajov dostupných na stránkach NCZI,

v rokoch 2015 až 2022 nebol Sativex ani raz predpísaný, resp. vydaný v lekárni

Môžeme teda konštatovať, že prístup k lekárskej marihuane, resp. jedinému lieku s obsahom THC je v Slovenskej republike len naoko a v skutočnosti sa k nemu pacienti nevedia dostať. Tým odvážnejším alebo dostatočne zúfalým zo svojho zdravotného stavu teda ostáva len nelegálny spôsob zabezpečenia si marihuany, resp. prípravkov obsahujúcich THC alebo presťahovanie sa do zahraničia.

Relevantné skutočnosti z oblasti medicíny sme konzultovali s R. Papšovou

a na základe jej vyjadrenia podľa už uvedených skutočností sme dospeli k názoru, že takýto postoj Slovenskej republiky v prístupe k lekárskej marihuane je v príkrom rozpore s príslušnými ustanoveniami Charty práv pacienta, keďže súčasný stav lekárskej vedy, týkajúci sa marihuany ako liečiva, je poznatkovo na dostatočnej úrovni a je preukázané, že marihuana, resp. THC je efektívnym liekom pri širokej škále ochorení a v mnohých prípadoch je aj ďaleko lepšou, prípadne jedinou alternatívou

1.1 Je marihuana bránou k tvrdým drogám a predstavuje vysoké riziko?

Často sa stretávame s tvrdením, že marihuana je tzv. gateway drug, čiže vstupná brána k tvrdým drogám. Existuje isté percento ľudí, pre ktorých marihuana vstupnou bránou k iným návykovým látkam bola, ale je to tak vo väčšine prípadov? Podľa štúdie uskutočnenej American Addiction Centers bol pri užívateľoch iných omamných a psychotropných látok vstupnou bránou práve alkohol. Podľa tejto štúdie sa preukázalo, že 65% až 68% ľudí prišlo prvýkrát do kontaktu s alkohol skôr, než skúsilo iné návykové látky. Druhou látkou, ktorú najčastejšie prvýkrát ľudia vyskúšali, je nikotín. Marihuana je až na treťom mieste

Ďalšia štúdia, v ktorej sa vedci zaoberali výskumom molekulárneho mechanizmu pri vstupných drogách, sa konštatovalo, že v USA a v Európe je veľmi dobre definovaná sekvencia užívania návykových látok. Užívaniu marihuany predchádza užívanie alkoholu či nikotínu

10)

. Z tejto štúdie vyplýva, že ľudia sa primárne dostanú do kontaktu s alkoholom či nikotínom a až následne skúšajú iné návykové látky.

K tejto problematike uvádzame ešte reportáž zo štúdie vykonanej National Inštitúte on Drug Abuse, v ktorej sa uvádza, že užívanie kanabinoidov adolescentmi môže znížiť reakciu mozgu na tvorbu dopamínu v dospelom veku a týmto spôsobom môže byť takáto osoba náchylnejšia k vytvoreniu si závislosti iných návykových látkach. Z tohto pohľadu sa dá hovoriť o marihuane ako o vstupnej bráne. Netreba však opomenúť skutočnosť, že majoritná časť ľudí, ktorí užívajú marihuanu, nikdy neprejdú na iné návykové látky. Typickými látkami, ktoré však predchádzajú užívaniu iným návykovým látkam, sú alkohol a nikotín.

11)

Oslovili sme P, Ščasného, riaditeľa združenia STROM

12)

. Toto združenie sa viac než 20 rokov venuje pomoci drogovo závislým osobám. Podľa názoru riaditeľa združenia STORM, teória marihuany ako vstupnej drogy je dávno prekonaná. V podmienkach Slovenskej republiky je vstupnou bránou k drogám alkohol, no najčastejšie je prvá skúsenosť s touto drogou prostredníctvom rovesníkov či rodinných príslušníkov.

Marihuana nie je vstupnou bránou k tvrdým drogám. Táto skutočnosť bola viackrát už vyvrátená. Treba si uvedomiť, že legálne dostupnou tvrdou drogou, ktorá je ozajstnou vstupnou bránou, je alkohol. Nechceme tým tvrdiť, že užívanie marihuany so sebou neprináša žiadne riziká. Samozrejme, že existujú zdravotné riziká, a to najmä pri dlhodobom užívaní. Medzi najčastejšie negatíva pri dlhodobom užívaní marihuany sa zaradujú ochorenia spôsobené fajčením marihuany - kašeľ, chronická bronchitída a pod., problémy s vývinom mozgu pri adolescentoch, vplývajúce na pamäť-výpadky krátkodobej pamäte, spustenie rôznych psychických ochorení u ľudí s predispozíciami na tieto ochorenia atď.

