Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Disciplinárna zodpovednosť za rozhodnutie pri výkone verejnej moci (exekútorov) (ZSP 8/2024)

§ 220 ods. 1 Exekučného poriadku
§ 16 písm. b) Trestného zákona

Disciplinárnym postihom nemôžu byť riešené konflikty vyplývajúce z rozličných právnych názorov. Argumentom a minori ad maius nemôžu byť také konflikty riešené ani trestnoprávnym postihom za úmyselný trestný čin, spočívajúci v rozhodovaní orgánu verejnej moci podľa § 326 a § 326a Trestného zákona.

Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 271/2023 – upravený na publikačné účely.


I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 5. mája 2023 domáhala vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "ústava") a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd(ďalej len "dohovor") napadnutým rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší správny súd").
 
2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj "navrhovateľ" alebo "zúčastnená osoba") podal na sťažovateľku 29. septembra 2022 disciplinárny návrh z dôvodu, že ako súdna exekútorka v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 340EX 140/2019 na jej exekútorskom úrade v prospech oprávnených (maloleté osoby) o vymoženie exekučným titulom uloženej peňažnej povinnosti zaplatiť zameškané, ako aj bežné výživné, vydala 9. decembra 2020 exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného, ktorým nariadila zamestnávateľovi v období od 9. decembra 2020 do 28. februára 2021 prerušiť vykonávanie zrážok zo mzdy povinného aj napriek tomu, že na základe vykonateľného rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 4 P 48/2019z 23. septembra 2020 bola v tomto období povinná zabezpečiť vykonanie exekúcie na vymoženie zníženého výživného pre maloleté oprávnené mesačne spolu v sume 500 eur, t. j. vykonala exekúciu v menšom rozsahu, ako vyplýval z judikovaného nároku uvedeného v poverení na vykonanie exekúcie, čím porušila svoju povinnosť podľa § 61r zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok"), čím sa dopustila disciplinárneho previnenia podľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku. Navrhovateľ navrhol uloženie disciplinárneho opatrenia podľa § 221 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, a to peňažnú pokutu v sume 330 eur.
3. Napadnutým rozhodnutím najvyššieho správneho súdu bola sťažovateľka uznaná vinnou, že ako súdna exekútorka v exekučnom konaní na jej exekútorskom úrade v prospech oprávnených o vymoženie exekučným titulom uloženej peňažnej povinnosti zaplatiť výživné, vydala 9. decembra 2020 exekučný príkaz - doplnenie, ktorým nariadila prerušenie vykonávania zrážok zo mzdy v tejto exekúcii a pokračovanie až od 1. marca 2021 aj napriek tomu, že na základe poverenia na vykonanie exekúcie a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 4 P 48/2019z 23. septembra 2020 bola v tomto období povinná zabezpečiť vykonanie exekúcie na vymoženie zníženého výživného pre maloleté oprávnené mesačne spolu v sume 500 eur, čím zavinene porušila povinnosť zabezpečiť vykonanie exekúcie ustanovenú v § 59 ods. 1 prvej vete Exekučného poriadku, čím sa dopustila disciplinárneho previnenia podľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku, za čo sa jej podľa § 221 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku účinného do 30. novembra 2021 uložilo disciplinárne opatrenie - peňažná pokuta v sume 300 eur.
4. Z vykonaného dokazovania bolo najvyšším správnym súdom ku skutku zistené, že disciplinárne obvinená bola poverená Okresným súdom Prievidza vykonaním exekúcie na základe rozsudku, sp. zn. 12 P 44/2018z 5. novembra 2018, pričom exekučný nárok predstavoval zameškané výživné a bežné výživné. Bežné výživné mal povinný uhrádzať mesačne oprávnenej 1 v sume 450 eur a oprávnenej 2 v sume 400 eur mesačne. Sťažovateľka vykonávala na tento účel zrážky zo mzdy povinného a týmto spôsobom povinnému do 30. novembra 2020 zrazila sumu 15 578 eur, ktorú oprávneným aj poukázala. Tým uspokojila každé jednotlivé mesačné výživné až do novembra 2020. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza z 23. septembra 2020 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej došlo s účinnosťou od 1. novembra 2019 k zníženiu mesačného výživného. Nové výživné bolo stanovené pre oprávnenú 1 v sume 280 eur a oprávnenú 2 v sume 220 eur. Výživné mal povinný uhrádzať najneskôr do 15. dňa v mesiaci, vždy mesiac vopred. O tejto skutočnosti sťažovateľku informovali matka oprávnených 30. novembra 2020 a povinný 3. decembra 2020. Dňa 9. decembra 2020 vydala sťažovateľka príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy - doplnenie, v ktorom uviedla: "Nakoľko má povinný uhradené zameškané výživné aj bežné výživné s trovami exekúcie vopred do 28. februára 2020, preto nariaďujem prerušenie vykonávania zrážok zo mzdy v predmetnej exekúcii a pokračovať v zrážkach od 1. marca 2020 už len na bežné výživné v sume 500 eur a pomernú časť trov exekúcie 24% z 500 eur, t. j. 120 eur, spolu zrážať pravidelne mesačne 620 eur od 1. marca 2020 a nasledujúce mesiace a sumy zrazené zo mzdy povinného poukazovať na základe dohody s oprávneným na účet súdneho exekútora."
