Justičný omyl vo svetle medzinárodného práva

Vydáno: 31 minút čítania
V komentári je popisovaný prístup Európskeho súdu pre ľudské práva k justičnému omylu z pohľadu práva na prezumpciu neviny. Tým rozširuje právo na prezumpciu neviny aj na konania, ktoré sú vedené orgánom verejnej moci po oslobodení obvinenej, resp. odsúdenej osoby z dôvodu justičného omylu. Na vykladanej praxi britského najvyššieho súdu definujeme justičný omyl na účely odškodnenia nevinnej osoby, ktorá vykonala trest odňatia slobody. Nóvum komentovaného súdneho rozhodnutia je v tom, že rozširuje princíp prezumpcie neviny na účely odškodnenia za justičný omyl aj na osoby, voči ktorým bolo trestné konanie zastavené.

The commentary describes the approach of the European Court of Human Rights to miscarriage of justice from the perspective of the right to the presumption of innocence.By doing so, it extends the right to the presumption of innocence also to proceedings which are conducted by a public authority after the acquittal of an accused or convicted person on the grounds of a miscarriage of justice. Based on the interpreted case law of the British Supreme Court, it defines miscarriage of justice for the purpose of compensating an innocent person who has served an imprisonment sentence. The novelty of the commented judicial decision is that it extends the principle of presumption of innocence for the purposes of compensation for miscarriage of justice also to persons against whom criminal proceedings have been stayed.

Kľúčové slová: justičný omyl, odškodnenie, prezumpcia neviny, oslobodenie obvinenej osoby, zastavenie trestného konania.

Keywords: miscarriage of justice, compensation, presumption of innocence, acquittal of the accused person, stay of criminal proceedings.

Justičný omyl fascinuje od prvopočiatkov súdnictva svojím tragickým pátosom 1) spojeným v hraničných prípadoch s justičnými vraždami. Je vďačnou témou a zároveň výzvou pre nejedného umelca, a keďže vzniká v právnickom prostredí, 2) tak sa mu nemôžu vyhnúť ani sudcovia, prokurátori, policajti, avšak napodiv sa to darilo veľmi úspešne slovenskej akademickej obci, ktorá si zakrývala oči pred týmto problémom, napodobňujúc tak slovenskú legislatívu, pre ktorú je pojem justičný omyl stále tabu. Jej česť zachraňuje svojou vedeckou štúdiou len R. Kasinec 3) . V prostredí kontinentálneho práva však Slovensko nie je výnimkou a v ostrom protiklade je k tomu anglosaská právna kultúra, kde najmä v Spojenom kráľovstve a USA vznikajú na tému justičného omylu pozoruhodné vedecké diela. 4) Do medzinárodného práva vošiel justičný omyl v podobe práva na odškodnenie nevinnej osoby, ktorá bola odsúdená za spáchanie trestného činu, jeho zakotvením do čl. 14 ods. 6 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach ("MPOPP") 5) , neskôr aj do Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ("Dohovor") Dodatkovým protokolom č. 7 jeho článku 3 ("čl. 3DP7") 6) . Predmetným Dodatkovým protokolom k Dohovoru Rada Európy reagovala nielen na vážnosť tohoto problému, ale aj na rozpačitú a rozkolísanú prax Európskej komisie pre ľudské práva a Európskeho súdu pre ľudské práva ("ESĽP"). To, že desiatky rokov po prijatí čl. 3DP7sa rozhodovanie ESĽP stále neujednotilo, svedčí aj rozhodnutie Veľkej komory ESĽP v prípade
Nealon a Hallam proti Spojenému kráľovstvu (z 11. júna 2024, č. 32483/19 a 35049/10)
.
Prečo práve sťažnosti proti Spojenému kráľovstvu vytvárajú pre ostatné členské štáty precedensy zo strany ESĽP, keď až do súčasnosti je právo na odškodnenie za justičný omyl primárne vnútroštátnou záležitosťou s pomerne širokou mierou voľnej úvahy pre štáty? Dôvody sú dva, a to
-
vnútroštátne udalosti v Spojenom kráľovstve a
-
medzinárodné záväzky Spojeného kráľovstva.
Odškodňovanie za justičné omyly má v Spojenom kráľovstve svoju dlhodobú tradíciu 7) , do ktorej v rokoch 1974 až 1989 zasiahla škandalózna činnosť
West Midlands Serious Crime Squad
, ako špeci