13)

Predmetom tohto článku je však poukázať na zavedenie reálneho prístupu k lekárskej marihuane a nie poukazovanie na nebezpečenstvo dlhodobej konzumácie bez dohľadu lekára.

Z hľadiska využitia marihuany v medicíne uvádzame názor F. Grotenhermena, ktorý vo svojej štúdii uvádza toto:

telesný potenciál závislosti na cannabis je veľmi nízky. Po ukončení dlhodobého užívania sa môžu po niekoľko dni objaviť abstinenčné príznaky formou narušeného spánku, častejších snov, potenie a podráždenosť. Psychická závislosť je možná pri zodpovedajúcej štruktúre osobnosti. Pri užívaní cannabisu ako lieku je nebezpečenstvo fyzickej závislosti zanedbateľné

14)

Tvrdenia Grotenhermena potvrdzuje aj štúdia B. Roquesa, ktorý pri porovnávaní nebezpečenstva alkoholu, opiátov, kokaínu, benzodiazepínov, nikotínu a marihuany dospel k záveru, že pri marihuane je slabá miera či už telesnej alebo psychickej závislosti, k poškodeniu nervového systému nedochádza, celková toxicita je veľmi slabá a spoločenskú nebezpečnosť označil za slabú. Pri alkohole dospel k záveru, že telesná a psychická závislosť je veľmi vysoká, poškodenie nervového systému, celková toxicita a spoločenská nebezpečnosť je vysoká

15)

HHC ako legálna alternatíva alebo zlyhanie prísnych regulácií?

Ako už bolo spomenuté, HHC je zastúpené v rastlinách rodu Cannabis iba v tak malom množstve, ktoré nie je schopné ovplyvniť psychiku človeka, aj keď vo vyššej koncentrácii má táto látka podobné účinky ako THC.

HHC je v súčasnosti legálne dostupné aj v Slovenskej republike

16)

Ide totiž o látku, ktorá nie je úplne prírodného pôvodu, ale vyrába sa chemickým procesom, tzv. hydrogenáciou z THC

17)

HHC, rovnako ako THC, nájdeme tiež v Prílohe č. 1 k zákonu o OPL. Táto látka je zaradená do I. skupiny medzi psychotropné látky. Ako je však možné, že je legálna a prakticky voľne predajná? Domnievame sa, že tento stav je spôsobený chaotickým zákonom o OPL

18)

resp. jeho prílohou. Keď sa pozrieme na kategorizáciu HHC v zákone o OPL, tak môžeme vidieť, že regulovanou látkou je chemický vzorec "HHC, 9-nor-9beta-hydroxyhexahydrokanabinoľ. V Prílohe č. 1 zákonodarca neuvádza, že sa regulácia vzťahuje aj na všetky stereoizoméry a stereochemické varianty HHC, ako je to pri THC.

Podľa čísla CAS (Chemical Abstract Service), t. j. jedinečného identifikačného čísla konkrétnej chemickej zlúčeniny, je HHC, prirodzene sa vyskytujúce v rastlinách rodu Cannabis, ktoré je v podmienkach Slovenskej republiky zákonom regulované, resp. zakázané, označené ako (6aR, 10aR). Na trhu dostupné vzorky HHC majú rôzne iné číslo CASm; napr. (6aR, 9R, 10aR)

19)

. Z uvedeného vyplýva, že nejde o tú istú zlúčeninu HHC a teda tieto látky aj vzhľadom na skutočnosť, že zákon neustanovuje reguláciu na rôzne stereoizoméry ani stereochemické varianty a pod., je v zmysle Prílohy č. 1 k zák. č. 139/1998 Z. z. legálna. Prechovávanie, obchodovanie, resp. iné nakladanie s takýmto HHC by nemalo napĺňať skutkové podstaty príslušných ustanovení Trestného zákona, keďže tieto umelo vytvorené kanabinoidy nie sú totožné so zákonom regulovaným HHC.

Doposiaľ nie je riadne vedecky preskúmané, aké riziká plynú z užívania tohto polosyntetického kanabinoidu. V prípade regulácie HHC môže byť problematická skutočnosť, kedy dôjde k zmene chemického vzorca a táto látka sa stane opäť legálnou. Sme toho svedkami pri ďaleko nebezpečnejších, čisto syntetických kanabinoidoch známych ako Black Mamba, K2, Spice a pod.

