Prípravné konanie trestné

V článku autori venujú pozornosť inštitútu zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní z hľadiska jeho charakteristiky a poznatkov z jeho uplatňovania v aplikačnej praxi. Na základe analýzy tohto trestno-procesného inštitútu charakterizujú jeho vzťah k uplatňovaniu ďalších inštitútov. Pozornosť tiež autori zameriavajú na nedostatky jeho právnej úpravy a uplatnenie návrhov na jeho legislatívne zmeny pro futuro.

Úvod Anglosaský trestný právny systém, tiež označovaný ako common law, ponúka niekoľko terminologických vymedzení kontradiktórnosti. Demonštratívne možno spomenúť jednu z projektu Corpus Juris, v ktorej zmysle možno za kontradiktórne...

Príspevok sa zaoberá analýzou mimoriadneho opravného prostriedku – zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku. Analýza je zameraná jednak na charakter tohto inštitútu z pohľadu jeho zaradenia medzi mimoriadne opravné prostriedky, ako aj na polemiku ohľadom možnosti zrušenia uznesenia o začatí trestného stíhania podľa § 199 Trestného poriadku týmto postupom. Súčasne je v príspevku poukázané aj na ďalšie aplikačné problémy spojené s používaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Záverom sú prezentované návrhy de lege ferenda, vychádzajúce z identifikovaných aplikačných problémov.

Cieľom tohto článku je posúdenie opodstatnenosti mimoriadneho opravného prostriedku zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa ustanovení § 363 Trestného poriadku v aktuálnom legislatívnom vyjadrení, ako aj reakcia na niektoré argumenty, ktoré tento inštitút spochybňujú. Článok sa zaoberá podstatou tohto inštitútu, dôvodmi jeho použitia v praxi, prípustnosťou použitia tohto inštitútu, teda proti akým rozhodnutiam a akým porušeniam je prípustný, ako aj postupom v prípade podania obžaloby, ak ešte nebolo rozhodnuté podľa § 363 Trestného poriadku.

z odôvodnenia 38. Podstatu námietok sťažovateľa v rozsahu, v akom boli ústavné sťažnosti sťažovateľa prijaté na ďalšie konanie, tvorí námietka porušenia princípu prezumpcie neviny v odôvodnení jedného z napadnutých uznesení najvyššieho súdu a porušenie...

V predkladanom príspevku sa autorka načrtnutím praktických aplikačných problémov pokúša o objasnenie prokurátorského dozoru v praktickej rovine. Súčasne je jej cieľom naznačiť možné spôsoby ich riešenia.

Príspevok pojednáva o práve na informácie z prebiehajúceho prípravného konania ako súčasti trestného konania, ktoré je však vo svojej podstate neverejné. Zamýšľa sa nad únikom informácií a možnými dôsledkami na priebeh vyšetrovania v trestnom konaní s prienikom vedúcim k porušeniu práva na prezumpciu neviny. The article deals with the right to information from the ongoing preparatory proceedings as part of the criminal proceedings, which, however, is essentially non-public. It considers the leakage of information and the possible consequences for the course of criminal investigations with a breach of the right to the presumption of innocence.

Cieľom článku je rozobrať otázku, či a za akých podmienok sú orgány činné v trestnom konaní povinné vyhovieť žiadosti obhajcu (obhajcov) o odloženie nariadeného úkonu (najmä výsluchu svedka, resp. obvineného) v prípravnom konaní. Uvedená problematika je rozoberaná aj s ohľadom na aplikačné problémy pri vyhodnocovaní niektorých žiadostí obhajcov na preloženie naplánovaných úkonov, ako aj s ohľadom na najčastejšie sa v praxi vyskytujúce situácie. V súčasnej dobe je predmetná otázka aktuálna aj vzhľadom na riešenie otázok účasti obhajcov na úkonoch v čase pandémie. The aim of this paper is to analyse the question whether and according to what circumstances the bodies involved in criminal proceedings are obliged to meet a defence counsel's request for deferral the already orderedprocedure (especially witness or accused hearing). This issue is also analysed with regard to application problems connected with evaluation ofsome defence counsel's requests for deferral the already ordered procedures as well as with regard to the most commonly occurred situation in application practice. Nowadays, this is also actual issue due to the problem connected with the participation of the defence counsels at the procedures carrying out in pandemic times. 1)

56/2014 Čítanie výpovede svedka z prípravného konania, ktorý je v režime podľa § 130 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní. Oznámenie – a "trestné oznámenie" – v poznámke § 130...

K PROBLEMATIKE PREPOČÚVANIA SVEDKOV V PRÍPRAVNOM KONANÍ, POUŽITEĽNOSTI VÝPOVEDE SVEDKA Z PRÍPRAVNÉHO KONANIA NA HLAVNOM POJEDNÁVANÍ A MOŽNOSTI JEJ HODNOTENIA V TRESTNOM KONANÍ Autor sa v príspevku venuje problematike...