Inštitút unbundlingu v európskej legislatíve

Vyhľadávanie v online časopise

Vyskúšajte našu 10-dňovú skúšobnú licenciu a získajte prístup k celému portálu zadarmo. Stačí sa bezplatne zaregistrovať.

Chcem prístup zdarma

Máte už predplatné?
Prihláste sa.

Cieľom tohto článku je poukázať na inštitút unbundlingu v európskej legislatíve a jeho vývoj. V prvej časti vysvetľujeme dôvody vytvorenia konceptu unbundlingu v EÚ a jeho jednotlivé aspekty. V druhej časti prostredníctvom rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie a holandského najvyššieho súdu vo veci Essent poukážeme na základné princípy unbundlingu. V poslednej časti príspevku analyzujeme súčasný právny rámec unbundlingu a jeho budúci vývoj.

This article’s goal is to draw attention to the issue of unbundling in European legislation and its evolution. The first section explains the reasons for developing the concept of unbundling in the EU, as well as its individual aspects. In the second part, we will highlight the fundamental principles of unbundling through the decision- making practice of the European Union’s Court of Justice and the Dutch Supreme Court in the Essent case. The final part of the article examines the current legal framework of unbundling and its future development.

MATUŠKA, P.: Inštitút unbundlingu v európskej legislatíve; Justičná revue, 75, 2023, č. 8-9, s. 936 – 954.

Kľúčové slová: unbundling, prípad Essent, súťažné právo, obmedzenie vlastníckeho práva, vertikálne integrovaný podnik.

Key words: unbundling, Essent case, competition law, ownership unbundling, vertically integrated undertaking.

Právne predpisy/legislation: Ústava Slovenskej republiky, č. 460/1992 Zb.; Smernica Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ; Nariadenie 714/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektriny a o zrušení nariadenia 1228/2003, Ú. v. EÚ L 211/15; Nariadenie 715/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí zemného plynu a o zrušení nariadenia 1775/2005, Ú. v. EÚ L 211/36; Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009).¹⁾

Úvod

Ochrana vlastníckeho práva predstavuje imanentnú zložku klasického konceptu ochrany ľudských práv. Vlastnícke právo jednotlivca nie je absolútne a môže byt za určitých okolností nielen obmedzené, ale aj napr. prostredníctvom vyvlastnenia ukončené. V prípade súťažného práva predstavuje špecifický systém otázka koncentrácie, ktorá by mohla narušiť fungovanie hospodárskej súťaže ako takej.

Cieľom tohto článku je poukázať na koncept unbundlingu, ktorý je založený na premise, že prílišná integrácia subjektov vo vertikálnej rovine môže znižovať efektivitu súťaže medzi jednotlivými subjektmi. Súťažné právo má za cieľ chrániť a podporovať hospodársku súťaž a to prostredníctvom udržiavania podmienok, ktoré zabezpečujú existenciu súťaže a bránia monopolizácii jednotlivých sektorov ekonomiky. Unbundling predstavuje špecifický právny inštitút, keď zákonodarca v mene vyššej efektivity a ochrany trhu zabráni prílišnej koncentrácii alebo majetkovému prepojeniu, ktoré by mohlo modifikovať trhové podmienky v prospech jedného účastníka.

I Koncept unbundlingu v EÚ

Jedným z nástrojov používaných v súťažnom práve na udržanie dostatočnej úrovne hospodárskej súťaže vo vertikálnych integrovaných odvetviach je unbundling, čo je forma oddelenia činností medzi jednotlivým článkami, ktoré pôsobia na trhu. Koncept unbundlingu je v priamom protiklade s modelmi, v ktorých je za vykonávanie všetkých činností zodpovedný jeden subjekt činnosti dodávateľského reťazca pri vertikálnej a horizontálnej integrácii spoločností.

Právo Európskej únie

spája unbundling najmä s prijatím tzv. energetických balíčkov regulujúcich trh s elektrinou a plynom.

Už prvý energetický balík obsahujúci smernice o elektrine a plyne (prijaté v roku 1996 a 1998) predstavoval prvý krok v procese liberalizácie trhov.

Prvé smernice stanovili požiadavky transparentnosti a nediskriminácie pri udeľovaní prístupu tretím stranám, ale neriešili základný konflikt záujmov, ktorý je vlastný vertikálne integrovaným prevádzkovateľom. Na vyriešenie tohto problému smernice zaviedli pojem "unbundling", ktorý vyžaduje, aby vertikálne integrované podniky oddelili svoje výrobné/dodávateľské a sieťové činnosti.

Legislatíva Európskej únie využíva unbundling ako právny nástroj v smerniciach o trhu s elektrinou aj v smernici o trhu s plynom.

Smernice uvádzajú dôvod použitia tohto nástroja, ako napríklad zabránenie diskriminácii, krížovému dotovaniu a narušeniu hospodárskej súťaže. Cieľom unbundlingu je podpora súťaže medzi jednotlivými účastníkmi trhu a to prostredníctvom demonopolizácie dominantného subjektu, resp. zabránením vytvorenia dominantného subjektu vo vybranom sektore.

Definícia pojmu

"vertikálne integrovaný podnik'

sa nachádza napr. v smernici 2019/944

čl. 2, kde sa stanovuje, že vertikálne integrovaný podnik

"je elektroenergetický podnik alebo skupina elektroenergetických podnikov, v ktorých je na vykonávanie kontroly priamo alebo nepriamo oprávnená tá istá osoba alebo osoby a kde podnik alebo skupina podnikov vykonáva v súvislosti s elektrinou aspoň jednu z týchto činnosti: prenos alebo distribúcia elektriny, a zároveň aspoň jednu z činnosti: výroba alebo dodávka"

10)

Transpozícia smernice bola vykonaná zákonom č. 251/2012 o energetike a zákonom č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach.

Ďalším príkladom, kedy je unbundling používaný na úrovni Európskej únie, je legislatívny balík o vodíku a dekarbonizovanom plyne, ktorý obsahuje návrh smernice o spoločných pravidlách pre vnútorné trhy s obnoviteľnými a zemnými plynmi a s vodíkom. Komisia 9. septembra 2022 zverejnila revidovanú verziu tejto smernice,

11)

ktorej hlavným cieľom je regulácia vodíka ako nezávislého nosiča energie.

Navrhované legislatívne opatrenie pokračuje v trende posilňovania konceptu unbundlingu, kedy vertikálne integrované plynárenské podniky, ktoré sa chystajú prehodnotiť svoje existujúce plynovody na prepravu čistého vodíka, budú mať iba rok (po uplynutí lehoty na transpozíciu návrhu smernice) na ukončenie existencie vertikálne integrovaného podniku, t.j. prevádzkovatelia vodíkových sietí už nebudú môcť byť vertikálne integrovaní a budú musieť spĺňať prísne pravidlá oddelenia vlastníctva, ako sú stanovené pre prevádzkovateľov prepravy plynu v smernici o plyne. V prípade plynu museli členské štáty oddeliť vlastníctvo/kontrolu nad sieťovými a dodávateľskými aktívami, aby v praxi oddelili operácie výroby plynu od operácií prepravy plynu.

12)

Koncept unbundlingu sa zvyčajne delí na štyri rôzne úrovne:

administratívne/účtovná v praxi to môže znamenať oddelené účty a účtovníctvo pre každú svoju činnosť napr. v oblasti distribúcie, a iné účtovníctvo pre komerčné činnosti, pričom majú spoločné prevádzkové činnosti v rámci jednej spoločnosti;¹³⁾
manažérska - znamená, že obchodné aktivity a distribučné aktivity sú priradené rôznym obchodným divíziám/jednotkám, ktoré sú riadené centrálnou holdingovou spoločnosťou;
organizačná/funkčná, t. j. právna - v tomto prípade sú obchodné aktivity a distribučné operácie organizované v samostatných právnych subjektoch, ktoré majú vlastných zamestnancov a manažment, ale ktoré môžu byt kontrolované centrálnou holdingovou spoločnosťou;
vlastnícka - predstavuje najvýraznejší zásah, kedy je nevyhnutné oddeliť spoločnosti aj z pohľadu vlastníckej štruktúry, keďže je zakázané krížové vlastníctvo.

Prvé dva koncepty unbundlingu boli charakteristické pre prijatie tzv. prvého energetického balíčka

14)

koncom deväťdesiatych rokov.

15)

Tretí energetický balíček je charakterizovaný unbundlingom na najvyššej úrovni, t. j. oddelením vlastníctva. Vertikálne integrované subjekty sa mali vzdať svojich podielov na prevádzkovaní sietí.

16)

Na základe troch možností uvedených v smernici 2009/72/ES (oddelenie vlastníctva, nezávislý prevádzkovateľ sústavy a nezávislý prevádzkovateľ prenosovej sústavy) si napr. Holandsko vybralo oddelenie vlastníctva.

17)

V prípade Slovenskej republiky bol tzv. tretí energetický balíček schválený prijatím zákona č. 251/2012 z 31. júla 2012 o energetike.

18)

Prijatie ďalších právnych úprav schválených na úrovni EÚ, ako napr. smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/692 zo 17. apríla 2019

19)

sa premietli nielen do zákona o energetike, ale aj do zákona o ustanovení zákona č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach. Pre problematiku unbundlingu je kľúčový § 29 zákona o regulácii v sieťových odvetviach, avšak jeho podrobnejšia analýza nie je predmetom tohto článku.

20)

Historicky sa unbundling spája primárne s energetickými odvetviami alebo špecifickými sektormi v doprave. Dôvody sú zrejmé z charakteru týchto služieb, resp. aktivít, keďže ide o sektory, v ktorých prirodzene prichádzalo k monopolizácii. V prípade energií bolo prirodzené, že sa historicky vytváral monopol, keďže stačilo postaviť jeden plynovod v dostatočne veľkom objeme a nebolo nevyhnutné stavať viacero menších na paralelných trasách, resp. úrovniach.

21)

Z tohto titulu malo tradične mnoho energetických spoločností nielen v bývalom východnom bloku, ale aj v západnej Európe vertikálne integrovanú štruktúru. Inými slovami, pôsobili v celom spektre energetického trhu: vlastníctvo a využívanie sietí a výroba/výroba, obchod a predaj energie.