20)

Dovolíme si tvrdiť, že toto je jeden z dôsledkov prísnej regulácie THC, a to nielen v Slovenskej republike. Pokiaľ zakázaná látka, ktorá je mnohými vedeckými štúdiami preverená

21)

a stále vychádza to isté, že THC v sebe skrýva o mnoho menšie nebezpečenstvo nielen ako alkohol, ale aj ako bežne predpisované lieky proti úzkosti

22)

(napr. komerčne známe anxiolytiká ako Xanax, Frontin, Neurol - alprazolam, Lexaurin - bromazepam a pod.), nie je tým pádom daný dôvod na tak prísnu reguláciu. Z prísnej regulácie následne vznikajú rôzne a mnohokrát nebezpečnejšie chemické alternatívy, ktoré sú síce nejakú dobu legálne, no po ich požití môžu nastať fatálne následky

23)

. Zároveň je potrebné podotknúť, že v zmysle už uvedenej kategorizácie omamných a psychotropných látok podľa príslušných ustanovení zákona o OPLby marihuana, resp. THC mal patriť medzi psychotropné látky zaradené do III. skupiny. Medicínsky potenciál marihuany, resp. THC je podložený dostatkom relevantných štúdií a predstavuje menšie nebezpečenstvo aj pri rekreačnom užívaní než benzodiazepíny užívané prevažne len na lekársky predpis a z dôvodu odporúčania ošetrujúceho lekára

24)

, ktoré sú práve kategorizované v III. skupine Prílohy č. 1 zákona o OPL. Len tak okrajovo ešte spomenieme, že Neurol

25)

bol v rokoch 2018 až 2022 podľa štatistík NCZI medzi top 50 najčastejšie predpisovanými liekmi a v roku 2021 dokonca skončil na 8. mieste ako jeden z najčastejšie predpisovaných liekov

26)

V Českej republike liek, u nás trestnoprávny postih

Prechovávanie marihuany, aj keď len pre vlastnú potrebu, je v Slovenskej republike trestno-právne postihované. Legálne prechovávanie liečiva s obsahom THC je zas prakticky nemožné. Pacienti, ktorým by však marihuana, resp. THC mohli pomôcť s ich zdravotnými problémami, môžu riskovať trestnoprávny postih alebo odísť minimálne do Českej republiky, kde je zriadená tzv. Štátni agentúra pro konopí pro léčebné použití. Na ich webstránke

27)

sú poskytnuté pre pacientov všetky informácie týkajúce sa lekárskej marihuany.

Českej republike majú pacienti nárok na úhradu 90% ceny lekárskej marihuany z verejného zdravotného poistenia, maximálne však do množstva 30 gramov mesačne.

Pri výnimke, ktorú musí lekár odôvodniť a revízny lekár schváliť, možno pacientovi mesačne poskytnúť maximálne až 180 gramov lekárskej marihuany

28)

Slovenskej republike hrozí už len za jednu obvykle jednorazovú dávku marihuany trest odňatia slobody až na 1 rok v zmysle § 171 ods. 1 Trestného zákona. Ako už bolo spomenuté, v našich podmienkach nemožno získať status pacienta, ktorému môže byť poskytovaná lekárska marihuana, resp. THC na liečbu jeho ochorení. U nás budú takýto ľudia označení ako páchatelia trestnej činnosti a následne im môže byť uložený trest odňatia slobody za prechovávanie čo i len malého množstva marihuany, resp. prípravkov obsahujúcich THC. Štát nezaujíma, že daná osoba trpí zdravotnými problémami a snaží sa ako tak normálne fungovať. Uvedené sa uplatnilo aj v prípade Kristiána Simonisa, ktorý si odpykáva 7,5-ročný trest odňatia slobody, keďže z marihuany vyrábal tzv. fénixove slzy, ktoré používal na liečbu epilepsie

29)

. A toto zďaleka nie je jediný prípad vážne chorého človeka, ktorý sa kvôli neštandardnej liečbe (neštandardnej v podmienkach Slovenskej republiky, samozrejme) svojho ochorenia dostal do ústavu na výkon trestu odňatia slobody.

