Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 105/2022 z 27. 10. 2022 (zmier v konaní o vyporiadaní BSM a odporovateľnosť zo strany veriteľa - neúčinnosť dohody o vyporiadaní BSM

V glosovanom rozsudku sa najvyšší súd zaoberal otázkou, či možno zo strany veriteľa odporovať dohode o vyporiadaní BSM, ktorá bola v rámci súdneho konania schválená formou súdneho zmieru.

Napriek tomu, že toto rozhodnutie možno priradiť k obsahovo kratším, je vidieť, že mu predchádzala celkom rozsiahla "šnúra" skorších rozhodnutí okresného, krajského, ba i ústavného súdu. Ako sme už uviedli, nastolená otázka bola celom zjavná. Prvotne bola táto problematika riešená na úrovni okresného súdu, ktorý sa priklonil k tomu, že odporovateľnosť voči takejto dohode je možná. Poukazoval najmä na to, že základ tejto dohody, aj keď je schválená formou súdneho zmieru, je práve dvojstranný úkon strán sporu, ktorým je napokon možné veriteľa i ukrátiť. Uviedol, že súd túto dohodu musel schváliť na základe dispozičného úkonu účastníkov daného konania, a preto ide o dvojstranný právny úkon, ktorý môže byť predmetom odporovania. Z dôvodu, že voči takémuto rozhodnutiu, resp. záveru okresného súdu bol podaný riadny opravný prostriedok, sa vec následne presunula na odvolací súd. Krajský súd ako odvolací súd sa spočiatku v otázke možnosti odporovať zmieru stotožnil s názorom okresného súdu, a teda totožne zaujal stanovisko, že takejto dohode, i keď je schválená ako súdny zmier, možno odporovať. Svoju argumentáciu podporoval tvrdeniami, že dohoda o vyporiadaní BSM predstavuje hmotnoprávny úkon, ktorý môže jeden z jeho účastníkov učiniť v úmysle ukrátiť svojho veriteľa (napr. tým, že nenadobudne žiadny majetok alebo nadobudne majetok v minimálne hodnote), a preto jej môže veriteľ s úspechom odporovať. Krajský súd zároveň načrtol i obmedzený súdny prieskum predloženej dohody, keď konštatoval, že otázkou, či takáto dohoda o vyporiadaní BSM bola uzatvorená v úmysle ukrátiť uspokojenie veriteľa niektorého z účastníkov dohody a či je teda odporovateľným právnym úkonom, sa súd pri schvaľovaní zmieru nezaoberá.

S poukazom na skutočnosť, že vo veci bolo podané aj dovolanie, sa otázka presunula i na úroveň dovolacieho konania. Dovolací súd sa však problematikou možnej odporovateľnosti zmieru vecne nezaoberal, keďže zrušil prvotné rozhodnutie krajského súdu a vec vrátil na nové rozhodnutie z dôvodu, že odvolací súd nemal dovolateľke dať odpoveď na najdôležitejšiu právnu otázku - teda otázku odporovateľnosti schválenej dohody o vyporiadaní BSM, resp. sa dostatočne nezaoberal argumentáciou dovolateľky, a tým rozhodnutie odvolacieho súdu považoval za rozhodnutie nedostatočné a nepreskúmateľné. Vec sa tak znova dostala pred krajský súd a tento prekvapivo po opätovnom preskúmaní daného prípadu zaujal smerom k odporovateľnosti takejto dohody presne opačný názor a žalobu zamietol. V poradí druhom ro­zhodnutí krajský súd argumentoval predovšetkým tým, že v spore bolo síce preukázané, že veriteľ bol konaním strán dohody ukrátený, no napriek tomu nie je možné vyhovieť žalobe na vyslovenie neúčinnosti súdneho zmieru, ktorého obsahom bola dohoda o vyporiadaní BSM, keďže týmto bola dohoda o vyporiadaní BSM povýšená na súdne rozhodnutie.

možno dodať, že dovolanie po tomto druhom rozhodnutí krajského súdu podala i druhá strana sporu. Dovolací súd však toto dovolanie zamietol, pričom sa vecne vyjadril k nastolenej otázke. Argumentoval, že v predmetnom prípade bola účastníkmi konania uzavretá a schválená dohoda (súdny zmier), a tým bola povýšená na súdne rozhodnutie. Tieto účinky zmieru ako hmotnoprávnej dohody, ktorá nahrádza rozsudok ako meritórne rozsúdenie sporu, zostali zachované aj podľa Civilného sporového poriadku, a to aj napriek absencii výslovnej normy o účinkoch zmieru.

Do hry napokon vstúpil ústavný súd, ktorý uviedol, poukazujúc na časť odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu, že dôvodom zrušenia "prvého" rozsudku krajského súdu má byť skutočnosť, že krajský súd neodpovedal na najpodstatnejšiu otázku súdneho konania, a to na otázku možnosti odporovania dohody o vyporiadaní BSM schválenej formou súdneho zmieru. Z rozsudku krajského súdu však podľa názoru ústavného súdu nepochybne vyplýva, že krajský súd na predmetnú právnu otázku poskytol akceptovateľnú odpoveď, keď konštatoval, že dohode o vyporiadaní BSM schválenej ako súdny zmier možno odporovať. Ústavný súd tak totožne, ako prvotné rozhodnutie krajského súdu, podržal myšlienku o možnej odporovateľnosti dohody o vyporiadní BSM, a to aj napriek tomu, že je schválená formou súdneho zmieru.

Najvyšší súd sa tak znova ujal konania a rozhodol. Tentokrát sa však už priamo vyjadril k nastolenej otázke. Najvyšší súd sa "nevzdal" a opätovne zrušil prvotný rozsudok krajského súdu. Dovolací súd konštatoval, že súd je ten, kto rozhoduje o tom, či zmier schvaľuje, pričom zdôrazňoval skutočnosť, že schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. To znamená, že je exekučným titulom a zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Odporovať takejto dohode tak nie je možné.

Týmto rozhodnutím sa však vec neskončila a prípad sa opätovne ocitol aj na ústavnom súde. Ústavný súd ústavnej sťažnosti proti v poradí druhému dovolaciemu rozhodnutiu vyhovel. Rozhodnutie najvyššieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Ústavný súd najvyššiemu súdu vytkol predovšetkým situáciu, do ktorej sa dostal krajský súd. Tvrdil, že najvyšší súd v prejednávanej veci absolútne nezohľadnil závažnú skutočnosť, že krajský súd bol ako priamy adresát prvého nálezu viazaný právnym názorom ústavného súdu, pričom tento možnosť veriteľa odporovať zmieru nepovažoval za ústavne nekonformnú. Ústavný súd dôrazne zopakoval, že v predchádzajúcom náleze vyslovil právny názor na možnosť odporovateľnosti dohody o vyporiadaní BSM schválenej súdnym zmierom. Bolo tak podľa neho povinnosťou najvyššieho súdu rešpektovať právny názor vyslovený v náleze ústavného súdu. Ústavný súd nevylúčil možnosť, aby aj záväzné závery jeho nálezu boli v pokračujúcom spore neskôr modifikované, no dodal, že takýto postup si vyžaduje zásadne odlišné dôvody. V istom slova zmysle tak bolo možné hovoriť o istom "ping-pongu" medzi ústavným a najvyšším súdom.