Úskalia trestného postihovania osôb činných pre zločineckú skupinu

In the legal order of the Slovak Republic, we find the criminal offense of Establishing, Conducting and Supporting a Criminal Group in the provisions of Section 296 of the Criminal Code.The substance of the case belongs to the first part of the sixth chapter of the Special Part of the Criminal Code, Crimes generally dangerous. In order to prove the criminal offense in question, the mere induction of danger is sufficient, i. j. causing danger fulfils one of the elements of the criminal offense of establishing, conceiving and supporting a criminal group.

VRTÍKOVÁ, K.: Úskalia trestného postihovania osôb činných pre zločineckú skupinu; Justičná revue, 75, 2023, č. 1, s. 62 – 71.

Kľúčové slová: trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, organizovaná kriminalita, zločinecká skupina, trest.

Key words: crime of founding, conceiving and supporting a criminal group, organized crime, criminal group, punishment.

Právne predpisy/legislation: zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

Skutková podstata uvedeného trestného činu je výrazom trestnoprávnej reakcie v boji proti organizovanému zločinu ako kriminálnej činnosti stabilných, štruktúrovaných a hierarchicky usporiadaných kriminálnych organizácií, spočívajúcich v systematickom a profesionálnom páchaní závažnej trestnej činnosti s cieľom dosahovať čo najvyšší zisk a iné výhody pri súčasnej snahe o minimalizáciu rizika odhalenia týchto aktivít.

1)

Objektom predmetného ustanovenia je záujem spoločnosti na ochrane pred organizovaným zločinom. Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek; hovoríme teda o všeobecnom subjekte. V konkrétnom prípade môže byť páchateľom aj právnická osoba. Hľadisko subjektívnej stránky si vyžaduje úmyselné zavinenie.

V neposlednom rade ešte doplníme, že legálna definícia zločineckej skupiny sa v našom právnom poriadku prvýkrát objavila až v roku 1999. Pravdou je však skutočnosť, že jej znenie v zmysle zákona bolo pomerne zložité, čo do značnej miery komplikovalo dokazovanie spáchania trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, alebo teroristickej skupiny podľa § 185a Trestného zákona č. 140/1961 Zb.

Vychádzajúc z komentára Trestného zákonapod

založením

sa rozumie: "

činnosť smerujúca k faktickému vzniku zločineckej skupiny a jej následnej aktivite

."

2)

Pod pojmom

zosnovanie

rozumieme: "

vytvorenie štruktúry s naplánovaním budúcich úloh bez toho, aby zločinecká skupina už vyvíjala aktivitu

."

3)

Činnosť

teda spočíva v iniciovaní dohody o založení zločineckej organizácie, vo vytvorení plánu činnosti, vo vyhľadávaní osôb a rozdelení ich úloh.

4)

Trestného činu v zmysle ustanovenia § 296 Trestného zákona (zák. č. 300/2005 Z. z.; ďalej len "TZ") sa dopúšťa ten, kto založí alebo zosnuje zločineckú skupinu, je jej členom, je pre ňu činný alebo ju podporuje. Treba dodať, že nie je potrebné, aby k spáchaniu trestného činu aj skutočne prišlo. Už samotná úmyselná účasť v zločineckej skupine, bez akýchkoľvek ďalších trestnoprávnych konaní, ale s vedomím, že účasť napomôže dosiahnuť cieľ, je

trestná

.

5)

Zákonodarca takouto formuláciou skutkovej podstaty vyjadruje úmysel postihnúť aj pasívne členstvo v zločineckej skupine, teda situáciu, keď určitá osoba je členom zločineckej skupiny bez ohľadu na to, či je nejakým spôsobom (trestným alebo netrestným) zapojená do jej činnosti.

6)

Môžeme teda skonštatovať, že trestnoprávna podstata členstva v zločineckej skupine je samotný akt zaradenia sa do organizačnej štruktúry skupiny, a to bez nutnosti páchania trestnej činnosti jej členmi.

