Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Výška súdneho poplatku v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov

 

Právna úprava súdnych poplatkov, ktoré strany sporu platia v súvislosti s konaním o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je pomerne stabilná. V súčasnej podobe bola zavedená dnes už zrušeným zákonom o súdnych poplatkoch (zákon č. 140/1984 Zb.), ktorého právnu úpravu účinný zákon o súdnych poplatkoch (zákon č. 71/1992 Zb.) prevzal a zachoval tak rozdelenie platenia súdneho poplatku v tomto konaní do dvoch fáz – poplatok ex ante a poplatok ex post. Napriek tomu, že od účinnosti spomínaného zákona (1. januára 1985) uplynulo viac než 35 rokov, stále sa v praxi opakujú prípady, keď súdy vyrubujú súdne poplatky nesprávne, pričom rozdiel často predstavuje tisíce eur. Výrazne tým zasahujú do práva na súdnu ochranu strán sporu, pričom však musí všeobecný súd vždy prihliadať na rovnováhu medzi poskytnutím materiálnej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov konania a ochranou plynulého a riadneho výkonu spravodlivosti pred neuváženým, prípadne šikanujúcim výkonom práva spoplatňovaním úkonov súdneho konania.

 

1. Súdny poplatok za žalobu na vyporiadanie
Vyrubovanie
1)
tohto súdneho poplatku nerobí súdom v praxi problémy, čo bude pravdepodobne dané tým, že je priamo v položke 6 sadzobníka súdnych poplatkov pod písmenom a) uvedené, že
zo žaloby na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
sa platí súdny poplatok 66 eur. V prípade podania žaloby elektronickými prostriedkami [§ 6 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej aj "zákon o súdnych poplatkoch")] sa platí polovica, teda 33 eur. Je zaujímavé, že v prípade tohto (prvého) súdneho poplatku súdy pochopili rozdiel medzi platením poplatku za úkon a platením poplatku za konanie, avšak neskôr v priebehu súdneho konania, ako keby sa im pri vyrubovaní poplatkov tento rozdiel stratil zo zreteľa a dochádza k zmiešavaniu oboch právnych úprav.
2)
Pritom stačí striktne zachovať túto počiatočnú logiku pri rozhodovaní o výške povinnosti zaplatiť súdny poplatok, aby vo veci nemusel rozhodovať ústavný súd
3)
pre zásah do práva na súdnu ochranu.
Tento súdny poplatok za žalobu sa označuje aj ako súdny poplatok
ex ante
. Jeho poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, čiže žalobca.
4)
Poplatok je splatný podaním žaloby.
5)
V prípade, ak poplatok nebude zaplatený spoločne s podaním žaloby, súd žalobcu na jeho zaplatenie vyzve, pričom mu určí lehotu, spravidla 10 dní od doručenia výzvy. Ak poplatok nebude zaplatený v súdom ustanovenej lehote, súd musí konanie obligatórne zastaviť.
6)
Vyplýva to z § 10 zákona o súdnych poplatkoch, ktorý neumožňuje súdu rozhodnúť sa, či počká alebo nepočká na úhradu, keď uvádza, že
"ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví"
(nie "môže zastaviť"). Uznesenie o zastavení konania vydáva vyšší súdny úradník,
7)
nie sudca, ktorému je zverená "len" právomoc rozhodovať o sťažnostiach proti rozhodnutiu o zastavení konania vydanému vyšším súdnym úradníkom. Proti uzneseniu o zastavení konania nie je prípustné podať odvolanie. Táto výnimka oproti § 357 písm. a) CSP je výslovne uvedená v § 14 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch. Proti rozhodnutiu o zastavení konania je ale prípustná sťažnosť, v ktorej však nemožno
"namietať skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku".
8)