Taktiež je na mieste spomenúť, že pre osobu trpiacu ochorením, na ktoré je marihuana, resp. THC účinným liekom, je tých maximálne desať obvykle jednorazových dávok nedostačujúcich, resp. postačuje len na veľmi krátku dobu a takáto osoba by sa prechovávaním viac než desať obvykle jednorazových dávok dopúšťala už zločinu podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona. To znamená, že takejto osobe by reálne hrozil trest odňatia slobody na 3 až 7 rokov. Predmetom prvej hlavy Trestného zákona má byť predsa ochrana života a zdravia.

Koho život a zdravie ochraňujeme tým, že osobu prechovávajúcu marihuanu pre vlastnú potrebu, ktorou si zmierňuje príznaky svojho ochorenia, pošleme do väzenia?

Javí sa nám to úplne absurdné a nelogické. Takáto osoba nikoho neohrozila, spoločnosti nespôsobila žiadnu škodu, len sa usilovala mať kvalitnejší život a zmierniť príznaky svojej, možno nevyliečiteľnej, choroby. V zmysle Trestného zákona však pôjde o páchateľa trestného činu.

K zavedeniu medicínskej marihuany do lekárskej praxe ešte uvádzame uznesenie Európskeho parlamentu č. 2018/2775 (RSP) zo dňa 13. februára 2019. V tomto uznesení Európsky parlament vyzval všetky členské krajiny na vytvorenie jasných pravidiel, ktorými sa upraví poskytovanie prístupu k medicínskej marihuane pacientom, ako aj k vytvoreniu právnej definície medicínskej marihuany. Okrem toho, Európsky parlament vyzval členské štáty na vytváranie osvety o využití konopy na liečebné účely medzi zdravotníkmi. U nás toto uznesenie doposiaľ v praxi nijako nebolo reflektované.

3.1 Novela Trestného zákona účinná od 1.5.2022

Od 1. 5. 2022 je účinný zák. č. 105/2022 Z. z., ktorým sa novelizoval Trestný zákon a došlo k zmierneniu trestov za prechovávanie marihuany pre vlastnú potrebu. Spolu s touto novelou a v súvislosti s prechovávaním marihuany pre vlastnú potrebu sa zaviedol aj inštitút zakotvený v § 40a, nazvaný ako podmienečné upustenie od potrestania. Zmysel tohto inštitútu by mal spočívať v tom, že ak páchateľ súhlasí s uložením ochranného liečenia, tak súd upustí od potrestania. To každý páchateľ, ktorý prechovával marihuanu pre vlastnú potrebu, potrebuje ochranné liečenie? Podľa štatistických ročeniek vydávaných Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky sa približne polovica ochranných liečení nevykoná a to najmä z kapacitných dôvodov. Týmto spôsobom sa ešte sťaží a obmedzí prístup k ochrannému liečeniu pre osoby, ktoré to naozaj potrebujú a liečenie je nevyhnutné

30)

Zle nastavené ukladanie ochranného liečenia si následne všimli aj zákonodarcovia a v rámci predloženej novely zákona o výkone trestu odňatia slobody

31)

, ktorou sa mal novelizovať aj Trestný zákon, malo dôjsť k zmene. Pokiaľ by došlo k prijatiu novely v takom znení, ako bola dostupná v medzirezortnom pripomienkovom konaní, by sa celý § 40a Trestného zákona mal vypustiť. V dôvodovej správe k navrhovanej novele sa k tomuto ustanoveniu Trestného zákona konštatovalo, že:

"ochranné liečenie nie je možné uložil bez predchádzajúceho pribratia znalca do konania a posúdenia obvineného znalcom z odboru psychiatria a psychológia, čo predstavuje zvýšené náklady a predĺženie konaní rádovo aj o niekoľko mesiacov, pričom ide o trestné konania, ktoré sa doteraz riešili prevažne v tzv. super rýchlom konaní (skončené do niekoľkých dní). To predstavuje negatívny dopad na finančnú nákladnosť a rýchlosť trestného konania.

Ustanovenie § 40a Trestného zákona malo byť v zmysle dôvodovej správy vypustené práve preto, že ukladanie ochranného liečenia takýmto spôsobom predstavuje riziko neúmerného zvýšenia ukladania ochranných liečení. Keďže toto ustanovenie sa vzťahovalo len na ukladanie ochranného liečenia, v súvislosti s neoprávneným prechovávaním maximálne 10 obvykle jednorazových dávok marihuany sa ďalej uvádzalo, že spravidla stupeň závislosti páchateľa nedosahuje takú mieru, aby bolo nutné súdom nariaďovať ochranné liečenie. Takto ukladané ochranné liečenia môžu byť neúčelné. Zmena však nenastala a § 40a je naďalej súčasťou Trestného zákona.