A contrario preto platí, že páchateľ môže byť pre zločineckú skupinu činný inak než členstvom v skupine, a teda nemusí byť zároveň jej členom, ale rovnako môže skupinu podporovať aj ako nečlen.

7)

Činnosťou pre zločineckú skupinu

sa v zmysle Trestného zákona rozumie úmyselná účasť v takejto skupine alebo iné úmyselné konanie na účely:

- založenia alebo zachovania existencie takejto skupiny;

- spáchania uvedených trestných činov takouto skupinou.

8)

Podporou zločineckej skupiny

sa rozumie úmyselné konanie spočívajúce v poskytnutí finančných, alebo iných prostriedkov, služieb, súčinnosti, alebo vo vytváraní iných podmienok na účel:

- založenia, alebo zachovania existencie takejto skupiny; alebo

- spáchania trestných činov uvedených v § 129 ods. 4 a ods. 5 TZ, ktoré sú spáchané takouto skupinou.

9)

Zároveň platí, že trestnoprávnou podstatou "členstva v zločineckej skupine" a "podporovania zločineckej skupiny" je iné súčinnostné konanie páchateľa pre skupinu, popísané v § 129 ods. 6, ods. 7 TZ, než páchanie trestnej činnosti členom alebo spoločne s členom zločineckej skupiny.

10)

Je však nevyhnutné uviesť, že poskytovanie poplatkov alebo iných majetkových plnení zločineckej skupine "za ochranu", resp. aj bez dôvodu, ktoré nie je dobrovoľné, ale vyplýva z postavenia zločineckej skupiny a ňou vyvolanej hrozby voči poskytovateľovi majetkových plnení, nie je podporou zločineckej skupiny v zmysle § 296 TZ, § 129 ods. 7 TZ. Nejde totiž o prejav vôle zameraný na účel zachovania existencie zločineckej skupiny alebo spáchania trestných činov zločineckou skupinou.

11)

Zastávame názor, že jedným z charakteristických znakov založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny je bezpochyby závažnosť daného druhu trestnej činnosti, ktorej latentnosť je mimoriadne vysoká. Táto trestná činnosť je páchaná sofistikovanými metódami, organizovane a v neposlednom rade má nadnárodný charakter. Aj na základe týchto faktorov je mimoriadne zložité hovoriť o skutočnom stave tohto druhu trestnej činnosti.

V nasledujúcich tabuľkách poskytujeme komplexnú syntézu dostupných štatistických údajov z dielne Ministerstva vnútra SR o počte zistených a objasnených trestných činov za posledných dvadsať rokov na území Slovenskej republiky.

Podľa štatistických údajov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je v súčasnosti stav trestného činu Založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, podľa § 296 TZ, na našom území takýto:

V rámci

tabuľky č. 1

možno vidieť, v priebehu rokov 2001 - 2011 klesajúcu, resp. stagnujúcu tendenciu uvedeného trestného činu, okrem rokov 2003 a 2004, kedy počet zistených trestných činov bol niekoľkonásobne vyšší ako po iné roky. Čo možno považovať za pozitívny aspekt, je skutočnosť, že priemerná objasnenosť v percentuálnom vyjadrení je v rozmedzí 60 až 70%.

Tabuľka č. 2

deklaruje mierny nárast zistených trestných činov. Negatívne pôsobí znížené percentuálne vyjadrenie objasnených trestných činov, ktorého dôvodom môže byť problematické preukazovanie previazanosti so zločineckou skupinou.

Otázna je aj skutočnosť, na základe akého kľúča sú vedené štatistiky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Z nízkych čísel počtu zistených a objasnených trestných činov možno usúdiť, že preukazovanie spáchania trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny je zložité. Dôkazná situácia býva mimoriadne náročná, zdĺhavá, pričom v neposlednom rade do popredia vystupujú problémy previazané s preukazovaním spojitosti páchateľa trestného činu so zločineckou skupinou.