Podanie sťažnosti a súčasné zaplatenie súdneho poplatku nie sú dôvodom na zrušenie rozhodnutia o zastavení konania. Ani dodatočné (po určenej lehote) zaplatenie vyrubeného súdneho poplatku a následné podanie sťažnosti nezvrátia zastavenie konania. Došlo k diametrálnej zmene pôvodnej praxe, keď Občiansky súdny poriadok umožňoval v rovnakom prípade podať odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania, a ak bol v odvolacej lehote súdny poplatok zaplatený, súd uznesenie o zastavení konania zrušil a ďalej vo veci konal. V rozhodnutí o zastavení konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku v lehote má byť v poučení riadne uvedené, že (na základe § 14 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch) nie je prípustné odvolanie, ale tiež, že je prípustná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia. Tiež tam treba uviesť jej náležitosti podľa § 243 CSPa kam má sťažnosť smerovať. Rozhodnutie o zastavení konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, ktoré obsahuje len poučenie v znení "
proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné"
,
9)
je nesprávne. Nedostatočne informuje účastníka konania o jeho procesných právach. Zákon v takomto prípade obsahuje osobitnú úpravu, len pokiaľ ide o rozsudok ako druh súdneho rozhodnutia
10)
s tým, že v podobných prípadoch (absentujúce poučenie alebo nesprávne poučenie) sa lehota na podanie odvolania predlžuje na tri mesiace. Toto možno analogicky aplikovať aj na uznesenie, využijúc § 234 ods. 2 CSP, ktorý priamo odkazuje na primerané použitie ustanovení o rozsudku, čo, samozrejme, možno vztiahnuť aj na obsah poučenia.
Žalobca môže požiadať o oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú jeho pomery,
11)
a to súčasne s podaním žaloby alebo neskôr, najneskôr však do uplynutia lehoty, ktorú súd určil na zaplatenie poplatku. Oslobodenie môže byť priznané čiastočne alebo úplne, ak súd prizná úplné oslobodenie, žalobca poplatok za návrh neplatí vôbec. Ak prizná čiastočné oslobodenie, súčasne vyzve žalobcu na zaplatenie časti poplatku, na ktorú sa oslobodenie nevzťahuje.
2. Súdny poplatok za vyporiadanie
Druhým druhom súdneho poplatku, ktorý sa platí v súvislosti s vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je poplatok za vyporiadanie. Ide o tzv.
ex post
poplatok, ktorý prvoinštančné súdy vyrubujú spravidla v meritórnom rozsudku alebo po jeho vyhlásení osobitným uznesením. Jeho právny základ spočíva v § 2 ods. 1 písm. b) zákona o súdnych poplatkocha v sadzobníku súdnych poplatkov [položka 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch]. Výnimočne by tento poplatok mohol byť "dovyrubený" druhoinštančným alebo dovolacím súdom, ak by došlo ich rozhodnutím v opravnom konaní k zmene rozsudku prvoinštančného súdu.
12)
Inak sa tento poplatok vyrubuje a platí len raz, a to v súvislosti s meritórnym rozhodnutím vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak dôjde ku skončeniu konania nemeritórnym rozhodnutím (späťvzatie žaloby), poplatok súd nemôže vyrubiť, a to ani v prípade, ak späťvzatiu predchádzalo siahodlhé dokazovanie a množstvo pojednávaní. Tu je stále použiteľné stanovisko Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cpj 70/1975 zo 17.3.1976, ktorý konštatoval, že
"v prípade späťvzatia návrhu na vyporiadanie BSM nemožno žiadnemu z účastníkov vyrubiť poplatok za vyporiadanie BSM, a to ani v tom prípade, ak k späťvzatiu došlo po viacerých pojednávaniach s obšírnym dokazovaním. Ak totiž súd konanie zastavil, nedošlo k rozhodnutiu vo veci samej, takže neboli splnené podmienky pre rozhodnutie o poplatku a poplatníkovi."
Základom pre výpočet súdneho poplatku
ex post
je cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú.
13)
Pasíva vyporiadavaného majetku súd pri stanovovaní základu neberie vôbec do úvahy, čo vyjadril už Najvyšší súd ČR v chronicky známom stanovisku R 42/1972z roku 1972, kde uviedol, že "hodnotou ve smyslu tohoto zákonného ustanovení mohou být jenom aktiva a že proto nelze k pasivům přihlížet ani tak, že by byla záhrnuta do základu pro vymeření soudního poplatku, ani tak, že by se o tuto hodnotu tento základ snižoval".