Príspevok sa zaoberá európskym zatýkacím rozkazom a európskym vyšetrovacím príkazom, najmä z hľadiska ich legislatívneho vymedzenia, zákonných podmienok ich aplikácie a ďalších teoreticko-praktických aspektov. Príspevok je zameraný predovšetkým na dokazovanie v rámci konania o európskom zatýkacom rozkaze a výsluch osoby slovenskými justičnými orgánmi prostredníctvom videokonferencie na základe európskeho vyšetrovacieho príkazu.
The work deals with European ArrestWarrant and European Investigation Order, especially in terms of their legislative definition, the legal conditions for their application and other theoretical and practical aspects. The work is primarily focused on evidence within the European ArrestWarrant proceedings and hearing of person by the Slovak judicial authorities on the basis of European Investigation Order by videoconference.
MIHÓK, M.: Dokazovanie v konaní o európskom zatýkacom rozkaze a videokonferenčný výsluch osoby na základe európskeho vyšetrovacieho príkazu; Justičná revue, 73, 2021, č. 8-9, s. 986 - 1001.
Úvod
Predovšetkým posledné desaťročia sú charakteristické stále sa zvyšujúcou integráciou v Európskej únii (ďalej aj "EÚ"), ktorá so sebou priniesla voľný pohyb osôb, tovaru a služieb, čím zároveň vzrástli možnosti cezhraničnej kriminality a nadnárodného organizovaného zločinu
1)
. Páchatelia trestných činov tak majú prakticky neobmedzené možnosti výberu miesta svojich kriminálnych aktivít. Jednotlivé členské štáty EÚ postupne pochopili, že proti rôznym závažným druhom kriminality možno efektívnejšie bojovať v spolupráci s inými členskými štátmi než samostatne. Takúto spoluprácu nazývame justičnou spoluprácou v trestných veciach.
Justičná spolupráca v trestných veciach v EÚje založená na zásade vzájomného uznávania rozsudkov a iných justičných rozhodnutí, zahŕňajúc aproximáciu
2)
zákonov a iných právnych predpisov členských štátov
3)
, čo možno označiť za piliere justičnej spolupráce.
Po založení EÚ bádať postupné snahy o harmonizáciu trestného práva a trestného konania. Postupným odrazom týchto snáh bolo dňa 13. júna 2002 prijatie Rámcového rozhodnutia o európskom zatykači (ďalej aj "Rámcové rozhodnutie o EZR")
4)
. Rámcové rozhodnutia, prijímané predovšetkým na účel aproximácie práva, boli konštruované podobne ako smernice, t.j. boli záväzné vzhľadom na ich výsledok, ktorý sa mal nimi dosiahnuť, pričom voľba foriem a prostriedkov bola ponechaná jednotlivým členským štátom. Súdny dvor EÚ vo veci
Maria Pupino
5)
z roku 2005 potvrdil nepriamy účinok rámcových rozhodnutí, z čoho vyplýva, že vnútroštátne predpisy majú byť vykladané konformne s právnymi predpismi EÚ. Odrazom Rámcového rozhodnutia o EZR vo vnútroštátnej legislatíve je zákon č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze (ďalej aj "zákon o EZR").Európsky zatýkací rozkaz (ďalej aj "EZR") je hlavným vývojovým prvkom v boji proti cezhraničnej trestnej činnosti v celej EÚ. Ponúka inovatívne funkcie na zjednodušenie a zrýchlenie postupov, čím fakticky napomáha zabrániť zločincom vyhnúť sa spravodlivosti
6)
. Zároveň je prvým konkrétnym opatrením v oblasti trestného práva, ktorým sa vykonáva zásada vzájomného uznávania, označovaná za "základný kameň" spolupráce v oblasti súdnictva
7)
. EZR je tiež súdne rozhodnutie vydané členským štátom s cieľom zatknúť a odovzdať požadovanú osobu inému členskému štátu na účely vedenia trestného stíhania alebo výkonu trestu alebo ochranného opatrenia
8)
.
Pri cezhraničnej trestnej činnosti v rámci EÚje potrebné, aby naplneniu účelu trestného konania nebránili rozdiely medzi právnymi systémami členských štátov. V tejto súvislosti je dôležité podporovať aj spoluprácu pri získavaní dôkazov v trestných veciach. Pre to, aby vyšetrovanie trestnej činnosti v EÚ bolo úspešné, je rozhodujúcim prvkom spolupráca. Už spolu s nadobudnutím účinnosti Amsterdamskej zmluvy v roku 1999, prvej zmluvy revidujúcej Zmluvu o Európskej únii, bola mnohokrát zdôraznená potreba uľahčiť zhromažďovanie dôkazov v cezhraničnom kontexte a presadzovať prípustnosť týchto dôkazov
9)
.
Európska únia si dala za cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti
10)
. Počas ostatných dekád bolo prijatých množstvo nástrojov na účely získavania či zabezpečovania dôkazov v rámci EÚ, no každý z nich mal osobitný charakter
11)
. Existujúce nástroje však v tejto oblasti predstavovali neucelený režim a bol potrebný nový prístup založený na zásade vzájomného uznávania, ale aj na zohľadnení pružnosti tradičného systému vzájomnej právnej pomoci. Európska rada preto vyzvala na vytvorenie komplexného nástroja, ktorým by sa nahradili dovtedajšie nástroje v tejto oblasti a ktorý by sa, podľa možností, vzťahoval na všetky druhy dôkazov, obsahoval lehoty na vykonanie a čo najviac obmedzil dôvody odmietnutia. Tento nový prístup je založený na jedinom nástroji - európskom vyšetrovacom príkaze (ďalej aj "EVP")
12)
.
1 Európsky zatýkací rozkaz, fázy konania, dokazovanie
Európsky zatýkací rozkaz, ako dielo modernej Európy 21. storočia, nahradil zaužívané a administratívne zdĺhavé extradičné konanie a je vybudovaný na vysokej úrovni dôvery medzi členskými štátmi EÚ. Právnu úpravu tohto inštrumentu na európskej úrovni predstavuje Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, ktoré bolo do nášho právneho poriadku implementované vo forme zákona č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze.
V rámci konania o EZR možno rozlišovať niekoľko fáz:
-
vydanie EZR,
-
vykonanie EZR,
-
odovzdanie a tranzit osoby.
Európsky zatýkací rozkaz sa môže vydať za činy, ktoré môžu byť potrestané podľa právneho predpisu vydávajúceho členského štátu výkonom trestu alebo ochranným opatrením (ktorých horná hranica je najmenej 12 mesiacov), alebo ak bol vynesený rozsudok alebo uložené ochranné opatrenie (pre tresty s minimálnou dĺžkou 4 mesiace). Vydanie pre trestné činy (okrem tých ktoré sú uvedené v čl. 2 ods. 2) môže podliehať podmienke, aby činy, pre ktoré bol vydaný európsky zatykač, boli trestným činom podľa právnych predpisov vykonávajúceho členského štátu, bez ohľadu na prvky, ktoré ho tvoria, alebo spôsob jeho opísania
13)
.
Členské štáty vykonajú každý európsky zatýkací rozkaz na základe zásady vzájomného uznávania av súlade s ustanoveniami rámcového rozhodnutia
14)
. Keď justičný orgán členského štá