Jediné pozitívum tejto novely je, že sa po dlhej dobe upriamila pozornosť na túto problematiku. Prijatú novelu však nepovažujeme za správnu, vôbec nenaplňujúcu svoj deklarovaný cieľ, ktorý sa uvádza v dôvodovej správe. V dôvodovej správe sa konštatuje, že cieľom tejto novely malo byť:

"odstránenie problému spočívajúcom v neprimerane prísnom postihovaní prechovávatelov/užívateľov marihuany,

umožnenie zníženia už uložených trestov za taký trestný čin, ktorý bude po novom trestaný miernejšie

32)

. '

3.2 Možný krok vpred veľkou novelou Trestného zákona?

Problém spočívajúci v neprimerane prísnom postihovaní prechovávateľov marihuany sa nami skôr zmienenou novelou odstrániť nepodaril. Ďalšími pokusmi, ktoré mohli zmeniť súčasný stav k lepšiemu, boli predložené ako veľké novely Trestného zákona. Prvú veľkú novelu Trestného zákona

33)

predložila bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková a pozmenenú veľkú novelu Trestné zákona

34)

následne predložil jej nástupca Viliam Karas.

Prepracovaná veľká novela Trestného zákona, predložená bývalým ministrom spravodlivosti Viliamom Karasom, už v sebe istú dekriminalizáciu zahŕňala, ale nie takú, v pravom slova zmysle, ako je to v Českej republike.

V Českej republike je prechovávanie maximálne 10 gramov marihuany vždy priestupkom

35)

a pôjde o tzv. malé množstvo.

Ani jedna z veľkých noviel Trestného zákona by však až tak výraznú zmenu či pokrok nepriniesla v kontexte aktuálnych celosvetových trendov vyspelých krajín a ich drogových politík. Pre Slovenskú republiky by to veľký krok bol, keďže súčasný stav je viac než žalostný a nesmierne represívny. Taktiež by sa nijako výrazne nezmenila situácia pacientov, ktorí by chceli využívať lekársku marihuanu. Lepšia regulácia pre takýchto pacientov však spadá pod kompetenciu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktoré sa mohlo aktívnejšie zapojiť do tohto procesu. Pozitívnou skutočnosťou, ktorú veľká novela Trestného zákona mala priniesť, je fakt, že by sa odstránil inštitút obvykle jednorazovej dávky, zaviedla by sa tabuľka podobná ako v Českej republike, bola by zaradená nová skutková podstata trestného činu pestovania s nižšou trestnou sadzbou ako to je teraz, upustilo by sa od represívneho prístupu a namiesto toho by sa viac ukladali alternatívne tresty a podobne. Je otázne, kedy sa táto téma u nás opäť otvorí, no nádej nám dáva aj európske hnutie občanov EUMANS, ktoré sa touto problematikou aktívne zaoberá na celoeurópskej úrovni

36)

Záver

Prístup k lekárskej marihuane, resp. k liekom s obsahom THC v Slovenskej republike nie je; resp. je na papieri, ale nie v praxi. Tým pádom ostáva pacientom len nelegálna cesta alebo cestovanie minimálne do Českej republiky za takouto zdravotnou starostlivosťou. Považujeme tento postoj Slovenskej republiky voči chorým ľuďom za nesprávny a nezakladajúci sa na doposiaľ známych vedeckých faktoch v oblasti medicíny. Zdravie by malo byť prvoradé. V našich podmienkach však v prípade prechovávania marihuany či prípravkov s obsahom THC hrozí v prvom rade trestnoprávny postih, no nikoho nezaujíma zdravotný stav danej osoby.

Slovenská republika by sa mala pridať k ostatným civilizovaným krajinám, ktoré pochopili, že marihuana, resp. THC má mnoho benefitov a tiež sa nič nepokazí dekriminalizáciou. V žiadnej z krajín, ktorá dekriminalizovala

37)

alebo legalizovala marihuanu,

38)

kriminalita nenarástla a ani sa nerozšírila závislosť. V krajinách, v ktorých sa marihuana zlegalizovala, majú tieto štáty slušný príjem zo spotrebnej dane z komerčného predaja marihuany

39)

. Milton Friedman, nositeľ Nobelovej ceny za ekonomiku, zastával názor, že neexistuje logický základ, aby bola marihuana zakázaná. Podľa jeho slov je hanebné, aby mladí ľudia končili vo väzení kvôli marihuane a ešte horšie je upieranie prístupu k lekárskej marihuane

