Počítanie lehoty uvedenej v § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ZSP 2/2014)

Na odôvodnenie žaloby žalobcovia uviedli, že v konaní o dedičstve po poručiteľke boli súdom odkázaní, aby sa určenia svojich dedičských práv domáhali v civilnom sporovom konaní. Žalovaní (súrodenci poručiteľky - dedičia v tretej dedičskej skupine) totiž popreli dedičské nároky žalobcov napriek tomu, že žalobcovia s poručiteľkou žili v spoločnej domácnosti niekoľko rokov a z toho dôvodu sa starali o ich spoločnú domácnosť, resp. boli odkázaní výživou na poručiteľku. Vzhľadom na argumentáciu žalovaných žalobcovia zdôrazňovali, že na opustení poručiteľkinho bytu, v ktorom s ňou žili v spoločnej domácnosti, trvali žalovaní, nie poručiteľka.

Podľa názoru žalovaných podaná žaloba obsahuje len účelové, nepravdivé a vzájomne si protirečiace tvrdenia. V priebehu sporu žalovaní popierali, že žalobcovia žili s poručiteľkou v spoločnej domácnosti a svoju argumentáciu podložili viacerými dôkazmi. Tvrdili, že žalobcovia sa k poručiteľke nasťahovali, pretože nemali kde bývať a ich spolužitie nevykazovalo znaky spoločnej domácnosti a v žiadnom prípade netrvalo v deň smrti poručiteľky.

V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia nepreukázali kumulatívne splnenie predpokladov "spolužijúcich osôb" pre dedenie v tretej dedičskej skupine [§ 475 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "OZ")]. Relevantným pre posúdenie dedičského práva žalobcov bola v danom prípade predovšetkým doba jedného roka spätne pred smrťou poručiteľky. Výsledkami vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že kvalita vzájomného vzťahu a spolužitia poručiteľky a žalobcov sa počas rokov postupne menila tak z hľadiska trávenia spoločného času, ako aj spôsobu vedenia spoločnej domácnosti jej členov. Podľa presvedčenia súdu žalobcovia v čase smrti poručiteľky (a podľa niektorých výsledkov dokazovania aj skôr) nežili s ňou v jednej domácnosti. Byt, v ktorom s poručiteľkou bývali, dobrovoľne opustili 31. júla 2016. Tvrdenia, že tak žalobcovia urobili pod nátlakom, neboli podľa súdu preukázané.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v prípade žalobcov nie sú splnené zákonné podmienky ich dedenia v zmysle § 475 ods. 1 OZ. Súd prvej inštancie svoje úvahy, ako dospel k tomuto záveru, podrobne a presvedčivo vysvetlil s poukazom na skutkové zistenia, konkrétne dôkazy a príslušné zákonné ustanovenia. Vykonaným dokaz