Záverom však musíme konštatovať, že predmetný trestný čin má pomerne vysoké percento objasnenosti, v porovnaní s tým je nevyhnutné štatistické údaje, najmä pokiaľ ide o organizovaný zločin, považovať za viac orientačné než presné. Tento fakt, okrem iného, vyplýva aj zo zdĺhavého zberu údajov súvisiacich s predmetným trestným činom s vysokou latenciou av neposlednom rade sa pod túto klesajúcu tendenciu podpisuje aj fakt, že mnoho trestných činov je spáchaných jednotlivcami bez zistenia, resp. preukázania ich napojenia na zločineckú skupinu.

Jedno-prípadová štúdia zločineckej skupiny

V nasledujúcej časti bude predstavená krátka prípadová štúdia zločineckej skupiny, ktorej účelom bude deklarovanie jej organizačnej štruktúry a vymedzenie najvýznamnejších problémov, s ktorými sa stretáva naša právna úprava pri trestnom stíhaní osôb činných pre zločineckú skupinu.

K tomu bližšie pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 To 9/2014 zo dňa 26. novembra 2014, uverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 3/2018.

Podkladom pre daný rozbor bolo do značnej miery rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 3/2018 a presvedčenie, že právna teória takmer vôbec nevyužila celkový charakter predmetného rozhodnutia. Jeho význam možno vnímať hneď v niekoľkých aspektoch.

Prvou je skutočnosť, ktorú deklaruje samotné rozhodnutie, a to presné organizačné vymedzenie zločineckej skupiny "P", ktoré utvára obraz o štruktúrovanosti tejto skupiny. Dovolíme si vyjadriť presvedčenie, že po tomto rozhodnutí by už nikto nemal tvrdiť, že organizovaný zločin vo svojej najvyššej forme na našom území neexistuje. Predmetný rezultát Najvyššieho súdu SR a jeho podrobné spracovanie je, podľa našej mienky, dôkazom toho, že organizovaný zločin na Slovensku má svoje pevné miesto a boj proti nemu si vyžaduje

prísnejšie a tvrdšie represie

. Z tohto dôvodu bude záver patriť konštatovaniu

pro futuro

, keďže súčasnú právnu úpravu

nemožno

považovať za dostatočnú na adekvátne potrestanie páchateľov účastných v zločineckých skupinách, najmä tých, ktorí stoja na vrchole organizácie, a nenapĺňa tak generálnu prevenciu trestného práva, a to preventívne pôsobenie na ostatných potenciálnych páchateľov trestných činov. Disproporcia v tomto smere vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti.

Zločinecká skupina "P" bola jedna z mála na našom území, ktorá vzbudzovala v ľuďoch okrem negatívnej myšlienky aj pozitívne vnemy. Historické súvislosti dokazujú, že predmetná skupina v ľuďoch vzbudzovala okrem strachu aj rešpekt, či dokonca obdiv. Predmetom výskumu v tejto časti práce však nebude poukazovanie na identifikačné znaky skupiny či jej iné aspekty. Domnievame sa, že tieto kriminologické ukazovatele sú predmetom viacerých prác, ale, naopak, evidujeme značný nedostatok právnych rozborov, konštatovaní a názorov odborníkov z právnej praxe, čo do hmotnoprávneho výskumu trestov, ktoré boli uložené jednotlivým členom skupiny za spáchané trestné činy. Cieľ rozboru je stanovený jasne, a to na podklade predmetnej zločineckej skupiny vypracovať

de lege ferenda

návrh,

prostredníctvom ktorého dôjde k zníženiu účastí osôb v zločineckých organizáciách a z dlhodobého hľadiska predmetné spôsobí nevytváranie týchto skupín, keďže zákonodarca vyšle jasný signál, že členovia skupiny budú vystavení trestu adekvátnemu postaveniu v skupine, ktorej boli členom.