22)

To môže viesť k narušeniu hospodárskej súťaže, pretože vlastník siete môže využiť svoje monopolné postavenie na účtovanie neprimeraných cien za svoje služby a na odmietnutie prístupu nových účastníkov k sieti alebo prístupu len za diskriminačných podmienok.

23)

24)

Unbundling je úzko previazaný s ďalším kľúčovým aspektom súťažného práva a to s otázkou koncentrácie zakotvenej aj v článku 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (aj ako "ZFEÚ"). Dôvod, prečo sa unbundling v rámci európskej legislatívy presadzoval v energetickom sektore, je aj fakt, že táto oblasť bola charakterizovaná prítomnosťou veľkých národných a etablovaných subjektov, ktoré si udržiavali kontrolu nad dovozom a výrobou plynu a elektriny.

25)

Problematickými dohodami, ktoré vyplývali z vertikálnej integrácie a z toho prameniaceho možného porušenia pravidiel súťažného práva, sa zaoberal Súdny dvor Európskej únie ("SDEÚ") už počiatkom deväťdesiatych rokov v prípade

Almelo,

26)

kde konštatoval porušenie článku 101 a 102.

27)

II Prípustnosť unbundlingu pred súdmi

Schválenie unbundlingu predstavuje bezpochyby významný zásah nielen do fungovania trhu ako takého, ale najmä do vlastníckeho práva jednotlivých spoločností, ktoré sú ním dotknuté. V prípade implementácie smernice o unbundlingu v sektore plynu na úrovni Európskej únie bolo iniciované aj arbitrážne konanie proti Litve zo strany Gazpromu.

28)

Investičná arbitráž bola vedená na základe bilaterálnej investičnej zmluvy medzi Litvou a Ruskou federáciou,

29)

kvôli údajnému nútenému predaju podielu Gazpromu v LietuvosDujos, litovskej spoločnosti na distribúciu plynu.

30)

Keď Litovská republika deklarovala svoj zámer implementovať nový zákon zabezpečujúci oddelenie vlastníctva v súlade so smernicou o plyne, Gazprom v snahe ochrániť svoje dominantné postavenie na trhu ostro protestoval voči tomuto postupu. Litovská vláda však v záujme súladu s právom Európskej únie a ochrany verejného záujmu nakoniec prijala nový zákon o zemnom plyne, zabezpečujúci oddelenie vlastníctva, ktorý nadobudol účinnosť 1. augusta 2011

31)

a vyžadoval od Gazpromu predaj 37% podielu v národnom distribučnom systéme. Vtedy existovali obavy, že spor by sa mohol zopakovať aj v iných východoeurópskych členských štátoch EÚ, kde by mohli vzniknúť podobné problémy, avšak prípad bol v roku 2015 zastavený zo strany Gazpromu.

32)

Dôvodom bolo, že Gazprom nepovažoval arbitráž už naďalej za relevantnú, keďže spoločnosť so ziskom predala aktíva v spoločnostiach, ktoré boli predmetom unbundlingu.

33)

Odhliadnuc od zastaveného arbitrážneho konania Ruská federácia začala v roku 2014 pred Svetovou obchodnou organizáciou (WTO) konanie týkajúce sa platnosti niektorých pravidiel obsiahnutých v treťom energetickom balíku EÚ z roku 2009, vrátane smernice o plyne 2009/73, o ktorom ako prvá rozhodla Správa panelu z 10. augusta 2018.

34)

Kľúčovým aspektom sporu bola otázka platnosti a jeho zlučiteľnosti s pravidlami nediskriminácie unbundlingu.

35)

Rozhodnutie uviedlo, okrem iného, že pravidlá oddelenia neboli v rozpore s právom WTO, ako tvrdila v konaní Ruská federácia. EÚ sa však proti rozhodnutiu z dôvodu nesúhlasu v "určitých otázkach práva a právnych výkladov" odvolala a spor ešte nebol definitívne rozhodnutý.

36)

Podstatne väčší rozruch vyvolalo iniciovanie arbitrážneho konania spoločnosťou Nord Stream 2 AG proti Európskej únii

37)

ako signatárovi Energetickej Charty ("Energy Charter treaty").

38)

Nord Stream 2 namietala, okrem iného, navrhované zmeny týkajúce sa unbundlingu.

39)

Navrhované zmeny spochybňovala aj z dôvodu, že prijatie nových navrhovaných pravidiel rozširujúcich rozsah pôsobnosti smernice o plyne by bolo v rozpore so zásadou legitímnych očakávaní investora.

40)

Toto konanie nie je stále ukončené.

41)

Otázku vzťahu unbundlingu a vlastníckeho práva prejednával v neposlednom rade aj nemecký ústavný súd, ktorý vo svojom rozhodnutí prijal koncept, že ide o obmedzenie vlastníckeho práva v súlade s ústavou a nie o vyvlastnenie.

42)

III Rozsudok SDEÚ vo veci Essent

Rozhodnutie vo veci

Essent

predstavuje vo viacerých aspektoch špecifické rozhodnutie, keďže vychádzalo najmä z holandskej národnej legislatívy a to konkrétne z tzv. energetického zákona.

43)

Národná legislatíva sa postupne menila a prispôsobovala aj pod vplyvom energetických balíčkov prijatých na úrovni Európskej únie.

44)

Holandská legislatíva však napokon išla ďalej v oblasti unbundlingu,

45)

keďže prikázala prevádzkovateľovi distribučnej siete, aby vykonal nielen právny unbundling svojej činnosti (ako to stanovala vtedy platná legislatíva na úrovni EÚ), ale aj vlastnícky unbundling, ktorý predstavuje najsilnejší zásah do vlastníckeho práva.

46)

Podľa holandskej vlády má táto legislatíva tri ciele: boj proti krížovým dotáciám v širšom zmysle, vrátane výmeny strategických informácií; ochrana užívateľov (vrátane spotrebiteľov) prevádzkovateľov distribučných sietí; a zabezpečenie bezpečnosti dodávok energie (a teda verejnej bezpečnosti).

47)

Spoločnosti Essent NV, Eneco Holding NV a Delta Holding NV boli vertikálne integrované spoločnosti, ktoré sa v júli 2009 podrobili unbundlingu a oddelili distribučné siete od výroby a dodávky.

48)

Následne spoločnosti podali na súd prvého stupňa v Haagu tri samostatné žaloby proti Holandsku, v ktorých sa domáhali určenia, že napadnutou legislatívou sa porušujú ustanovenia ZFEÚ o slobode usadiť sa (článok 49 ZFEÚ) a voľný pohyb kapitálu (článok 63 ZFEÚ), ako aj článok 1 prvého protokolu Európskeho dohovoru o ľudských právach, a preto nemajú žiadny účinok. Špecifikom článku 63 ZFEÚ v tomto kontexte bol zákaz privatizácie distribučnej siete. Z tohto titulu nemohlo prísť, podľa holandskej vlády, k porušeniu voľného pohybu kapitálu ako takého.

49)

Po sérii národných súdnych konaní sa dostala vec až pred holandský najvyšší súd, ktorý položil prejudiciálne otázky SDEÚ. Otázky sa týkali najmä voľného pohybu kapitálu podľa čl. 63 ZFEÚ a článku 345 ZFEÚ

("Zmluvy sa nedotýkajú úpravy vlastníckych vzťahov uplatňovanej v členských štátoch"),

t. j. charakteru vlastníckeho práva.

Rozsudok SDEÚ vo veci

Essent, Essent Nederland BV, Eneco Holding NV, Delta NV

50)

v spojených veciach

C-105/12 až C-107/12,

stanovil, že z článku 345 ZFEÚ vyplýva,

že členské štáty môžu legitímne sledovať ciel, ktorý spočíva v zavedení alebo zachovaní úpravy verejného vlastníctva v prípade niektorých podnikov."5

SDEÚ však previazal článok 345 ZFEÚ s článkom 63 ZFEÚ, keďže uviedol, že

skutočnosť, že Holandské kráľovstvo stanovilo v odvetvi prevádzkovateľov distribučných sústav elektrickej energie alebo plynu, ktorí pôsobia na jeho území, režim verejného vlastníctva, ktorý patrí pod článok 345 ZFEÚ, nezbavuje tento členský štát povinnosti dodržiava! v uvedenom odvetvi pravidlá týkajúce sa voľného pohybu kapitálu.

51)

52)

V tomto prípade, aj keď

ide o obmedzenie pohybu kapitálu v zmysle práva Európskej únie, samotné ciele zákona o unbundlingu môžu v zásade odôvodniť obmedzenia voľného pohybu kapitálu.

SDEÚ zdôraznil, že je na vnútroštátnych súdoch, aby určili, či sú obmedzenia vhodné a primerané. Rozhodnutie SDEÚ vo veci

Essent

podporuje tvrdenie, že národný súd, resp. národné orgány majú v prípade unbundlingu širšiu mieru úvahy aj napriek ustanoveniu čl. 63 ZFEÚ, ktoré upravuje zákaz smerujúci voči pohybu kapitálu.

53)

SDEÚ potvrdil svojím rozhodnutím, že

"vnútroštátna právna úprava môže predstavovať odôvodnené obmedzenie základnej slobody, ak ju prikazujú ekonomické dôvody, ktoré sledujú ciel všeobecného záujmu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. septembra 2008, C-141/07 Komisia/Nemecko, Zb. s. 1-6935, bod 60 a citovanú judikatúru).

54)

V prípade holandskej legislatívy sa vychádza z prezumpcie, že oddelenie jednotlivých segmentov v rámci vertikálneho vzťahu zabezpečí vyššiu efektivitu, transparentnosť na trhu, vyššie investície a napokon aj nižšie ceny.

55)

Vo svojom rozhodnutí SDEÚ napokon naklonil pomyselnú misku váh na stranu verejného záujmu, keďže skonštatoval, že

"... ciele uvedené vnútroštátnym súdom v zásade

môžu ako naliehavé dôvody všeobecného záujmu odôvodňovať

konštatované obmedzenia základných slobôd.