40)

Žiaľ, v Slovenskej republike neexistuje inštitúcia, ktorá by mala taký dosah na tvorbu trestnoprávnej politiky štátu, akou je v Českej republike Inštitút pro kriminológii a sociálni prevencii. Následne môžeme vidieť, keď to necháme na nami volených zástupcov, že namiesto priorít, akým je zdravie a zlepšenie prístupu k zdravotnej starostlivosti, napr. aj zavedením systému reálnej dostupnosti lekárskej marihuany či liečiv s obsahom THC, sa dokola riešia interrupcie. Keby aspoň tie zbytočne predkladané obmedzujúce zákony mali oporu vo vede a výskume a nie v pocitoch a náboženských presvedčeniach jednotlivých politikov, možno by to malo nejakú výpovednú hodnotu.

Použité zdroje

BIFULCO, M., PISANTI, S. Medicinal use of cannabis in Európe. In: EMBO Reports (2015) 16. 2015; s. 130 - 133. Dostupné Online: https://www.embopress.org/doi/full/10.15252/embr.201439742.

BLESCHING, U. Velká kniha o léčbé konopím pro 21. století. Praha: Volvox Globator, 2018. 688 s. ISBN 978-80-7511-416-7

BONNET et al. Banking the Harm of Psychoactive Drugs Including Prescription Analgesics to Users and Others-A Perspective of Germán Addiction Medicíne Experts. In: Prescribing Psychotropics: Misuse, Abuse, Dependence, Withdrawal and Addiction Volume 11 - 2020. 2020. Dostupné online: https://www.frontiersin.org/articles/10.3389/fpsyt.2020.592199/full Dohovor OSN o psychotropných látkach z roku 1971

Dôvodová správa k zák. č. 105/2022 Z. z.

FERGUSON, S. Does Hexahydrocannabinol (HHC) Get You High? Dostupné online: https://www.healthline.com/health/does-hhc-get-you-high

GEOFFRION, L. Marijuana Side Effects: Psysical, Mental and Long-Term Effects. 2023. Dostupné online: https://americanaddictioncenters.org/marijuana-rehab/long-term-effects

GROTENHERMEN, F. Konopí jako lék. Olomouc: Fontána, 2009. 231 s. ISBN 978-80-7336-552-3

GROTENHERMEN, F. Léčení konopím s CBD. Olomouc: Fontána, 2021.115 s. ISBN 978-80-7651-070-8

HARDEY, S., THOMAS, S., STEIN, S., KELLEY, R., ACKERMANN, K. The Reál Gateway Drug. 2023. Dostupné online: https://americanaddictioncenters.org/the-real-gateway-drug

HOLLAND, J. et al. TRÁVA - Kompletní pruvodce svétem marihuany v medicíné, védé, kultuŕe a politice. Praha: PRAGMA. 2014. 454 s. ISBN 978-80-7349-408-7

Charta práv pacienta, prijatá Vládou Slovenskej republiky dňa 11. apríla 2001

Charta základných práv Európskej únie

Info-žiadosť ŠÚKL zo dňa 7.6.2022

Info-žiadosť ŠÚKL zo dňa 15.12.2022

Jednotný dohovor OSN o omamných látkach z roku 1961 v znení Protokolu o zmenách Jednotného dohovoru o omamných látkach z 25. marca 1972

Legislatívny proces č. LP/2021/744

Legislatívny proces č. LP/2022/438

LEVINE, A. et al. Molecular Mechanism for a Gateway Drug: Epigenetic Changes Initiated by Nicotine Prime Gene Expression by Cocaine. In: Sci Transl Med. 3(107), 2011. Dostupné online: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4042673/

Nariadenie vlády č. 463/2013 Sb. o seznamech návykových látek

NIDA. Is marijuana a gateway drug? National Inštitúte on Drug Abuse, 2023. Dostupné online: https://nida.nih.gov/publications/research-reports/marijuana/marijuana-gateway-drug

Rokovanie Vády Slovenskej republiky zo dňa 22.3.2023 a schválený materiál č. UV-9735/2023

ROQUES, B. La Dangerosité des drogues: Rapport au secrétariat d'Etat á la Santé. Paríž: ODILE JACOB, 1999. 318 s. ISBN 978-27-3810-657-5