Na podklade danej štúdie bolo preukázané, že rozhodovacou a riadiacou zložkou celej zločineckej organizácie bol J. O., ktorému v zmysle právnej úpravy

de lege lata

mal byť uložený trest odňatia slobody za trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny iba v rozmedzí päť až desať rokov. S ohľadom na to možno považovať aktuálnu výmeru trestu odňatia slobody za neadekvátnu, neodzrkadľujúcu spoločenskú nebezpečnosť danej skutkovej podstaty. Skutočnosť, že dolná hranica uvedenej trestnej sadzby je päť rokov, je viac ako poburujúca. Závažnosť daného trestného činu nesmie byť podceňovaná a preto opakovane uvádzame, že aktuálna

výška trestu odňatia slobody za daný trestný čin je neúmerne nízka

. Jednoznačne trváme na tom, že ak chceme účinne bojovať s organizovaným zločinom, jednou z alternatív je efektívne nastavenie právnej úpravy, avšak táto účelnosť bude prítomná iba vtedy, ak daná trestná sadzba bude odzrkadľovať spoločenskú nebezpečnosť daného trestného činu.

Predtým, ako sa dostaneme k návrhom

de lege ferenda

, bude vymedzená organizačná štruktúra zločineckej skupiny "P" a prehľadne budú vyhodnotené tresty odňatia slobody, uložené jednotlivým členom organizácie.

V rámci

prvého stupňa riadenia,

teda vrcholovým predstaviteľom zločineckej skupiny bol jeden muž, konkrétne J. O., ktorého nazývame šéfom skupiny "P". J. O. určoval pravidlá skupiny, vymedzil hierarchiu jednotlivých stupňov, koordinoval a usmerňoval členov jemu podriadených. Rozhodoval o tom, ktorý člen spoločenstva jemu podriadený bude organizačne riadiť činnosť v danom regióne. Decidoval o vykonávaní zásahov proti konkurenčným skupinám, ktoré sa zaoberali druhovo rovnorodou činnosťou, o výške poplatkov za tzv. ochranu a výške odvodov z činnosti členov a osôb činných pre skupinu. Vydával pokyny, ktorými riadil činnosť svojich podriadených. Stanovil, že každý mesiac v určený deň mu bude odovzdaných päťdesiat percent z vybraných poplatkov za ochranu a tridsať percent z každej čiastky jednorazového zárobku. Zaujímavosťou je, že šéf zločineckej skupiny časť takto vybraných zárobkov vyčleňoval na poplatky pre obhajcov pre prípad, ak by sa aktivity členov zločineckej skupiny stali predmetom trestného konania.

Druhý stupeň riadenia

, tzv. strednú úroveň, tvorili osoby, ktoré organizačne zabezpečovali obchodovanie s omamnými látkami a psychotropnými látkami, riadili členov výkonnej zložky, pravidelne vyberali peniaze za tzv. "ochranu", zabezpečovali trestnú činnosť rôzneho charakteru pre zločineckú skupinu. Zároveň členovia tejto úrovne riadenia požívali a prechovávali rešpekt voči najvyššiemu šéfovi, ktorému odovzdávali časť zisku z trestnej činnosti.

Tretí stupeň riadenia

, tzv. výkonná zložka, vykonávala činnosti na úseku ochrany pohostinských a reštauračných zariadení. Vykonávali činnosti biletárov

12)

a ochrankárov, vyberali platby od dílerov za ochranu a tieto nelegálne zisky v presne stanovenej výške odvádzali svojim nadriadeným z druhého stupňa riadenia. V rámci uvedeného stupňa riadenia je nutné taktiež doplniť skutočnosť, s ktorou sa vysporiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky v už zmienenom judikáte a síce, že

"Úloha vrátnika skutočne neznamená členstvo v skupine ani činnosť pre zločineckú skupinu, ale práve podporná činnosť obžalovaného B vo forme služby, resp. súčinnosti v zmysle § 129 ods. 7 TZ, pričom aj Najvyšší súd SR sa stotožnil, že obžalovaný B vedel, že takouto službou podporuje skupinu pri vedení spoločenstva P."

S ohľadom na predchádzajúce možno skonštatovať, že systém fungovania a financovania skupiny spočíval v odovzdávaní vopred určených finančných prostriedkov získaných trestnou činnosťou v mesačných čiastkach, smerom vzostupne, od jednotlivých nižšie postavených členov skupiny k osobám, v štruktúre skupiny vyššie postaveným a prostredníctvom týchto osôb až k osobe postavenej na najvyššej riadiacej úrovni. K uvedenému je potrebné dodať, že trestnosť členstva v zločineckej skupine, činnosti pre ňu alebo jej podporu, je odlišná od trestnosti iných konkrétnych činov spáchaných členmi danej skupiny, ktorými, resp. prostredníctvom ktorých bol naplnený účel založenia skupiny.

