Vybrané aplikačné problémy zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní

V článku autori venujú pozornosť inštitútu zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní z hľadiska jeho charakteristiky a poznatkov z jeho uplatňovania v aplikačnej praxi. Na základe analýzy tohto trestno-procesného inštitútu charakterizujú jeho vzťah k uplatňovaniu ďalších inštitútov. Pozornosť tiež autori zameriavajú na nedostatky jeho právnej úpravy a uplatnenie návrhov na jeho legislatívne zmeny pro futuro.

In the article, the authors pay attention to the institution of annulment of valid decisions in preliminary proceedings from the point of view of its characteristics and knowledge gathered fromapplication practice.Based on the analysis of this criminal procedural institute, they characterize its relationship to the application of other institutes. The authors also focus on the shortcomings of its legislation and the application of proposals for its legislative changes for the future.

MARR, S. – ČENTÉŠ, J. – VILHANOVÁ, M.: Vybrané aplikačné problémy zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní; Justičná revue, 75, 2023, č. 8-9, s. 992 – 1007.

Kľúčové slová: mimoriadny opravný prostriedok, zrušovanie právoplatných rozhodnutí, súd, policajt, prokurátor, prípravné konanie, obžaloba, negatívne pokyny, generálny prokurátor.

Key words: extraordinary remedy, annulment of valid decisions, court, police officer, prosecutor, preliminary proceedings, indictment, negative instructions, attorney general.

Právne predpisy/legislation: zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.1)


 
1 ÚVOD
Inštitút zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní bol zavedený v rámci rekodifikácie trestného práva procesného zákonom č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "Trestný poriadok"). Zákonodarca predpokladal, že pôjde o operatívnejšie konanie a o odbremenenie súdov. 2) Cieľom tohto inštitútu je jednak zabezpečiť zákonnosť meritórnych rozhodnutí v prípravnom konaní, v prípade ktorých nekoná súd, a zabezpečiť aj zjednocovanie spôsobu rozhodovania v rámci celoštátnej pôsobnosti prokuratúry. 3) Uvedené tvrdenie podporujeme aj pôvodnou právnou úpravou § 363 ods. 1 veta druhá Trestného poriadku, podľa ktorej
"Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvnil rozhodnutie vo veci."
Táto právna úprava znamenala v zmysle pôvodnej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd SR"), že zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku bolo v podstate prípustné iba proti rozhodnutiam meritórnej povahy. 4) Pre úplnosť uvádzame, že k zmene tohto právneho stavu došlo novelou Trestného poriadku, ktorou bola z ustanovenia § 363 ods. 1 Trestného poriadku vypustená citovaná veta druhá. 5) Zákonodarca to odôvodnil tým, že je
"potrebné, aby mal generálny prokurátor možnosť zrušiť akékoľvek rozhodnutie (procesné, medzitýmne, meritórne) prokurátora alebo policajta v prípravnom konaní, samozrejme, za podmienky, že ide o rozhodnutie, ktorým bol porušený zákon, resp. jeho vydaniu predchádzal nezákonný postup"
(dôvodová správa, VI. volebné obdobie národnej rady, číslo parlamentnej tlače 1728). Súčasne v § 364 ods. 3 Trestného poriadku došlo k zrušeniu odlišovania lehoty na rozhodnutie generálneho prokurátora o zrušení napadnutého rozhodnutia podľa toho, či koná na návrh alebo bez návrhu, a na zrušenie rozhodnutia podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku bola schválená lehota šiestich mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.
Poznamenávame, že aplikovaním tohto trestno-procesného inštitútu prichádza k zrušeniu právoplatného rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní (prokurátora a/alebo policajta) v prípravnom konaní. V dôsledku jeho aplikácie sa prelamuje záujem na nemennosti (právoplatného) rozhodnutia v prípravnom konaní, čím sa nevyhnutne zasahuje do princípu právnej istoty. Právna úprava zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní musí vychádzať z premisy, že jeho aplikovanie je možné a odôvodnené len v tých prípadoch, keď rozhodnutie alebo konanie, ktoré mu predchádzalo, má také závažné chyby, že ponechanie rozhodnutia ako právoplatného by znamenalo vážne ohrozenie istoty správneho a spravodlivého rozhodovania orgánov činných v trestnom konaní. 6) Z týchto dôvodov by mala byť aplikácia tohto inštitútu viazaná na striktné podmienky ustanovené v Trestnom poriadku.
 
2 Zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní
Trestno-procesný inštitút zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, najmä s ohľadom na predpoklady jeho aplikácie zo strany generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor SR"). Jeho osobitosť je daná tým, že o ňom koná a rozhoduje výlučne generálny prokurátor SR, a tiež tým, že jeho aplikácia je obmedzená výlučne na právoplatné rozhodnutia vydané orgánmi činnými v trestnom konaní (prokurátor a policajt) v štádiu prípravného konania. Zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní nemá výlučne návrhovú (dispozitívnu) povahu, pretože generálny prokurátor SR ho môže aplikovať aj bez návrhu oprávnenej osoby
(ex offo).
V tomto zmysle má tento trestno-procesný inštitút povahu kasačného oprávnenia generálneho prokurátora SR, ktorý ním môže reagovať na zistenú nezákonnosť právoplatných rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní, prípadne aj v ich postupe, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí, a to len ich zrušením podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku. 7)
V prípade, ak generálny prokurátor SR nezistí porušenie zákona alebo uplynula lehota na postup podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku, upovedomí o tom osobu, ktorá návrh podala podľa § 365 ods. 1 Trestného poriadku (rovnako postupuje, keď návrh na postup podľa

Související dokumenty

Súvisiace články

Aplikačné problémy výkonu dozorovej činnosti prokurátora v trestnom konaní
K charakteru zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa § 363 Trestného poriadku a možnosti jeho aplikácie vo vzťahu k začatiu trestného stíhania podľa § 199 Trestného poriadku
Posledná možnosť na zabránenie nezákonnosti v prípravnom konaní: § 363 Trestného poriadku
Praktické úskalia dozoru prokurátora v prípravnom konaní
Protest prokurátora v konaní o vklade do katastra nehnuteľností
Zásada prezumpcie neviny vo väzobných veciach, Základné právo na zákonného sudcu v prípravnom konaní (ZSP 6/2022)
Vstup prokurátora do správneho súdneho konania
Právna úprava kontradiktórnosti v anglosaskom trestnom systéme
Dovolanie generálneho prokurátora
Oslobodenie spod obžaloby - existuje možnosť voľby?
K problematike prepočúvania svedkov v prípravnom konaní, použiteľnosti výpovede svedka z prípravného konania na hlavnom pojednávaní a možnosti jej hodnotenia v trestnom konaní
Doručenie rovnopisu obžaloby bez meškania v zmysle § 240 Trestného poriadku, Vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného podľa §252 Trestného poriadku vo vzťahu k trestnému činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona
Súčasnosť a retrospektíva bagateľného cenzu v právnej úprave dovolania
Včasnosť dovolania generálneho prokurátora
Vyšetrovacia zásada v súdnom konaní, odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi
Čítanie výpovede svedka z prípravného konania, ktorý je v režime podľa § 130 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní. Oznámenie - a "trestné oznámenie"
Dovolanie. Mimoriadne dovolanie
Skutkový dovolací dôvod v trestnom konaní a limitácia jeho uplatňovania de lege lata
RS INVESTMENT LTD proti Slovenskej republike
Pádej proti Slovenskej republike

Súvisiace predpisy

Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon
Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.