56)

V tejto súvislosti je však nevyhnutné podotknúť, že konečnú úvahu ponechal SDEÚ na národný súd, keďže každý legislatívny rámec môže byť jedinečný.

57)

Z pohľadu SDEÚ je zrejmé, že ponechal vykonanie testu proporcionality na národné súdy, čo je nutné hodnotiť kladne, keďže nielen legislatívny rámec, ale aj jednotlivé prípady treba hodnotiť vo svetle všetkých skutočností a domácej legislatívy.

IV Rozhodnutie holandského súdu vo veci Essent

V nadväznosti na rozhodnutie prijaté SDEÚ holandský najvyšší súd 26. júna 2015 rozhodol, že holandská legislatíva vyžadujúca, aby vertikálne integrované energetické spoločnosti oddelili svoje sieťové spoločnosti od spoločností zapojených do komerčných aktivít, nie je v rozpore s právom EÚ. Podľa Najvyššieho súdu, zákazy obsiahnuté v zákone o oddelení obmedzujú voľný pohyb kapitálu, no napriek tomu sú zlučiteľné s právom EÚ, keďže obmedzenia sú odôvodnené naliehavými dôvodmi verejného záujmu.

Holandský Najvyšší súd vo svojom rozsudku

58)

vychádzal z toho, že skupinový zákaz a zákaz vedľajších aktivít obmedzujú voľný pohyb kapitálu. Najvyšší súd následne

posúdil ciele sledované zákonom

o unbundlingu:

predchádzanie narušeniam hospodárskej súťaže bojom proti krížovým dotáciám ("cross subsidy") medzi regulovanými činnosťami (t. j. prevádzkovanie sietí) a komerčnými činnosťami (t. j. výroba/obchod/dodávka);
dosiahnutie transparentnosti na trhoch s elektrinou a plynom; a
zaistenie bezpečnosti dodávok. Najvyšší súd dospel k záveru, že tieto ciele predstavujú naliehavé dôvody verejného záujmu, ktoré odôvodňujú obmedzenia voľného pohybu kapitálu. Najvyšší súd napokon rozhodol, že zákazy obsiahnuté v zákone o oddelení sú primerané cieľom sledovaným zákonom a neprekračujú rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov. Zákazy zahrnuté v zákone o oddelení ako také neporušujú základné európske princípy voľného pohybu kapitálu a slobody usadiť sa.

Holandský súd sa taktiež venoval "vyvažovaniu záujmov" a princípu proporcionality, t. j. či iné opatrenia nebudú schopné dosiahnuť sledovaný cieľ pri menšom zásahu do práv jednotlivých subjektov. Vo svojej úvahe odmietol tvrdenie, že iba samotná silnejšia regulácia a silnejšia kontrola zabezpečia štrukturálne požadované ciele.

59)

Kľúčový aspekt na účely tohto článku je, že najvyšší súd odmietol tvrdenie súdu nižšej inštancie, ktorý požadoval, aby štát dokázal, že tieto mechanizmy budú v praxi aplikované. Najvyšší súd skonštatoval, že pri existencii vertikálne integrovaného podniku je obava z krížových dotácií vždy prítomná.

60)

Inými slovami, najvyšší súd odmietol akceptovať premisu, že je povinnosťou na strane zákonodarcu dopodrobna analyzovať, v čom prišlo k potenciálnemu zneužitiu zo strany vertikálne integrovaného podniku a stačí už jeho samotná existencia, aby odôvodňovala prijatie legislatívy. Najvyšší súd tu hovorí o potrebe prijatia štrukturálneho vylúčenia a preto nie je možné akceptovať koncept založený iba na silnejšej regulácii, resp. dohľade.

61)

Alternatívne možnosti pre legislatívne opatrenia, ako napr. zavedenie nových informačných povinností, audity a zintenzívnenie dohľadu, boli predmetom úvah zo strany zákonodarcu. Tieto alternatívy by však viedli k výrazne vyšším nákladom na dodržiavanie a presadzovanie, pričom by sa znížila transparentnosť, pretrvávali by konflikty záujmov v rámci integrovanej energetickej spoločnosti a nebolo by dostatočne jasné, či možno protisúťažné aktivity dostatočne identifikovať cez intenzívnejší dohľad.

62)

V nasledujúcich právnych konaniach amsterdamský súd nekonštatoval porušenie Európskeho dohovoru o ľudských právach a potvrdil vyvažovanie záujmov v súvislosti s článkami 49 a 63 ZFEÚ.

63)

Argumentácia Najvyššieho súdu Holandska je do značnej miery špecifická vzhľadom na predmet sporu, avšak viaceré závery môžu byť analogicky použité pre prípadné schválenie unbundlingu v podmienkach inej členskej krajiny Európskej únie.

Legitímny cieľ zákonodarcu musí byť dostatočne vyargumentovaný, aby bolo možné pristúpiť k testu proporcionality. Regulačná vhodnosť legislatívneho opatrenia má svoje ústavnoprávne implikácie, ktoré je potrebné posudzovať pri skúmaní legitimity určeného cieľa definovaného verejným záujmom a proporcionálnymi, resp. primeranými legislatívnymi krokmi.
Existencia vertikálne integrovaného podniku postačuje na poukázanie na deformácie trhového prostredia, t. j. nie je povinnosťou zákonodarcu dokazovať jednotlivo na každom konkrétnom prípade konkrétne pochybenia, ale už samotná existencia oprávňuje iniciatívu na prijatie nových pravidiel.
Nie je potrebné automaticky priznať kompenzáciu len z titulu zmeny legislatívy. Inými slovami, zmena aktuálne platného regulačného rámca nemusí nevyhnutne viest k vysokým kompenzačným nákladom zo strany zákonodarcu. Tento atribút je potrebné zdôrazniť, keďže pri legislatívnych zmenách sa opakovane podsúva koncept, že prijatie akejkoľvek právnej úpravy, ktorá by modifikovala súčasný právny stav, by znamenal automaticky priznanie vysokého odškodného. Túto argumentáciu možno akceptovať napr. pri forme vyvlastnenia, a to či už pri forme priameho vyvlastnenia v zmysle čl. 20 ústavy alebo pri forme nepriameho vyvlastnenia, resp. plazivého vyvlastnenia.⁶⁴⁾V prípade prijatia unbundlingu však nejde o žiadnu z foriem vyvlastnenia, ale nastavenie nového regulačného rámca pre účely lepšieho fungovania sektora ako takého. V tejto súvislosti možno doplniť z rozhodovacej činnosti slovenského ústavného súdu: "Ustanovenie čl. 20 ods. 4 ústavy, rovnako ako čl. 1 dodatkového protokolu negarantuje právo na plnohodnotnú náhradu za každých okolnosti, keďže legitímne ciele "verejného záujmu' môžu vyžadovať náhradu v menšej ako trhovej hodnote (Sväté kláštory v. Grécko, rozsudok ESĹP z 9. decembra 1994). Legitímne ciele "vo verejnom záujme' ako opatrenia hospodárskej reformy alebo opatrenia navrhnuté na dosiahnutie väčšej sociálnej spravodlivosti si môžu vyžiadal nižšie odškodné ako v plnej trhovej hodnote (James a iní v. Veľká Británia, rozsudok ESĹP z 21. februára 1986). Nedostatok kompenzácie, resp. jej neexistencia nemá eo ipso za následok, že odňatie majetku je porušením čl. 1 dodatkového protokolu (pozri použitím argumentu a contrario rozsudok ESĹP z 31. októbra 1995 vo veci Papamichalopoulos a iní v. Grécko, § 36). Vždy ale treba preskúmal, či namietaná právna úprava predstavuje pre dotknuté osoby neprimeranú, resp. neúmernú záťaž.^"65)

V Unbundling v judikatúre SDEÚ

V prípade aplikácie legislatívy obsahujúcej unbundlingu je zrejmé, že dotknuté subjekty budú odmietať obmedzenie svojho vlastníckeho práva. Vlastnícke právo požíva širokú mieru ochrany a to nielen na národnej úrovni v podobe čl. 20 Ústavy, ale aj na úrovni Európskej únie cez Chartu základných práv a slobôd a na medzinárodnej úrovni ako je Európsky dohovor o ľudských právach. V rovine zásahu do vlastníckeho práva treba rozlišovať medzi odobratím majetku, ktoré si vyžaduje náhradu, a samotnou reguláciou jeho užívania. Prvý variant zahŕňa tak formálne vyvlastnenie, čo znamená nútený prevod majetku na štát alebo tretiu osobu, ako aj takzvané faktické vyvlastnenie, pri ktorom je formálne vlastnícke postavenie ponechané nedotknuté, ale vlastník úplne stráca všetky práva k jeho majetku, čo má za následok faktický zánik vlastníckeho postavenia.

66)

Z dôvodu významného presahu na vlastnícke právo je koncept unbundlingu už od jeho počiatkov predmetom výraznej polemiky.

67)

Napriek tejto kritike, SDEÚ potvrdil legitímnosť obmedzenia vlastníckeho práva v rozhodnutí

C-718/18 Európska komisia proti Spolkovej republike Nemecko.

68)

SDEÚ sa v tomto konaní zaoberal, okrem iného, aj konceptom unbundlingu. V tomto prípade išlo o nezrovnalosť, resp. nesprávne transponovanie smernice do nemeckého právneho poriadku. Komisia vyjadrila svoje stanovisko k unbundlingu -

"Pokiaľ ide o ciele, ustanovenia týkajúce sa účinného unbundlingu sú zamerané na to, aby sa zabezpečilo, že prevádzkovateľ prenosovej sústavy získa certifikáciu, iba ak je zaručené, že sústavu prevádzkuje nezávislým a nediskriminačným spôsobom.

Cieľom týchto pravidiel je odstrániť stimuly pre vertikálne Integrované podniky zamerané na diskrimináciu konkurenčných podnikov

v súvislosti s prístupom do sústavy, prístupom k obchodným informáciám a investíciami. Podľa Komisie by takýto konflikt záujmov mohol vzniknúť nielen vtedy, keď sa činnosti vertikálne integrovaného podniku vykonávajú v Únii, ale aj v prípade, že sa vykonávajú mimo Únie."

69)

Toto stanovisko je analogicky obsiahnuté aj v samotnej smernici 2009/72 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou.

70)

SDEÚ vo svojom rozhodnutí uviedol aj

aby sa článok 19ods. 5 smernice 2009/72 a smernice 2009/73 vykladal

tom zmysle, že zákaz vlastníctva obchodných podielov vo VIP, ktorý stanovuje, zahŕňa povinnosť zamestnancov, ktorí takéto podiely vlastnia, tieto podiely previesť.

Aj v prípade, že sa títo zamestnanci nezúčastňujú na bežnom riadení

prevádzkovateľa prenosovej sústavy, resp. prepravnej siete,

nemožno vylúčiť, že môžu byt schopní ovplyvňovať činnosti svojho zamestnávateľa, a preto konflikt záujmov môže vzniknúť, ak vlastnia obchodné podiely vo vertikálne integrovanom podniku alebo jeho časti.

71)

SDEÚ taktiež vyvažoval dosahy na vlastnícke právo a legitímne záujmy, pričom uviedol:

"Vlastníci podielu v inej časti vertikálne integrovaného podniku si tak musia vybrať medzi zachovaním svojho vlastníckeho práva a jeho prevodom, ktorý im umožňuje vykonávať funkcie u prevádzkovateľa prenosovej sústavy, resp. prepravnej siete. Okrem toho uvedené ustanovenia nebránia predaju týchto podielov za ich trhovú cenu ani ich výmene za podiely na základnom imaní prevádzkovateľa prepravnej sústavy, resp. prepravnej siete. Vzhľadom na ciel všeobecného záujmu pripomenutý v bodoch 54 a 80 tohto rozsudku teda predmetná povinnosť nepredstavuje neprimeraný a neprípustný zásah, ktorý by mohol ohroziť samotnú podstatu vlastníckeho práva týchto zamestnancov zaručeného článkom 17 ods. 1 Charty

72)

Z týchto záverov SDEÚ je zrejmé, že v prípade unbundlingu je rozhodujúci majetkový podiel a nie samotná možnosť ovplyvňovať spoločnosť na dennej báze. Z tohto titulu nie je potrebné dokazovať jednotlivé opatrenia, ktoré by mohli mať charakter koordinácie medzi jednotlivými subjektmi, ale postačuje samotné majetkové prepojenie. V prípade inej legislatívy by teda pravdepodobne postačovalo predloženie výpisu z registra koncových užívateľov výhod

("ultimate benefíciary owneŕ).

Týmto spôsobom by bola pokrytá aj možnosť, kedy by jedna osoba figurovala v čele určitej spoločnosti, avšak v skutočnosti by bol konečným užívateľom výhod iný subjekt.

V nadväznosti na argumentáciu SDEÚ je potrebné zdôrazniť, že jedným z kľúčových aspektov rozhodnutia je aj fakt, že prípadné prijatie legislatívy smerujúcej k unbundlingu musí nevyhnutne špecifikovať časový faktor, počas ktorého sa dotknuté subjekty vedia prispôsobiť novej legislatíve. Závery SDEÚ nepodporujú tvrdenie, že prijatie legislatívy obsahujúcej unbundling je inherentne prepojené s porušením vlastníckeho práva, ako je zakotvené v čl. 17 Charty základných práv a slobôd.

73)

SDEÚ uviedol, že:

"Toto právo totiž nie je absolútnou výsadou a jeho výkon môže podliehal obmedzeniam, opodstatneným cieľmi všeobecného záujmu sledovanými Úniou, a to pod podmienkou, že tieto obmedzenia podľa článku 52 ods. 1 Charty skutočne zodpovedajú týmto cieľom všeobecného záujmu, a nepredstavujú vo vzťahu k nim neprimeraný a neprípustný zásah, ktorým by bola zasiahnutá samotná podstata takto zaručeného práva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2016, Ledra Advertising Commission a ECB, C-8/15 P, EL):C:2016:701, body 69 a 70, ako aj citovanú judikatúru.

74)

SDEÚ taktiež odmietol, že by v prípade legislatívneho opatrenia voči vertikálne integrovanému podniku išlo o

"neprimeraný a neprípustný spôsob zásahu do vlastníckeho práva do tej miery, že by bola zasiahnutá samotná podstata tohto práva vzhľadom na to, že delom je oddelil fungovanie jednotlivých zložiek."

75)

Súd sa taktiež jednoznačne vyjadril k procesu rozdelenia a najmä k otázke ceny z pohľadu podnikateľského subjektu. V bode 82 rozsudku uviedol:

" Vlastníci podielu v inej časti vertikálne integrovaného podniku si tak musia vybrať medzi zachovaním svojho vlastníckeho práva a jeho prevodom,

ktorý im umožňuje vykonávať funkcie u prevádzkovateľa prenosovej sústavy, resp. prepravnej siete.

Okrem toho uvedené ustanovenia nebránia predaju týchto podielov za Ich trhovú cenu ani ich výmene za podiely

na základnom imaní prevádzkovateľa prepravnej sústavy, resp. prepravnej siete."

SDEÚ týmto zadefinoval špecifický rámec dosahu legislatívy na podnikateľský subjekt a určil, že samotný unbundling nepredstavuje vznik škody, keďže jednotlivé spoločnosti možno predať za trhovú cenu, ktorá nie je nijakým spôsobom dotknutá. Z pohľadu vertikálne integrovaného podniku je taktiež kľúčové, že má možnosť dobrovoľne si vybrať, ktorú časť svojho podniku, resp. podnikania odpredá, keďže legislatíva stanovuje iba podmienku oddelenia a nedeterminuje, ktorú zložku musí subjekt predať, aby sa zamedzilo fungovaniu vertikálne integrovaného podniku. Táto požiadavka zákonodarcu musí byť vo všeobecnom záujme, čo napokon zdôraznil aj SDEÚ.

76)

SDEÚ sa zaoberal otázkou unbundlingu aj v konaní

C-348/20 P Nord Stream 2 v Parliament and Council.

77)

Toto konanie inicioval Gazprom prostredníctvom svojej spoločnosti Nord Stream 2 AG, ktorá je

de facto

už v platobnej neschopnosti v súvislosti s inváziou Ruska na Ukrajinu.

78)

Predmetom konania bola najmä otázka prípustnosti žaloby súkromnej entity voči smernici EÚ pred SDEÚ.

V roku 2019 Nord Stream 2 AG napadla platnosť smernice 2019/692 na Všeobecnom súde EÚ. Smernica z roku 2019 rozširuje pravidlá stanovené v smernici 2009/73 na vonkajšie plynovody, ktoré vedú medzi členským štátom a treťou krajinou. Smernica bola transponovaná do ustanovení zákona č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach a zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike. Napadnutá smernica nadobudla účinnosť 23. mája 2019 a vzťahuje sa na všetky potrubia dokončené po tomto dátume (článok 49a). Podľa spoločnosti bol plynovod Nord Stream 2 v čase nadobudnutia účinnosti smernice takmer dokončený a teraz podlieha pravidlám stanoveným v smernici o plyne.

79)

Podrobnejšia analýza tohto rozsudku nie je predmetom tohto článku, keďže z pohľadu práva EÚ išlo najmä o otázku prípustnosti konania, ktorú zodpovedal SDEÚ kladne a vrátil vec Všeobecnému súdu.

80)

Na účely inštitútu unbundlingu je potrebné uviesť, že SDEÚ potvrdil legálnosť tohto opatrenia a zdôraznil, že členská krajina mala v zmysle smernice možnosť vybrať si spôsob aplikácie unbundlingu.

81)

VI Budúcnosť unbundlingu

Koncept unbundlingu predstavuje imanentnú súčasť právneho poriadku Európskej únie, ako aj právnych poriadkov členských krajín, kde sa dokonca vyskytoval skorej než na úrovni EÚ.

82)

Z historických dôvodov sa obmedzil na sektory s energiami, avšak možno očakávať aj jeho použitie v nových sektoroch, ako je napr. oblasť technologických gigantov.

83)

Prípadné prijatie novej legislatívy je nielen komplikovaný proces z pohľadu nastavenia, definovania trhu a jeho následného rozdelenia, ale najmä z dôvodu proporcionality legislatívneho zásahu. Definovanie trhu je nutné nielen v oblasti geografickej, ale najmä z pohľadu produktovej, resp. sektorovej. V prípade, že je unbundling nastavený príliš mierne a rozdelí relevantný trh iba do dvoch kategórií, tak je pravdepodobné, že nenastanú požadované účinky v podobe vyššej súťaže a efektivity. Naopak, v prípade príliš striktného unbundlingu smerujúceho k vytvoreniu viacerých čiastkových sektorov je pravdepodobné, že prijatie legislatívy nebude v súlade s testom proporcionality.

V prípade prijatia legislatívy je taktiež nevyhnutné neustále vyhodnocovať jej dosahy a to najmä z pohľadu sledovania legitímneho cieľa, t. j. zvýšenie efektivity, zlepšenie hospodárskej súťaže a stabilné fungovanie systému. Neustále monitorovanie a vyhodnocovanie situácie nielen z pohľadu ekonomických aspektov,

84)

ale aj právnych, sa ukázalo po prijatí tzv. druhého energetického balíčka, kedy bol zavedený

de iure

režim otvorenej hospodárskej súťaže - hospodárska súťaž na mieste zostala vo veľkom počte členských štátov marginalizovaná alebo len v zárodku.

85)

V reakcii na to európska Komisia začala v roku 2005 sektorové vyšetrovanie s cieľom lepšie pochopiť trhy s elektrickou energiou a plynom a odhaliť praktiky narúšajúce hospodársku súťaž, prípadne identifikovať štrukturálne problémy, ktoré vtedajší regulačný rámec nevyriešil.