Na podklade zločineckej skupiny "P" možno uviesť, že

osoba jej jediného vrcholového predstaviteľa by sa pri odsudzovaní výlučne za trestný čin podľa § 296 TZ dostala do neadekvátne vhodnejšej pozície ako členovia zločineckej skupiny, ktorí vykonávali trestnú činnosť v rámci nižších stupňov riadenia zločineckej skupiny

. Na základe toho, že členovia zločineckej skupiny v nižších stupňoch riadenia vykonávajú príkazy vyššie postavených členov alebo príkazy samotného bossa, páchajú rôznorodú trestnú činnosť, za ktorú im hrozí podstatne vyšší trest než osobe stojacej na čele skupiny, pričom príkazy v danej skupine smerovali zhora nadol, teda od vyššie postavených členov zločineckej skupiny k nižšie postaveným členom.

S ohľadom na hmotnoprávne aspekty danej problematiky vyvodzujeme záver, že výmera trestu odňatia slobody

de lege lata

je nedostatočná a neodzrkadľujúca nebezpečenstvo, ktoré predmetný trestný čin predstavuje.

Členovia zločineckej organizácie v hierarchii skupiny, vystupujúci na jej vrchole, by mali s ohľadom na tento fakt byť adekvátne potrestaní, a teda výška trestu odňatia slobody by mala byť odzrkadlením postavenia zločinca v hierarchii zločineckej skupiny. Iba tak bude dosiahnutá generálna prevencia trestného práva.

Prepracovaná forma riadenia v rámci subordinačných vzťahov, a to až na troch stupňoch riadenia, jednoznačne deklaruje vytvorenie sofistikovanej skupiny, ktorej riadenie spočívalo v dôslednom plánovaní činnosti, operatívnom riadení jednotlivých zložiek štruktúry, kontrole daných zložiek skupiny a v zabezpečovaní ďalšej činnosti do budúcna. Vrcholovým predstaviteľom bola jedna osoba, osoba ktorá založila, zosnovala, podporovala, riadila, plánovala a kontrolovala zločineckú sieť tvrdou rukou niekoľko rokov.

Na druhej strane, v spoločnosti panujú názory, že nemožno potrestať páchateľa, aj keď vedúceho predstaviteľa zločineckej skupiny, neúmerne vysokými trestami v prípade, ak nespácha nijaký konkrétny zločin. V tomto smere však zastávame názor, že vôbec nemožno tvrdiť, že osoba riadiaca zločineckú skupinu nespáchala nijaký trestný čin. Už samotná skutočnosť, že stojí v čele takejto skupiny, ktorú riadi, usmerňuje a koordinuje, by mala byť zohľadnená aj výškou trestu odňatia slobody.

In genere

, pristupujeme k navrhnutiu riešení

pro futuro

, a to k zvýšeniu trestnej sadzby v rámci trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny z aktuálnych päť až desať rokov na

osem až pätnásť rokov

. Uvedené je parciálne aj výsledkom právnej analýzy trestnoprávnej úpravy Talianskej republiky. Napriek tomu, že v Taliansku osoba, ktorá je v riadiacom managemente skupiny, sa potrestá trestom odňatia slobody od dvanásť do osemnásť rokov, sme tento relatívny druh trestu na účely tuzemskej právnej úpravy modifikovali. Teda skutková podstata trestného činu Založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny by znela takto:

"Kto založí alebo zosnuje zločineckú skupinu, je jej členom, je pre ňu činný alebo ju podporuje, potrestá sa odňatím slobody na osem rokov až pätnásť rokov."