5. Sťažovateľka k exekučnému príkazu uviedla, že vznikol preplatok na výživnom v sume 1 607 eur uhradený povinným z dôvodu zníženia sumy výživného. Z uvedeného dôvodu urobila prepočet, podľa ktorého neposielala výživné za tri mesiace, a to december 2020, január 2021 a február 2021.
6. K osobe sťažovateľky najvyšší správny súd zistil, že v disciplinárnom konaní pod sp. zn. DK 23/2020 bola sťažovateľka uznaná vinnou z disciplinárneho previnenia podľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku a bolo jej uložené disciplinárne opatrenie - písomné napomenutie podľa § 221 ods. 1 Exekučného poriadku. V disciplinárnom konaní vedenom pod sp. zn. DK 8/2021 bola sťažovateľka uznaná vinnou zo závažného disciplinárneho previnenia podľa § 220 ods. 2 Exekučného poriadku a bola jej uložená peňažná pokuta v sume 500 eur podľa § 221 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku.
7. V napadnutom rozhodnutí najvyšší správny súd pri posudzovaní viny konštatoval, že s ohľadom na vykonané dokazovanie sa skutok stal spôsobom uvedeným vo výroku rozhodnutia a spáchala ho sťažovateľka.
8. Pri posúdení, či predmetný skutok je disciplinárnym previnením zistil, že sťažovateľka konala v rozpore s § 59 ods. 1 prvou vetou Exekučného poriadku, keďže predmetné ustanovenie zakotvuje povinnosť súdneho exekútora zabezpečiť vykonanie exekúcie.
9. Najvyšší správny súd poukázal na zákon č. 36/2005 Z. z. rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o rodine"), ktorý v § 76 ods. 1 stanovuje, že výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Každý mesiac tak vznikala povinnému nová povinnosť zaplatiť výživné v exekučným titulom stanovenej sume. Neobstojí názor sťažovateľky, že nárok na výživné je jednotný, že každý mesiac narastá a, naopak, že sa úhradou zmenšuje. Pohľadávka na výživnom za každý mesiac je samostatnou pohľadávkou, ktorá má samostatný právny osud. Pokiaľ sťažovateľka povinnému zrazila z jeho príjmu sumu na úhradu výživného na daný kalendárny mesiac a zrazené sumy poukázala maloletým oprávneným, týmto poukázaním zanikla pohľadávka na príslušné bežné výživné jej splnením. V ďalších mesiacoch sa mohli vymáhať len nové pohľadávky na nové bežné výživné za daný mesiac.
10. V priebehu exekúcie došlo k spätnému zníženiu výživného od 1. novembra 2019, pričom príslušný exekučný titul bol sťažovateľke predložený až v decembri 2020, t. j. v období, keď už boli pohľadávky na bežné výživné za november 2019 až november 2020 pre maloleté oprávnené vymožené a podľa § 559 Občianskeho zákonníka zanikli. Pokiaľ na predošlých nárokoch vznikol preplatok na výživnom, nešlo o preplatok (nad vymoženú sumu) v exekúcii, ale nanajvýš o dodatočné odpadnutie právneho dôvodu už vymoženej a splnenej pohľadávky. Sťažovateľke chýbal zákonný podklad na započítanie tohto preplatku do nových nárokov a uspokojovanie nových nárokov z týchto preplatkov. Najvyšší správny súd poukázal na judikatúru, ktorá tento záver podporila (2Cz 99/73) a podľa ktorej rodič, ktorého vyživovacia povinnosť pre maloleté deti bola za minulé obdobie znížená, sa nemôže s úspechom domáhať zúčtovania preplatku na výživnom vôbec, a teda ani na bežnom výživnom. Sťažovateľka tak nezabezpečila vykonanie bežného výživného v mesiacoch december 2020 až február 2021.
11. K obrane sťažovateľky najvyšší správny súd uviedol, že táto nemôže mať úspech, keďže podľa § 3 Exekučného poriadku je povinná rešpektovať všeobecne záväzné právne predpisy vrátane hmotnoprávnych.
12. Sťažovateľka tak porušila povinnosť podľa § 59 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku. Jej konanie možno označiť za zavinené minimálne v rovine nevedomej nedbanlivosti, keďže sťažovateľka vzhľadom na svoje okolnosti a pomery mala vedieť, ako v danej situácii postupovať [porovnaj
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Zo súdnej praxe 1/2024

1/2024
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Zo súdnej praxe

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov