| z odôvodnenia |
38. Podstatu námietok sťažovateľa v rozsahu, v akom boli ústavné sťažnosti sťažovateľa prijaté na ďalšie konanie, tvorí námietka porušenia princípu prezumpcie neviny v odôvodnení jedného z napadnutých uznesení najvyššieho súdu a porušenie základného práva na zákonného sudcu v prípravnom konaní v spojení s právom na náležité odôvodnenie napadnutých uznesení najvyššieho súdu pri rozhodovaní o väzbe sťažovateľa.
IV.1.
K namietanému porušeniu zásady prezumpcie neviny uznesením najvyššieho súdu č. k. 4Tost/14/2021 z 23. marca 2021 (čl. 5 ods. 3 a čl. 6 ods. 2 Dohovoru, čl. 48 ods. 1 Charty)
39. Zásada prezumpcie neviny predstavuje jednu z vedúcich zásad, na ktorých je založené trestné konanie (§ 2 ods. 4 TP). Vychádza zo všeobecného princípu „praesumptio boni viri“, podľa ktorého sa občan zásadne považuje za dobrého a spravodlivého až do okamihu, keď sa preukáže opak. Význam tejto zásady v trestnom procese potvrdzuje aj jej ukotvenie v ústave a v medzinárodných ľudskoprávnych dokumentoch. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), ktorého judikatúru ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti štandardne zohľadňuje, zvykne rozumieť obsah uvedenej zásady v dvoch rovinách. V prvom prípade ide o uplatňovanie zásady in dubio pro reo, predstavujúcej podľa ESĽP špecifický výraz zásady prezumpcie neviny, ktoré uplatňovanie si vyžaduje, aby sudcovia rozhodujúci vec obvineného nevychádzali z vopred prijatého presvedčenia, že obvinený spáchal trestný čin, ktorý je mu kladený za vinu, pričom uplatňovanie prezumpcie neviny v uvedenej rovine presahuje do práva na nestranný súd. Druhú rovinu napĺňania zásady prezumpcie neviny judikatúra ESĽP prezentuje v požiadavke, aby sa orgány verejnej moci, či už orgány činné v trestnom konaní a súdy alebo aj iní verejní činitelia, zdržali nevhodných vyjadrení smerovaných k osobe obvineného, ktoré odrážajú názor o vine obvineného ešte predtým, než bola jeho vina preukázaná zákonným spôsobom – právoplatným odsudzujúcim rozsudkom (II. ÚS 168/2020).
40. Najvyšší súd napadnutým uznesením č. k. 4Tost/14/2021 z 23. marca 2021 rozhodol o sťažnostiach prokurátora a obvinených (vrátane sťažovateľa) proti uzneseniu špecializovaného trestného súdu č. k. 3Tp/3/2020 z 15. marca 2021 o predĺžení lehoty väzby. Vo vzťahu k osobe sťažovateľa najvyšší súd zrušil výrok o predĺžení lehoty väzby do 1. júla 2021 a nahradil ho výrokom, ktorým predĺžil lehotu väzby sťažovateľa do 1. septembra 2021.
41. V súvislosti s namietaným porušením zásady prezumpcie neviny sťažovateľ argumentoval dvoma výrokmi obsiahnutými v odôvodnení napadnutého uznesenia najvyššieho súdu z 23. marca 2021. Najvyšší súd konštatoval, že «s ohľadom na