86)

Výsledkom evaluácie zo strany Komisie bolo prijatie tretieho energetického balíčka, čo demonštruje, že koncept unbundlingu v praxi nemusí automaticky priniesť očakávané výsledky, a to vzhľadom na špecifickosť trhu, záujmy jednotlivých subjektov pôsobiacich na trhu a v neposlednom rade na vonkajšie faktory, ktoré legislatíva nemôže předvídať, ako je napr. významná zmena fundamentálnych aspektov fungovania ekonomiky, napr. pandémia alebo vojnový konflikt.

Záver

V roku 2009, kedy EÚ predstavila tretí energetický balík s cieľom dosiahnuť vyšší stupeň liberalizácie na energetických trhoch EÚ, predstavoval unbundling kľúčový aspekt celej legislatívy. V roku 2023 je zrejmé, že energetická politika a právne prostredie prechádzajú bezprecedentným vývojom, ktorý súvisí s vojnou na Ukrajine. V tejto súvislosti je zrejmé, že energetické právo prejde významnými zmenami v blízkej budúcnosti aj vďaka technologickému rozvoju

87)

a nie je vylúčené, že sa budú meniť aj pravidlá týkajúce sa unbundlingu.

88)

Prípad Gazpromu, resp. Spoločnosti Nord Stream 2 AG podčiarkuje skutočnosť, že unbundling je pevne zakotvený inštitút v európskej legislatíve a skôr je tendencia rozšiřovať jeho aplikáciu než ju zužovať. Rozhodnutia SDEÚ vytvorili právny rámec a aplikačnú prax, ktorá považuje unbundling za imanentnú súčast európskeho práva. Rozhodnutie vo veci

Essent

potvrdilo oprávnenosť existencie unbundlingu, avšak jednotlivé prípady prenechalo na národné súdy. Rozhodnutie holandského najvyššieho súdu možno vnímať ako do značnej miery prelomové, keďže presunul legitímny záujem zákonodarcu na unbundling v súvislosti s ochranou hospodárskej súťaže na vyššiu úroveň. Z tohto titulu možno očakávať v blízkej budúcnosti nielen určitú reformu unbundlingu, ale aj jeho ďalšiu aplikáciu v iných sektoroch ekonomiky.

literatúra

Alexis Meletiou, Carlo Cambini, Marcelo Masera: Regulatory and ownership determinants of unbundling regime choice for European electricity transmission utilities, Utilities Policy 50 (2018), s. 13-25.

Anne Looijestijn-Clearie, Breaking up Is Hard to Do: Dutch Unbundling Legislation and the Free Movement of Capital,

European Business Organization Law Review

15, 2014, s. 337 - 355.

Commission Communication, Inquiry pursuant to Article 17 of Regulation 1/2003 into the European gas and electricity sectors (Final Report), COM(2006) 851 final, of 10 January 2007.

Daniela Aguilar Abaunza: The Law for Energy Prosumers The Case of the Netherlands, New Zealand and Colombia, Springer, 2022.

Dralle Ulman Michael Ownership: Unbundling and Related Measures in the EU Energy Sector: Foundations, the Impact of WTO Law and Investment Protection, April 2018, Springer.

Expropriation, UNCTAD Series on Issues in International Investment Agreements II, United Nations, New York and Geneva, 2012.

Gazprom drops one arbitration case against Lithuania, Natural Gas News,5 April 2015. avaiable at https://www.naturalgasworld.com/gazprom-lithuania-arbitration-case-23046

Hofbauer, I.: Liberalisation, Privatisation and Regulation in the Austrian Electricity Sector, Forba Research Report. 2009. https://www.energycharter.org/fileadmin/lmagesMedia/lndividuals/Organisational_chart_2020.pdf

Ignacio Herrera Anchustegui and Nuno Cunha Rodrigues: Extraterritorial Effects of EU Law on Gas Pipelines: The Case of Gazprom and Nord Stream 2, Extraterritoriality of EU Economic Law The Application of EU Economic Law Outside the Territory of the EU, Editor Nuno Cunha Rodrigues, Vol. 4, Springer, 2021.

Ikrényi, Ľahký, Prekop: Komentár k Zákonu o regulácii v sieťových odvetviach, Wolters Kluwer, 2017.

Jarrod Hepburn: 'Lithuania claims round-up: Lesser-known arbitrations move forward alongside high-profile gas unbundling battles', lAReporter (2 September 2012).

Johann-Christian Pielow, Gert Brunekreeft, and Eckart Ehlers: Legal and economic aspects of ownership unbundling in the EU Journal of World Energy Law & Business, 2009, Vol. 2, No. 2.

Kaisa Huhta: Anchoring the energy transition with legal certainty in EU law Maastricht Journal of European and Comparative Law 2020, Vol. 27(4), s. 425 - 444.

Maria Haag: Directives, direct concern, and direct access to the CJEU: Case C-348/20 P Nord Stream 2 v Parliament and Council, 19 September, 2022, European Law Blog, https://europeanlawblog.eu/2022/09/19/directives-direct-concern-and-direct-access-to-the-cjeu-case-c-348-20-p-nord-stream-2-v-parliament-and-council/

Nord Stream 2 pipeline firm gets 6-month stay of bankruptcy, AR December 28, 2022, https://apnews.com/article/putin-politics-germany-government-ukraine-united-states-6d30ff829e31124c1ac054083736c02f

Ondrej Svoboda: The End of European Naivety: Difficult Tmes Ahead for SCEs/SOEs Investing in the European Union? In Regulation of State-Controlled Enterprises, eds. Julien Chaisse J§drzej Gorski Dini Sejk, Springer, 2022.

Panel Report, European Union and Its Member States - Certain Measures Relating to the Energy Sector (EU-Energy Package), WR/DS476/R, circulated to Members on 10 August 2018.

Peter Hettich, Aya, Kachi eds: Swiss Energy Governance, Springer, 2022.

Regulation of State-Controlled Enterprises, An Interdisciplinary and Comparative Examination, eds. Julien Chaisse J§drzej Gorski Dini Sejk, Springer, 2022. ISSN 2510-1439 (electronic).

S. Hindelang, A. Moberg (eds.): YSEC Yearbook of Socio-Economic Constitutions 2020, YSEC Yearbook of Socio-Economic Constitutions (2021) 2020, s. 303 - 316.

Special Sectors, Section: Energy: Electricity & Gas', in Van Bael & Bellis (ed), Competition Law of the European Union (6th Edition), 2021, Van Bael & Bellis; Kluwer Law International 2021, s. 1494-1526.

The Nord Stream 2 pipeline Economic, environmental and geopolitical issues, European Parliament EPRS, Martin Russell Members' Research Service PE 690.705 - July 2021. https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/BRIE/2021/690705/EPRS_BRI(2021)690705_EN.pdf

Thomas Cottier, Sofya Matteotti-Berkutova and Olga Nartova: Third Country Relations in EU Unbundling of Natural Gas Markets: The "Gazprom Clause" of Directive 2009/73 EC and WTO.

Tim Wu, The curse of bigness, Antitrust in the new Gilded Age, Columbia Global Reports, New York, 2018.

Unbundling of Natural Gas Markets: The "Gazprom Clause" of Directive 2009/73 EC and WTO Law (2010) Working Paper No 2010/06.

Judikatúra

C-393/92,

Gemeente Almelo and Others

Energiebedrijfljsselmij,

rozsudok zo dňa 27. apríla 1994. EU:C:1994:171.

C-348/20 P Nord Stream 2 v Parliament and Council, rozsudok zo dňa 12. júla 2022. ECLI:EU:C:2022:548.

C-718/18, Komisia proti Spolkovej republike Nemecko, zo dňa 2. septembra 2021. ECLI:EU:C:2021:662.

Návrh Generálneho Advokáta Pitruzzella, C-718/18 Európska komisia proti Spolkovej republike Nemecko, zo dňa 14. januára 2021. ECLI:EU:C:2021:20.

Nord Stream 2 AG v. European Union, PGA Case No. 2020-07.

C-105/12 to C-107/12 Staat der Nederlanden v. Essent NV, Essent Nederland BV, Eneco Holding NV and Delta NV, rozhodnutie zo dňa 22. októbra 2013.

OAO Gazprom v. The Republic of Lithuania (PGA Case No. 2011-16), Award on costs and order for the termination of the proceedings (31 March 2015).

OAO Gazprom v. The Republic of Lithuania (I), SCC Case No. V125/2011, Final Award, 31 July 2012.

ÚS. PL. 3/09-378 zo dňa 26. januára 2011.

Právne predpisy

Smernica o elektrickej energii (najmä smernica 96/92/ES) z 19. decembra 1996.

Smernica 2003/54/ES

Smernica 2009/72 z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zrušení smernice 2003/54, Ú. v. EÚ L 211/55.

Smernica 2009/73 z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom a o zrušení smernice 2003/55, Ú. v. EÚ L 211/94.

Nariadenie 713/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa zriaďuje agentúra pre spoluprácu energetických regulátorov, Ú. v. EÚ 2009 L211/1.

Nariadenie 714/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do siete pre cezhraničné výmeny elektriny a o zrušení nariadenia 1228/2003, Ú. v. EÚ L 211/15.

Nariadenie 715/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí zemného plynu a o zrušení nariadenia 1775/2005, Ú. v. EÚ L 211/36.

Smernica Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ.

Sherman Antitrust Act z roku 1890 15 U.S.C. §§ 1 - 38.

1) Článok vyjadruje osobné postoje a názory autora a nesmie byt stotožňovaný so stanoviskami Ministerstva financií SR.

2) Príklad je napr. Sherman Antitrust Act z roku 1890, prijatý v USA, ktorý obsahuje v § 2 definíciu. "Každá osoba, ktorá si monopolizuje alebo sa pokúsi monopolizovať, alebo sa spoji alebo sprisahá s akoukoľvek inou osobou alebo osobami s delom monopolizovať akúkoľvek časť obchodu alebo obchodu medzi niekoľkými štátmi alebo cudzími národmi, bude považovaná za vinnú zo zločinu a po usvedčení sa potrestá pokutou neprevyšujúcou 100 000 000 USD, ak ide o právnickú osobu, alebo v prípade inej osoby 1 000 000 USD, alebo odňatím slobody neprevyšujúcim 10 rokov, alebo oboma uvedenými trestami, podlá uváženia súdu. "

3) Ako presný protipól voči unbundlingu možno uviesť tzv. monopolization movement ("hnutie monopolizácie"). V USA hovoríme o tzv. Trust movement, ktoré koncom 19. storočia presadzovalo, aby jednotlivým sektorom ekonomicky dominovala jedna spoločnosť. Základným kameňom argumentácie bolo, že prílišná súťaž na trhu spôsobila nízke ceny, ktoré následne priniesli ekonomické otrasy a v konečnom dôsledku viedli ku krachu stoviek firiem koncom 19. storočia v USA. V tomto ponímaní monopol predstavuje najvyššiu formu súťaže, keďže prežil najschopnejší subjekt, a preto je jeho postavenie prirodzené. V reakcii na monopolizáciu trhu boli prijaté prvé zákony na reguláciu monopolov ako už skôr spomenutý Sherman Act 1890. Tím Wu, The curse of bigness, Antitrust in the new Gilded Age, Columbia Global Reports, New York, 2018, s. 24 - 32.

4) V tejto súvislosti však treba uviesť, že unbundling v energetike sa týka aj krajín ako Nový Zéland alebo Kolumbia, čiže z tohto titulu nemožno hovoriť o "európskom" modeli. Bližšie pozri Daniela Aguilar Abaunza: The Lawfor Energy Prosumers The Čase of the Netherlands, New Zealand and Colombia; Springer, 2022.

5) V prípade plynu pozri aj Thomas Cottier, Sofya Matteotti-Berkutova and Olga Nartova, Third Country Relations in EU Unbundling of Natural Gas Markets: The "Gazprom Clause" of Directive 2009/73 EC and WTO Law (2010) Working Paper No 2010/06.

6) Smernica o elektrickej energii (najmä smernica 96/92/ES) z 19. decembra 1996.

7) Smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES.

8) V prípade plynu išlo napr. o Gazprom a jeho pozíciu na trhu EÚ.

9) Smernica Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ.

10) V prípade trhu s elektrinou išlo o nasledujúce zdôvodnenie, ktoré však môže analogicky slúžiť aj v prípade unbundlingu v iných sektoroch. Účinné oddelenie sa môže zabezpečil len odstránením stimulov pre vertikálne integrované podniky, vedúcich k diskriminácii konkurentov, pokiaľ ide o prístup k sústave a investície. Oddelenie vlastníctva, ktoré v sebe zahŕňa vymenovanie vlastníka sústavy za prevádzkovateľa sústavy a jeho nezávislosť od akýchkoľvek záujmov týkajúcich sa dodávky alebo výroby, jednoznačne predstavuje účinný a stabilný spôsob, ako vyriešiť vnútorný konflikt záujmov a zaistiť bezpečnosť dodávok.... Členské štáty by teda v rámci oddelenia vlastníctva mali byť povinné zabezpečiť, aby tá istá osoba alebo osoby neboli oprávnené vykonávať kontrolu nad výrobným alebo dodávateľským podnikom a súčasne nad prevádzkovateľom prenosovej sústavy alebo prenosovou sústavou a ani v súvislosti s nimi neuplatňovali žiadne práva. Naopak, kontrola nad prenosovou sústavou alebo prevádzkovateľom prenosovej sústavy by mala vylučovať možnosť vykonávať kontrolu nad výrobným alebo dodávateľským podnikom alebo v súvislosti s ním uplatňovať akékoľvek práva. Výrobný alebo dodávateľský podnik by mal mať možnosť v rámci týchto obmedzení vlastniť v prevádzkovateľovi prenosovej sústavy alebo prenosovej sústave minoritný podiel.

11) Proposal for a Directive of the European Parliament and of the Councilon common rules for the internal markets in renewable and natural gases and in hydrogen COM/2021/803 final. (Návrh je dostupný zatiaľ iba v anglickom jazyku.)

12) Ondrej Svoboda, The End of European Naivety: Difficult Times Ahead for SCEs/SOEs Investing in the European Union? In Regulation of State-Controlled Enterprises, eds. Julien Chaisse Jdrzej Górski Dini Šejk, Springer, 2022, s. 554.

13) Ako príklad možno uviesť článok 56 Smernice o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ, OJ L 158, 14.6.2019. "Elektroenergetické podniky vedú vo svojom vnútornom účtovníctve oddelené účtovníctvo pre každú zo svojich prenosových a distribučných činnosti tak, ako by to museli robiť v prípade, keby každú zo spomínaných činnosti vykonával samostatný podnik, s cieľom zabrániť diskriminácii, krížovým dotáciám a narúšaniu hospodárskej súťaže. "

14) Ide o smernicu o elektrickej energii (najmä smernica 96/92/ES, ktorá bola zrušená), smernicu európskeho parlamentu a Rady 2003/54/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou.

15) Speciál Sectors, Section: Energy: Electricity & Gas', in Van Bael & Bellis (ed), Competition Law of the European Union (6th Edition), 2021 Van Bael & Bellis; Kluwer Law International 2021), s. 1495 - 1496.

16) Balíček vytvoril aj ďalšie možnosti, ktorých dosah bol miernejší. Stanovila sa aj druhá možnosť, ktorá napodobňuje účinky oddelenia vlastníctva, čo umožňuje vertikálne integrovaným podnikom ponechať si vlastníctvo siete a dosiahnuť návratnosť sieťových aktív podliehajúcich regulácii. Tento model, známy aj ako model nezávislého prevádzkovateľa systému, odstraňuje také každodenné problémy, ako je prevádzka siete a dispečing, záležitosti údržby a rozvoj infraštruktúry, spod kontroly etablovaných prevádzkovateľov a zveruje ich nezávislému subjektu. Nakoniec bola zahrnutá aj tretia možnosť známa ako model nezávislého prevádzkovateľa prenosu, ktorý vyžaduje, aby mal samostatnú firemnú identitu a podliehal niekoľkým pravidlám určeným na zabezpečenie nezávislého riadenia siete (napr. dozorný orgán, nezávislý manažment, compliance officer, regulované investície). Speciál Sectors, Section: Energy: Electricity & Gas', in Van Bael & Bellis (ed), Competition Law of the European Union (6th Edition), 2021 Van Bael & Bellis; Kluwer Law International 2021), s. 1497.

17) Daniela Aguilar Abaunza: The Law for Energy Prosumers The Čase of the Netherlands, New Zealand and Colombia, Springer, 2022, s. 35.

18) Cit. Dôvodová správa Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky predkladá návrh zákona o energetikea o zmene a doplnení niektorých zákonov z dôvodu transpozície tzv. 3. energetického balíčka (ďalej len "energetický balíček"), ktorého legislatívne podmienky sú obsiahnuté v dvoch smerniciach a troch nariadeniach. Energetický balíček bol prijatý Európskym parlamentom a Radou Európskej únie dňa 25. júna 2009 a účinnosť nadobudol dňa 3. septembra 2009. Ide o:

- Smernicu Európskeho parlamentu a Rady2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

- Smernicu Európskeho parlamentu a Rady2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009, o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1228/2003 (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009, o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1775/2005 (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009).

19) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/692 zo 17. apríla 2019, ktorou sa mení smernica 2009/73/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom (Ú. v. EÚ L 117, 3.5.2019).

20) Pozri napr. Komentár k Zákonu o regulácii v sieťových odvetviach; Ikrényi, Ľahký, Prekop; Wolters Kluwer, 2017.

21) Do určitej miery predstavoval výnimku projekt Nord Stream 1 a 2, kedy išlo o identickú trasu na prepravu rovnakej komodity. V tomto prípade bolo však zrejmé, že ide o projekt, v ktorom sa silne akcentovali aj geopolitické záujmy zúčastnených krajín. Pozri napr. The Nord Stream 2 pipeline Economic, environmental and geopolitical issues, European Parliament EPRS, Martin Russell Members' Research Service PE 690.705 - July 2021. https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/BRIE/2021/690705/EPRS_BRI(2021)690705_EN.pdf

22) Anne Looijestijn-Clearie, Breaking up Is Hard to Do: Dutch Unbundling Legislation and the Free Movementof Capital, European Business Organization Law Review 15:2014, s. 338.

23) Ibid.

24) V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že existujú aj názory, ktoré spochybňujú tézu, že by unbundling viedol k vyššej efektivite. Ich argumenty vychádzajú najmä z ekonomických aspektov, keďže oddelenie trhu s elektrickou energiou vyžaduje postupy na koordináciu budovania siete a výrobnej kapacity a tieto postupy musia nahradiť vnútornú koordináciu v rámci integrovaného dodávateľa energie. Keďže takáto vonkajšia koordinácia je nákladná, existuje literatúra, ktorá naznačuje, že ich oddelenie nakoniec nemusí byt dostatočne etektívne. Peter Hettich, Governing Decentral Energy Systems, Triangulating Between Uniterm European and National Standardsand Locally Optimized Energy Regimes, in Swiss Energy Governance, eds. Peter Hettich, Aya Kachi; Springer, 2022, s. 172.

25) Speciál Sectors, Section: Energy: Electricity & Gas', in Van Bael & Bellis (ed), Competition Law of the European Union (6th Edition), 2021, Van Bael & Bellis; Kluwer Law International 2021, s. 1505.

26) C-393/92, Gemeente Almelo and Others v. En e rg iebedrijf Ijsselmij, rozsudok zo dňa 27. apríla 1994. EU:C:1994:171.

27) Súdny dvor preskúmal protisúťažný charakter dohôd vo veci Almelo, ktorý sa týkal ustanovenia holandského zákona, ktorým sa Ijsselcentrale udeľovala nevýhradná koncesia na činnosť regionálneho distribútora elektrickej energie v Holandsku, čím sa účinne posilňovalo dominantné postavenie Ijsselcentrale v holandskej elektrickej energii. V dôsledku toho spoločnosť Ijsselcentrale uzavrela sériu vertikálnych dohôd s miestnymi distribútormi, ktoré obsahovali doložku o výhradnom nákupe a bránili dovozu na ich príslušné územia. Zistilo sa, že tieto dohody porušujú článok 101 ods. 1 a článok 102, keďže zakazujú miestnym distribútorom so sídlom v Holandsku obstarávať dodávky elektriny od podnikov v iných členských štátoch, čím bránia konkurentom v prístupe k skutočným alebo potenciálnym zákazníkom na dolnom trhu. Special Sectors, Section: Energy: Electricity & Gas', in Van Bael & Bellis (ed), Competition Law of the European Union (6th Edition), 2021, Van Bael & Bellis; Kluwer Law International, 2021, s. 1505-1506.

28) The End of European Naivety: Difficult Times Ahead for SCEs/SOEs Investing in the European Union? Ondrej Svoboda in Regulation of State-Controlled Enterprises, eds. Julien Chaisse, Jdrzej Gorski, Dini Sejk, Springer, 2022, s. 552 - 553.

29) Agreement betweeen the Government of the Rusian federation and the Government of the Republic of Lithuania on the Promotion and Reciprocal protection of the Investments, https://investmentpolicy.unctad.org/international-investment-agreements/treaties/bit/2424/lithuania-russian-federation-bit-1999

30) Jarrod Hepburn: Lithuania claims round-up: Lesser-known arbitrations move forward alongsidem high-profile gas unbundling battles, lAReporter (2 September 2012).

31) OAO Gazprom v. The Republic of Lithuania (I), SCC Case No. V125/2011, Final Award - 31 July 2012, body 151 - 152.

32) OAO Gazprom v. The Republic of Lithuania (PCA Case No. 2011-16), Award on costs and order for the termination of the proceedings (31 March 2015).

33) Gazprom drops one arbitration case against Lithuania, Natural Gas News, 5 April 2015. Dostupné na https://www.naturalgasworld.com/gazprom-lithuania-arbitration-case-23046

34) Panel Report, European Union and Its Member States - Certain Measures Relating to the Energy Sector (EU-Ener- gy Package), WR/DS476/R, circulated to Members on 10 August 2018.

35) Ignacio Herrera Anchustegui and Nuno Cunha Rodrigues, Extraterritorial Effects of EU Law on Gas Pipelines: The Case of Gazprom and Nord Stream 2, Extraterritoriality of EU Economic Law The Application of EU Economic Law Outside the Territory of the EU, Editor Nuno Cunha Rodrigues, Vol. 4, Springer, 2021, s. 80.

36) DS476: European Union and its Member States - Certain Measures Relating to the Energy Sector. Panel report under appeal on 21 September 2018.

37) Nord Stream 2 AG v. European Union, PCA Case No. 2020-07.

38) ECT predstavuje multilaterálnu zmluvu podpísanú signatármi, vrátane EÚ. Zoznam signatárov pozri aj na: https://www.energycharter.org/fileadmin/lmagesMedia/lndividuals/Organisational_chart_2020.pdf

39) Napr. bod 33 - Základná povinnosť oddelenia v smernici o plyne, vyžaduje úplné oddelenie (i) vlastníctva a prevádzky sietí na prepravu plynu, a ii) činnosti súvisiace s výrobou a dodávkou plynu. Vlastníci a prevádzkovatelia prenosových sústav musia mat osvedčenie o zhode, (Notice of arbitration, 26 september 2019) s požiadavkami národných regulačných orgánov na oddelenie podľa článku 10 smernice o plyne. Ak ich vlastnia alebo prevádzkujú osoby z tretích krajín, v článku 11 sa ukladajú dodatočné požiadavky na osvedčovanie.

40) Ignacio Herrera Anchustegui and Nuno Cunha Rodrigues, Extraterritorial Effects of EU Law on Gas Pipelines: The Case of Gazprom and Nord Stream 2, Extraterritoriality of EU Economic Law The Application of EU Economic Law Outside the Territory of the EU, Editor Nuno Cunha Rodrigues, Vol. 4, Springer, 2021, s. 80.

41) Pre aktuálny stav konania pozri Nord Stream 2 AG v. European Union, PCA Case No. 2020-07 https://www.italaw.com/cases/8187

42) Nemecký ústavný súd posudzoval otázku unbundlingu v kontexte práva vlastniť majetok podľa článku 14 nemeckého základného zákona (Grundgesetz). Nemecký Spolkový ústavný súd vo svojej judikatúre k článku 14 základného zákona rozlišuje medzi úpravou obsahu a hraníc vlastníckeho práva a jeho vyvlastnením. Podľa článku 14 ods.3 je vyvlastnenie zákonné len vtedy, ak sa uskutočňuje na verejné účely a je povolené zákonom. Nemecký Spolkový ústavný súd prijal pomerne úzky postup výkladu pojmu vyvlastnenie v zmysle článku 14 ods.3 základného zákona. Zásahy do vlastníckych práv, bez ohľadu na intenzitu zásahu, budú klasifikované ako vyvlastnenie len vtedy, ak budú jednotlivci zbavení svojho majetku na plnenie určitých verejných úloh. German Federal Constitutional Court, Baulandumlegung (22 May 2001) BVerfGE 104,1 [30]; Tilman Michael Dralle Ownership Unbundling and Related Measures in the EU Energy Sector Foundations, the Impact of WTO Law and Investment Protection, European Yearbook of International Economic Law, Springer, 2018, s. 66 - 67.

43) Hlavným účelom zákona o elektrine z roku 1998 je liberalizácia, po ktorej nasledovalo právne oddelenie a vyžaduje právne oddelenie dopravy a dodávky, pričom všetky dodávateľské spoločnosti musia vymenovať nezávislého prevádzkovateľa siete. Anne Looijestijn-Clearie, Breaking up Is Hard to Do: Dutch Unbundling Legislation and the Free Movement of Capital, European Business Organization Law Review 15; 2014, s. 340 - 341.

44) V čase sporu však nebol prijatý tzv. tretí energetický balíček.

45) Tzv. gold plating. Ide o situáciu, keď domáca legislatíva nastavuje striktnejšie podmienky ako vyžaduje európska legislatíva.

46) Anne Looijestijn-Clearie, Breaking up Is Hard to Do: Dutch Unbundling Legislation and the Free Movement of Capital, European Business Organization Law Review 15; 2014, s. 341 - 342.

47) Ibid., s. 348.

48) Eneco Holding NV vlastní 60 obcí v Holandsku. Provincia Zeeland je hlavným akcionárom Delta NV, zvyšné podiely v jej kapitáli vlastnia holandské samosprávy. Posledné dve spoločnosti neboli rozdelené, ale určili svoje dcérske spoločnosti Stedin Netbeheer BV a Delta Netwerkbedrijf BV za príslušných prevádzkovateľov svojich distribučných sietí. Ibid., s. 342.

49) Hlavným argumentom holandskej vlády pred vnútroštátnymi súdmi bolo, že voľný pohyb kapitálu sa nevzťahuje na skupinový zákaz a zákaz nesúvisiacich činností. Dôvodom je, že v dôsledku zákazu privatizácie nemôžu byt podiely prevádzkovateľa distribučnej siete, pôsobiaceho v Holandsku, predmetom súkromných investícií, a teda ani pohybu kapitálu. Ibid., s. 345.

50) C-105/12 až C-107/12 Staat der Nederlanden v. Essent NV, Essent Nederland BV, Eneco Holding NV and Delta NV, rozhodnutie zo dňa 22. októbra 2013.

51) Bod 31 rozsudku.

52) Bod 37 rozsudku.

53) Čl. 63 ZFEÚ.

1. V rámci ustanovení tejto kapitoly sú zakázané všetky obmedzenia pohybu kapitálu medzi členskými štátmi navzájom a členskými štátmi a tretími krajinami.

2. V rámci ustanovení tejto kapitoly sú zakázané všetky obmedzenia platieb medzi členskými štátmi navzájom a členskými štátmi a tretími krajinami.

54) Bod 52 C-105/12 až107/12, Essent, Essent Nederland BV, Eeco Holding NV, Delta NV ECLI:EU:C:2013:677.

55) Pokiaľ ide o ostatné zákazy, treba najskôr konštatovať, že jednak ciele spočívajúce v boji proti krížovému financovaniu v širokom zmysle, ku ktorému patrí aj výmena strategických informácií, zabezpečenie transparentnosti na trhu s elektrickou energiou a plynom a zabránenie narúšaniu hospodárskej súťaže, sledujú zabezpečenie nenarušenej hospodárskej súťaže na trhu výroby a dodávky elektrickej energie a plynu a obchodovania s nimi na holandskom území, a ďalej že cieľ boja proti krížovému financovaniu, okrem iného, sleduje zabezpečenie dostatočného investovania do distribučných sústav elektrickej energie a plynu. Bod 56.

56) Bod 66.

57) Treba však ešte, aby boli tieto obmedzenia primerané sledovaným cieľom a nešli nad rámec toho, čo je na dosiahnutie týchto cieľov nevyhnutné (rozsudky z 11. októbra 2007, ELISA, C-451/05, Zb. s. 1-8251, bod 82, a Komisia/Polsko, už citovaný, bod 58), čo musí preskúmať vnútroštátny súd.

58) Rozhodnutie holandského najvyššieho súdu zo dňa 26. júna 2015 bolo vydané v rámci procesu, ktorý iniciovali tri energetické spoločnosti v roku 2007 - Delta, Eneco a Essent, tieto spoločnosti tvrdili, že legislatíva o unbundlingu je v rozpore s princípom voľného pohybu kapitálu (článok 63 ZFEÚ), slobody usadiť sa (článok 49 ZFEÚ) a práva na vlastníctvo (článok 1 protokolu EDLP).

59) Hoge Raad der Nederlanden, Staat der Nederlanded v. Essent N. V., 26. june 2015, ECLI:NL:HR:2015:1727, bod 3.17.2. https://uitspraken.rechtspraak.nl/inziendocument?id=ECLI:NL:HR:2015:1727 via Ownership Unbundling and Related Measures in the EU Energy Sector: Foundations, the Impact of WTO Law and Investment Protection, Tilman Michael Dralle, Apr. 2018, Springer, s. 79.

60) Ibid.