S ohľadom na uvedené, zastávame názor, že k nášmu návrhu na zvýšenie predmetnej trestnej sadzby môže verejnosť pristúpiť čiastočne kriticky. V rámci aktuálneho trendu dekriminalizácie spoločnosti môže uvedený návrh

de lege ferenda

znieť viac ako tvrdo, avšak aj napriek tejto skutočnosti náš názor ostáva zachovaný a nekompromisný. Nastavenie právnej úpravy

de lege lata

, najmä s ohľadom na výšku trestnej sadzby, nemožno považovať za iné než - neúmerné. Aplikácia prvkov dekriminalizácie na trestné činy, ktoré sú akýmkoľvek spôsobom previazané s organizovaným zločinom, možno rozhodne označiť za hazard so spoločnosťou ako celkom. Spoločenská nebezpečnosť trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny je, podľa nášho názoru, vysoká a akékoľvek prvky bagatelizovania možno označiť za ľahkovážne.

V tomto kontexte sa môže zdať účelné zameranie sa na prípadné rozčlenenie ustanovenia § 296 TZ najmä s ohľadom na vysvetľujúce ustanovenia § 129 ods. 4, ods. 6 a ods. 7 TZ, ktoré sa môžu zdať koncipované príliš všeobecne, pričom takéto dôsledky vedú k rôznym výkladom, avšak napriek uvedenému zastávame názor, že primárne je dôležité zaujať stanovisko k neprimerane nízkej trestnej sadzbe trestného činu v zmysle § 296 TZ, pričom z hľadiska ďalšieho vývoja pripúšťame aj iné prípadné novelizácie, napríklad aj všeobecných, vysvetľujúcich ustanovení.

Na tomto mieste uvádzame percipientovi štruktúru zločineckej skupiny "P"

V rámci nasledujúcej tabuľky deklarujeme presné výmery trestov odňatia slobody za jednotlivé druhy spáchaných trestných činov osobami, ktoré boli členmi zločineckej skupiny "P". Na tomto podklade predstavujeme čitateľovi hmotnoprávnu rovinu ukladania trestov jednotlivým členom zločineckej organizácie. Pri každom mene odsúdeného uvádzame aj jeho zaradenie v rámci štruktúry zločineckej skupiny, aby si percipient lepšie predstavil, kdesa v hierarchii skupiny daná osoba nachádzala.

ZÁVER

Na podklade "jedno-prípadovej" štúdie zločineckej skupiny "P" bola preukázaná nevyhnutnosť zvýšenia trestov pre členov zločineckých skupín. Na základe analýzy podanej v predchádzajúcom texte vyvodzujeme konštatovanie, že výmera trestu odňatia slobody

de lege lata

je nevyhovujúca a neodzrkadľujúca nebezpečenstvo, ktoré predmetný trestný čin predstavuje.

Zastávame názor, že členovia zločineckej organizácie v hierarchii skupiny vystupujúci na jej vrchole, by mali s ohľadom na tento fakt byť adekvátne potrestaní, a teda výška trestu odňatia slobody by mala byť odzrkadlením postavenia zločinca v hierarchii zločineckej skupiny.

Trváme na tom, že "mozog" zločineckej skupiny je osoba, ktorá koordinuje, vedie a rozhoduje o podstatných skutočnostiach v rámci skupiny. Je teda na mieste, aby takáto osoba, vedomá si svojho postavenia a moci, bola právoplatne odsúdená s ohľadom na jej pozíciu v organizácii.

Na podklade štúdie, ktorú sme poskytli čitateľovi v tomto texte, považujeme za preukázané, že v prípade, ak by bol šéfovi skupiny uložený trest iba za trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny v zmysle § 296 TZ, tento by sa dostal do neprimerane výhodnejšej pozície, ako členovia jemu podriadení, ktorí vykonávali príkazy na jeho pokyn. S ohľadom na tento fakt považujeme za rizikové ponechanie trestnej sadzby v aktuálnej výške iba z dôvodu, aby nedochádzalo k razantnej kriminalizácii. V kontexte predmetnej skutkovej podstaty preto považujeme zvýšenie trestnej sadzby za nanajvýš vhodné. Ak chceme účinne bojovať s organizovaným zločinom, je dôležité, aby právna úprava bola nastavená efektívne a účelne, ato môže byť iba vtedy, ak daná trestná sadzba bude odzrkadľovať nebezpečenstvo obsiahnuté v skutkovej podstate existujúceho trestného činu.