Stanovisko Najvyššieho súdu ČR sp. zn. Tpjn 301/2013

Uznesenie Európskeho parlamentu č. 2018/2775(RSP)

www.europa.eu

www.freepepo.sk

www.forbes.sk

www.nczisk.sk

www.nida.nih.gov

www.sakl.cz

www.sukl.sk

www.tax.colorado.gov

www.thelst.com

www.weedslovakia.sk

www.who.int

www.zdruzeniestorm.sk

ZÁBRENSZKI, T. Budeme liečiť "závislých" na marihuane? In: Míľniky práva v stredoeurópskom priestore 2022. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, 2022. s. 365 - 373. ISBN 978-80-7160-668-0

ZÁBRENSZKI, T. Dekriminalizácia marihuany v podmienkach Slovenskej republiky s vybranou judikatúrou. Žilina: EUROKÓDEX, s. r. o., 2022. 159 s. ISBN 978-80-8155-114-7

Zák. č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov

Zák. č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov

1) Charta práv pacienta v Slovenskej republike, prijatá vládou Slovenskej republiky dňa 11. apríla 2001.

2) BIFULCO, M., PISANTI, S. Medicinal use of cannabis in Európe. In: EMBO Reports (2015) 16.2015; s. 130 - 131. Dostupné Online: https://www.embopress.org/doi/full/10.15252/embr.201439742 [cit. 2023-06-25],

3) Dostupné Online: https://www.who.int/medicines/access/controlled-substances/UNSG_letter_ECDD41_recommendations_cannabis_24Jan19.pdf?ua=1 [cit. 2023-11-07],

4) Dostupné Online: https://www.sukl.sk/hlavna-stranka/slovenska-verzia/pomocne-stranky/detail-lieku?pageJd=386&lieJd=1714A [cit. 2023-06-25],

5) Liek spadá medzi tzv. myorelaxanty a mal sa používať pri takých diagnózach, ako je napr. skleróza a pod.

6) Dostupné Online: https://www.nczisk.sk/Statisticke_vystupy/Tematicke_statisticke_vystupy/TOP-50-liekov/Spotreba_humannych_liekov_zdravotnickych_pomocok_dietetickych_potravin_SR/Pages/Datasety-spotreby-humannych-liekov-v-Slovenskej-republike.aspx [cit. 2023-06-25],

7) MUDr. Renáta Papošová je odbornou lekárkou, psychiatrickou, s vyše 25-ročnou praxou a venuje sa aj liečbe pacientov závislých od návykových látok.

8) Pozri napr. zbierky štúdií HOLLAND, J. et al. TRÁVA - Kompletní prúvodce svetem marihuany v medicíne, vede, kultufe a politice. BLESCHING, U. Velká kniha o léčbé konopím pro 21. století. GROTENHERMEN, F. Konopíjako lék. GROTENHERMEN, F. Léčení konopím s CBD.

9) HARDEY, S., THOMAS, S., STEIN, S., KELLEY, R., ACKERMANN, K. The Reál Gateway Drug. 2023. Dostupné Online: https://americanaddictioncenters.org/the-real-gateway-drug [cit. 2023-11-07],

10) LEVINE, A. et al. Molecular Mechanism for a Gateway Drug: Epigenetic Changes Initiated by Nicotine Prime Gene Expression by Cocaine. In: Sci Transl Med. 3(107), 2011. Dostupné Online: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4042673/ [cit. 2023-11-07],

11) NIDA. Is marijuana a gateway drug? National Inštitúte on Drug Abuse, 2023. Dostupné Online: https://nida.nih.gov/publications/research-reports/marijuana/marijuana-gateway-drug [cit. 2023-11 -07],

12) Dostupné Online: https://www.zdruzeniestorm.sk/o-nas/kto-sme [cit. 2023-11-07],

13) GEOFFRION, L. Marijuana Side Effects: Psysical, Mental and Long-Term Effects. 2023. Dostupné Online: https://americanaddictioncenters.org/marijuana-rehab/long-term-effects [cit. 2023-11-07],

14) GROTENHERMEN, F. Konopí [ako lék. Olomouc: Fontána, 2009; s. 140.

15) ROQUES, B. La dangerosité des drogues: rapport au Secrétariat ď Etat á la Santé, s. 316.

