V prvej časti nášho článku analyzujeme vybrané aspekty ohrozovania pod vplyvom návykovej látky s osobitným akcentom na opakovanie dychovej skúšky (ďalej len "DS"), jej "marenia", neopomíname otázku dopustenia sa uvedeného deliktu "špecifickými" subjektmi, ako napríklad tandemistami na jednostopových motorových vozidlách, "elektrokolobežkármi", spolujazdcami vodičov osobných motorových vozidiel (ďalej len "OMV"), ako aj subjektmi s priznaným osobitným postavením. V druhej časti poukazujeme na pomer špeciality medzi trestným činom podľa § 289 TZ a trestným činom všeobecného ohrozenia v zmysle § 284 tohto zákona. Uvedené ilustrujeme priblížením "kauzy Zochova" a približujeme zásadu zákazu seba obviňovania.
In its first part we analyse selected aspects of endangerment under the influence of an addictive substance with a special emphasis on the repetition of the breath test (hereinafter referred to as "DS"), its "obstructing", not forgetting to gloss over the issue of the commission of the said offence by "specific" subjects such as tandem riders on single-track motor vehicles, "electric scooter riders", co-passengers of drivers of passenger motor vehicle (hereinafter referred to as "OMV"), as well as subjects with a recognized special status.In the second part the we referring to the specialty ratio between the criminal offense according to § 289 of Criminal Code and the criminal offense of general threat in the sense of 284 of this law. We illustrate the above approach of "Zochova case" and we point out the principle of prohibition of self-incrimination.
MARR, S. – ŠIŠKA, B.: Vybrané právno-aplikačné aspekty trestného činu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky; Justičná revue, 76, 2024, č. 4, s. 439 – 457.
Kľúčové slová: ohrozovanie pod vplyvom návykovej látky, dychová skúška a jej marenie, špecifické kategórie právne postihnuteľných subjektov, určenie pomeru špeciality medzi trestným činompodľa § 289 Trestného zákona a všeobecným ohrozením podľa § 284 Trestného zákona.
Key words: threating under the influence of an addictive substance, breath test and its obstruction, specific categories of legally affected subjects, determination of the specialty ratio between the crime according to § 289 of the Criminal Code and the general threat according to § 284
of the Criminal Code.
Právne predpisy/legislation: zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon; zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb; zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Úvod
Bez zbytočného pátosu uvádzame, že problematika ohrozovania pod vplyvom návykovej látky je vždy aktuálnou a preto na ňu možno reflektovať hĺbavými právnymi analýzami, čomu svedčia aj početné, roky trvajúce snahy zákonodarného zboru o potieranie návykových látok príslušnou právnou úpravou. V tomto kontexte možno hovoriť o alkoholovej problematike. Táto sa stáva v poslednom období virálnou aj v radoch laickej verejnosti. Osobitne pre tragické dopravné nehody s následkom smrti, v ktorých "hlavnú rolu" zohráva alkohol. V tejto spojitosti poukazujeme smerom k mediálne pertraktovanému prípadu "Zochova", ktorý sa nevyhne vyčerpávajúcemu výkladovému oblúku autorov v neskorších častiach tohto príspevku. Na uvedenom sa pokúsime o detailnú deskripciu pomeru špeciality medzi trestným činom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v zmysle ustanovenia
§ 289 Trestného zákona a trestným činom všeobecného ohrozenia podľa
§ 284 uvedeného zákona.
V neposlednom rade je potrebné zmieniť sa o rôznych právno-aplikačných problémoch orgánov činných v trestnom konaní(ďalej len "OČTK") pri skrátenom vyšetrovanía/alebo vyšetrovaní.
Za trestnoprávne postihnuteľné konanie z hľadiska platnej a účinnej podoby
Trestného zákonamožno považovať konanie, v ktorom všeobecný subjekt "
vykonáva
v stave vylučujúcom spôsobilosť
, ktorý si privodil vplyvom
návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť
, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku."
(Zvýraznené autormi S. M. a B. Š.; obdobne v celom tomto článku.)
Tu pripájame krátky komentár k vymedzeniu normotvorcom použitým pojmovým znakom.
"Z medicínskeho hľadiska, ktoré je akceptované aj trestnoprávnou praxou, kedy je schopnosť vodiča bezpečne viesť motorové vozidlo nepriaznivo ovplyvnená, je stav ak hladina alkoholu v jeho krvi dosiahne
0,4762 mg/l etanolu vo vzduchu, čo je hladina 1,00 g/kg, teda jedno promile
."
Zdôrazňujeme, že v zmysle citovaného rozhodnutia súdnej autority, ktoré vychádza z osvojenia záverov lekárskej vedy,
"žiaden - teda ani nadpriemerne disponovaný vodič motorového vozidla - nie je schopný pri tejto hladine alkoholu v krvi bezpečne viesť vozidlo."
3)
Pre úplnosť poznamenávame, že uvedená hladina alkoholu v krvi nie je vždy absolútnou normou umožňujúcou vyvodenie trestnoprávnej konzekvencie. Uvedené opierame o rozhodovaciu činnosť vnútroštátnych súdnych autorít, z ktorej rezultuje, že
"pre záver o nespôsobilosti páchateľa viesť motorové vozidlo v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, zistenie alkoholu v krvi nie je jediným podkladom. Za nespôsobilého viesť motorové vozidlo
z dôvodu vplyvu alkoholu môže byť považovaný aj páchateľ, u ktorého bola zistená nižšia hladina alkoholu v krvi ako jedno promile, zvlášť ak je zistená odchýlka malá a o nespôsobilosti páchateľa viesť motorové vozidlo svedčia ďalšie skutkové okolnosti
, vo veci vykonaným dokazovaním spoľahlivo zistené, pričom vtedy je možné na zníženú schopnosť páchateľa viesť motorové vozidlo usudzovať zo správania sa páchateľa pred jazdou a počas nej (napr. spôsob chôdze, artikulácia), zo spôsobu jazdy a pod."
Legálnu definíciu návykovej látky nachádzame v ustanovení
§ 130 ods. 5 Trestného zákona. Toto ustanovenie ňou rozumie "
alkohol, omamné látky, psychotropné látky, a ostatné látky
spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie."
5)
Tu
a priori
poukazujeme na legálnu definíciu alkoholu v zmysle osobitného právneho predpisu, podľa ktorého sú za alkohol považované "
liehoviny, destiláty, víno, pivo a iné nápoje, ktoré obsahujú viac ako 0,75 objemového percenta alkoholu."
6)
Na tomto mieste poukazujeme smerom k vymedzeniu omamných látok ako látok vyvolávajúcich "
návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú zmenami správaní
a
sa so závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami, na ktoré sa vzťahuje medzinárodný dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná. 1)."
7