61) Ibid.

62) Ibid. Bod 4.9.2 rozsudku.

63) Ownership Unbundling and Related Measures in the EU Energy Sector: Foundations, the Impact of WTO Law and Investment Protection, Tilman Michael Dralle, April 2018, Springer, s. 80.

64) Ide o subkategóriu, resp. špecifickú formu nepriameho vyvlastnenia. Tzv. creeping expropriation sa definuje ako zvyšujúce sa zásahy do jedného alebo viacerých vlastníckych práv investora, ktorý nakoniec zničí (alebo takmer zničí) jeho hodnotu alebo jej investície alebo ho zbavuje kontroly nad investíciou. Séria samostatných krokov, ktoré sa zvyčajne prijímajú v rámci obmedzeného časového rozpätia, sa potom považujú za základné časti jednotného zaobchádzania s investorom alebo investíciou. Expropriation, UNCTAD Series on Issues in International Investment Agreements II, United Nations, New York and Geneva, 2012, s. 11.

65) ÚS. PL. 3/09-378 zo dňa 26. januára 2011, s. 62.

66) V tomto prípade hovoríme o tzv. indirect expropriation, t. j. nepriamom vyvlastnení.

67) Pozri napr. Johann-Christian Pielow, Gert Brunekreeft, and Eckart Ehlers, Legal and economic aspects of ownership unbundling in the EU Journal of World Energy Law & Business, 2009, Vol. 2, No. 2.

68) C-718/18, Komisia proti Spolkovej republike Nemecko, zo dňa 2. septembra 2021, ECLI:EU:C:2021:662.

69) Bod 22. Návrh Generálneho Advokáta Pitruzzella, 14. januára 2021, C-718/18 Európska komisia proti Spolkovej republike Nemecko, ECLI:EU:C:2021:20.

70) Recitál 11 - Účinné oddelenie sa môže zabezpečiť len odstránením stimulov pre vertikálne integrované podniky, vedúcich k diskriminácii konkurentov, pokiaľ ide o prístup k sústave a investície. Oddelenie vlastníctva, ktoré v sebe zahŕňa vymenovanie vlastníka sústavy za prevádzkovateľa sústavy a jeho nezávislosť od akýchkoľvek záujmov týkajúcich sa dodávky alebo výroby, jednoznačne predstavuje účinný a stabilný spôsob, ako vyriešiť vnútorný konflikt záujmov a zaistiť bezpečnosť dodávok. Z tohto dôvodu Európsky parlament vo svojom uznesení z 10. júla 2007 o vyhliadkach vnútorného trhu s plynom a elektrickou energiou [(1) Ú. v. EÚ C 175 E, 10.7.2008, s. 206] označil oddelenie vlastníctva na úrovni prenosu za najúčinnejší nástroj pre nediskriminačnú podporu investícií do infraštruktúry, spravodlivého prístupu k sústave pre nové spoločnosti a transparentnosti na trhu. Členské štáty by teda v rámci oddelenia vlastníctva mali byt povinné zabezpečiť, aby tá istá osoba alebo osoby neboli oprávnené vykonávať kontrolu nad výrobným alebo dodávateľským podnikom a súčasne nad prevádzkovateľom prenosovej sústavy alebo prenosovou sústavou, a ani v súvislosti s nimi neuplatňovali žiadne práva. Naopak, kontrola nad prenosovou sústavou alebo prevádzkovateľom prenosovej sústavy by mala vylučovať možnosť vykonávať kontrolu nad výrobným alebo dodávateľským podnikom alebo v súvislosti s ním uplatňovať akékoľvek práva. Výrobný alebo dodávateľský podnik by mal mat možnosť v rámci týchto obmedzení vlastniť v prevádzkovateľovi prenosovej sústavy alebo prenosovej sústave minoritný podiel.

71) Bod 77.

72) Ibid., body 82-83.

73) Článok 17 Vlastnícke právo 1. Každý má právo vlastniť svoj oprávnene nadobudnutý majetok, užívať ho, nakladal s nim a odkázať ho. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku, s výnimkou verejného záujmu, v prípadoch a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon, pričom musí byt včas vyplatená spravodlivá náhrada. Užívanie majetku môže byt upravené zákonom v nevyhnutnej miere v súlade so všeobecným záujmom.

74) Bod 79.

75) Pozri aj bod 81 rozsudku: "Okrem toho zákazy uvedené v článku 19 ods. 5 smernice 2009/72 a smernice 2009/73 neprimerane a neprípustným spôsobom nezasahujú do vlastníckeho práva do tej miery, že by bola zasiahnutá samotná podstata tohto práva. Tieto ustanovenia totiž stanovujú len to, že osoby, ktoré v inej časti VIP, než je prevádzkovateľ prepravnej sústavy, resp. prepravnej siete, vlastnia obchodné podiely alebo od nej dostávajú finančné výhody, nemôžu nadobudnú! postavenie osoby zodpovednej za riadenie prevádzkovateľa prepravnej siete, resp. prepravnej siete, ani člena jeho správnych orgánov či zamestnanca, ani si takéto postavenie zachovať."

76) Bod 83: Vzhľadom na cieľ všeobecného záujmu pripomenutý v bodoch 54 a 80 tohto rozsudku teda predmetná povinnosť nepredstavuje neprimeraný a neprípustný zásah, ktorý by mohol ohroziť samotnú podstatu vlastníckeho práva týchto zamestnancov zaručeného článkom 17 ods. 1 Charty.

77) C-348/20 P, Nord Stream 2 v Parliament and Council, rozsudok zo dňa 12. júla 2022, ECLI:EU:C:2022:548.

78) Spoločnosť získala už tretíkrát ochranu pred veriteľmi zo strany švajčiarskeho súdu. V súčasnosti je platná do júla 2023. Nord Stream 2 pipeline firm gets 6-month stay of bankruptcy, AP, December 28, 2022, https://apnews.com/article/putin-politics-germany-government-ukraine-united-states-6d30ff829e31124c1ac054083736c02f

79) Na návrh Komisie z 8. novembra 2017 [návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2009/73/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, [COM(2017) 660 final], Európsky parlament a Rada Európskej únie prijali 17. apríla 2019 spornú smernicu, ktorá nadobudla účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení, teda 23. mája 2019. Podľa údajov poskytnutých odvolateľkou boli k tomuto dátumu práce na betónovom prekrytí rúr plynovodu Nord Stream 2 dokončené na 95%, pričom 610 km, resp. 432 km dvoch potrubí tohto plynovodu bolo uložených na dno pobrežného mora a/alebo vo výlučnej ekonomickej zóne Ruska, Fínska, Švédska a Nemecka. Bod 17 rozsudku C-348/20 P Nord Stream 2 v Parliament and Council, rozsudok zo dňa 12. júla 2022, ECLI:EU:C:2022:548.

80) Pre podrobnejšiu analýzu pozri Maria Haag: Directives, direct concern, and direct access to the CJEU: Case C-348/20 P Nord Stream 2 v Parliament and Council, 19 September, 2022, European Law Blog, https://europeanlawblog.eu/2022/09/19/directives-direct-concern-and-direct-access-to-the-cjeu-case-c-348-20-p-nord-stream-2-v-parliament-and-council/

81) Body 107-115 rozsudku, C-348/20 P Nord Stream 2 v Parliament and Council, rozsudok zo dňa 12. júla 2022, ECLI:EU:C:2022:548.

82) Napríklad v Španielsku sa oddelenie vlastníctva elektrických prenosových sietí zaviedlo už v roku 1985, t. j. dávno pred energetickými smernicami, a dokonca skôr ako v Anglicku a Walese, kde sa takéto oddelenie vlastníctva uskutočnilo v rokoch 1989/90. Johann-Christian Pielow, Gert Brunekreeft and Eckart Ehlers: Legal and economic aspects of ownership unbundling in the EU Journal of World Energy Law & Business, 2009, Vol. 2, No. 2, s. 113.

83) Existujú názory, že unbundling je nevyhnutne spojený s privatizáciou (pozri napr. Hofbauer, I., Liberalisation, Privatisation and Regulation in the Austrian Electricity Sector, Forba Research Report, 2009), avšak s týmto tvrdením je v súčasnosti ťažko možno súhlasiť. Unbundling nemusí viesť k zmene charakteru vlastníckeho práva z verejného na súkromné, kedže v súčasnej dobe viacerým sektorom ekonomiky výrazne dominuje súkromné vlastníctvo vrátane energetiky. V tejto situácii unbundling slúži ako prostriedok, ktorý zabráni zneužívaniu dominantného postavenia na trhu a prílišnej koncentrácii, ktorá je s ním spojená.

84) V prípade európskeho trhu s elektrinou pozri napr. Alexis Meletiou, Carlo Cambini, Marcelo Masera: Regulatory and ownership determinants of unbundling regime choice for European electricity transmission utilities, Utilities Policy 50 (2018), s. 13-25.

85) Special Sectors, Section: Energy: Electricity & Gas', in Van Bael & Bellis (ed), Competition Law of the European Union (6th Edition), 2021, Van Bael & Bellis; Kluwer Law International 2021, s. 1496.

86) Commission Communication, Inquiry pursuant to Article 17 of Regulation 1/2003 into the European gas and electricity sectors (Final Report), COM(2006) 851 final of 10 January 2007.

87) V prípade Švajčiarska napr. otázka zásobníkov pre prevádzkovateľov sústav. V súčasnej legislatíve nie je jednoznačné, či ide o porušenie unbundlingu alebo nie. Markus Schreiber, Governance of Energy Innovations Peter Hettich, Aya, Kachi eds, Swiss Energy Governance, Springer, 2022, s. 184.

88) Táto zmena je potrebná aj vzhľadom na technologický vývoj, kedy sa napr. otázky či skladovanie elektriny bude spadať pod unbundling alebo nie, museli riešiť novou legislatívou. Pozri aj či. 54 Smernice Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ (prepracované znenie). Kaisa Huhta, Anchoring the energy transition with legal certainty in EU law Maastricht Journal of European and Comparative Law 2020, Vol. 27(4), s. 430 - 431.