16) Napr. na tomto e-shope: https://www.weedslovakia.Sk/hhc-produkty/# [cit. 2023-06-25],

17) FERGUSON, S. Does Hexahydrocannabinol (HHC) Get You High? Dostupné Online: https://www.healthline.com/health/does-hhc-get-you-high [cit. 2023-06-25],

18) Chaotickost nachádzame aj v iných prípadoch, napr. suchý extrakt, živica, či samotné rastliny rodu Cannabis sú v Prílohe č. 1 zaradené medzi omamné látky, ale THC je už látkou psychotropnou. Jedna a tá istá látka nemôže byt aj psychotropná aj omamná zároveň.

19) Dostupné Online: https://thelst.com/www/files/bd78bb3c613a6edc2c4c48abc70d9676a686e41d9492c504eb34fdde716ab9157name=certifikat-hhc-cartridge-hhc-dab&open=true [cit. 2023-06-25],

20) ZÁBRENSZKI, T. Dekriminalizácia marihuany v podmienkach Slovenskej republiky s vybranou judikatúrou. Žilina: EUROKÔDEX, s. r. o., 2022; s. 36 - 37.

21) Pozri napr. zbierky štúdií HOLLAND, J. et al. TRÁVA - Kompletní prúvodce svétem marihuany v medicíné, védé, kultufe a politice. BLESCHING, U. Velká kniha o léčbé konopím pro 21. století. GROTENHERMEN, F. Konopí jako lék. GROTENHERMEN, F. Léčení konopím s CBD.

22) BONNET et al. Ranking the Harm of Psychoactive Drugs Including Prescription Analgesics to Users and Others-A Perspective of Germán Addiction Medicíne Experts. In: Prescribing Psychotropics: Misuse, Abuse, Dependence, Withdrawal and Addiction Volume 11 - 2020. 2020. Dostupné Online: https://www.frontiersin.org/articles/10.3389/fpsyt.2020.592199/full [cit. 2023-06-25],

23) Dostupné Online: https://nida.nih.gov/publications/drugfacts/synthetic-cannabinoids-k2spice [cit. 2023-06-25],

24) Uvádzame preto "prevažne", keďže existuje čierny trh s týmito liekmi a dochádza k nezákonnej distribúcii a zneužívaniu týchto liekov.

25) Obsahuje liečivo alprazolam, ktoré patrí do skupiny liekov označovaných ako benzodiazepíny. Tento benzodiazepín je zaradený do III. skupiny medzi psychotropné látky v Prílohe č. 1 zákona o OPL. V Slovenskej republike je alprazolam dostupný aj pod označením Xanax či Frontin.

26) Dostupné Online: https://www.nczisk.sk/Statisticke_vystupy/Tematicke_statisticke_vystupy/TOP-50-liekov/Spotreba_humannych_liekov_zdravotnickych_pomocok_dietetickych_potravin_SR/Pages/default.aspx [cit. 2023-06-25],

27) https://www.sakl.cz/ [cit. 2023-06-25],

28) Dostupné Online: https://www.sakl.cz/pacienti/uhrada-z-verejneho-zdravotniho-pojisteni [cit. 2023-06-25],

29) Dostupné Online: https://www.freepepo.sk/konopni-vazni/ [cit. 2023-06-25],

30) ZÁBRENSZKI, T. Budeme liečiť "závislých" na marihuane? In: Míľniky práva v stredoeurópskom priestore 2022. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, 2022; s. 370.

31) Pozri legislatívny proces č. LP/2022/438 Zákon, ktorým sa menia dopĺňa zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

32) Dôvodová správa k zák. č. 105/2022 Z. z.

33) Pozri Legislatívny proces č. LP/2021/744.

34) Pozri materiál schválený Vládou Slovenskej republiky dňa 22.3.2023 pod č. UV-9735/2023.

35) Pozri tabuľku k stanovisku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. Tpjn 301/2013.

36) Dostupné Online: https://europa.eu/citizens-initiative-forum/blog/eumans-digital-citizenship-legalisation-cannabis-right-abortion-and-right-die-among-topics-set_sk [cit. 2023-06-26],

37) Napr. Česká republika, Nemecko, Holandsko, Španielsko, Portugalsko, Francúzsko a pod.

38) Napr. Kanada, Los Angeles, Colorado, Washington, Uruguaj a pod.

39) Napr. v štáte Colorado ide 15% z maloobchodného predaja rekreačnej marihuany štátu. Dostupné Online: https://tax.colorado.gov/marijuana-sales-tax [cit. 2023-06-26],

40) Dostupné Online: https://www.forbes.com/2005/06/02/cz_qh_0602pot.html?sh=66d84e88ddd9 [cit. 2023-06-25],