Z toho dôvodu si dovoľujeme, v rámci návrhov

de lefe ferenda

, odporučiť zvýšenie trestnej sadzby trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny z aktuálnych päť až desať rokov na osem až pätnásť rokov. V tomto smere sme inšpiráciu čerpali zo zahraničnej právnej úpravy, konkrétne z právnej úpravy Talianskej republiky.13) Teda skutková podstata trestného činu Založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny by znela (zdôrazňujeme) takto:

"

Kto založí alebo zosnuje zločineckú skupinu, je jej členom, je pre ňu činný alebo ju podporuje, potrestá sa odňatím slobody na osem rokov až pätnásť rokov

."

Uvedený legislatívny návrh podporuje aj skutočnosť, že obdobná skutková podstata trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny v zmysle § 297 TZ trestne postihuje páchateľa trestom odňatia slobody v rozmedzí desať až pätnásť rokov. Avšak, s ohľadom na skutočnosť, že žiadna skupina zločinu neohrozuje vnútornú bezpečnosť a stabilitu v takej miere ako organizovaná kriminalita, okrem terorizmu, nie je nami navrhnutá spodná hranica trestu odňatia slobody až vo výške desať rokov; ide o to, že trestné činy terorizmu považujeme za najzávažnejšie protiprávne konania dehonestujúce nielen ľudské práva a slobody, ale aj spoločnosť ako celok.

Úspešnosť boja proti organizovanej kriminalite nezávisí len od politického či právneho definovania organizovanej a zločineckej skupiny, ale najmä od celospoločenskej mienky o sile postavenia a postoja verejnosti. Totiž, v krajine, kde má verejnosť negatívny vzťah k štátu, k štátnym orgánom a politickým inštitúciám, práve tam sa bude organizovanej kriminalite dariť.

1) Mašľanyová D., Trestné právo hmotné: všeobecná a osobitná časť. 2. aktualizované a doplnené vydanie. Plzeň. Aleš Čeněk. 2016; s. 394.

2) Burda, E., Čentéš, J., Kolesár, J., Záhora, J.a kol. Trestný zákon. Osobitná časť. Komentár. II. diel. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2010; s. 675 a nasl.

3) Tamtiež, s. 675 a nasl.

4) Mašľanyová D., Trestné právo hmotné: všeobecná a osobitná časť, 2. aktualizované a doplnené vydanie. Plzeň. Aleš Čeněk. 2016; s. 393.

5) Šanta, J. Zločinecká skupina - medzinárodnoprávne súvislosti a praktické skúsenosti. In: Justičná revue. Roč. 60, 2008, č. 8-9; s. 1157 - 1166.

6) Mašľanyová D., Trestné právo hmotné: všeobecná a osobitná časť. 2. aktualizované a doplnené vydanie. Plzeň. Aleš Čeněk. 2016; s. 394.

7) K tomu bližšie pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 To 9/2014 zo dňa 26. novembra 2014, uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 3/2018.

8) Trestný zákon § 129 ods. 6.

9) Trestný zákon § 129 ods. 7.

10) K tomu bližšie pozri Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 3/2018.

11) To platí aj v prípade, ak poskytovateľ majetkových plnení nie je v postavení poškodeného pri trestnom čine hrubého nátlaku podľa § 190 TZ alebo trestného činu vydierania podľa § 189 TZ, spáchaného zločineckou skupinou (jej členom), a bez ohľadu na okolnosť, či je dotknuté plnenie poskytnuté zo zdrojov z trestnej činnosti alebo iného protiprávneho konania poskytovateľa, alebo z legálneho majetkového zdroja.

12) V zmysle Slovníka cudzích slov je biletárom človek, ktorý je tzv. uvádzač, resp. osoba kontrolujúca vstupenky.