ZSP 3/2020
čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
§ 5 a nasl. Civilného sporového poriadku
§ 53 a nasl. Občianskeho zákonníka
§ 48 ods. 1 Civilného sporového poriadku
Rozhodcovská doložka nevyvoláva automaticky nerovnováhu medzi stranami sporu a nie je spôsobilá viesť k značnej procesnej nevýhode jednej z procesných strán, ak sa na nej strany sporu riadne dohodnú.
Nález Ústavného súdu SR sp. zn.
III. ÚS 438/2018 - upravený pre publikačné účely.
Z odôvodnenia:
I.
1. Ústavný súd SR (ďalej len "ústavný súd") uznesením z 28. novembra 2018 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť M. (ďalej len "sťažovateľ"), podanú 17. októbra 2018, ktorou sa sťažovateľ podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR (ďalej len "ústava") domáhal vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na zákonného sudcu zaručeného čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor") uznesením Najvyššieho súdu SR (ďalej len "najvyšší súd") sp. zn. 3 Cdo 80/2017 z 26. júla 2018.
2. Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podanou 9. októbra 2014 na Okresnom súde Ž. (ďalej aj "okresný súd") domáhal, aby spoločnosť (ďalej len "žalovaný"), bola zaviazaná vydať mu bezdôvodné obohatenie vo výške 1 416,53 eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,25% p. a. od 2. augusta 2014 z titulu jednostranného zvýšenia úrokovej sadzby zo strany žalovaného v súvislosti s úverom poskytnutým sťažovateľovi na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi 29. decembra 2008 a jej dodatkov, ku ktorému malo dôjsť aplikovaním neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej úverovej zmluve zo strany žalovaného.
3. Sťažovateľ sťažnosť odôvodňoval tým, že v žalobe namietal bod 14.4 úverovej zmluvy, obsahujúci rozhodcovskú doložku, podľa textu ktorej by vzájomné spory medzi zmluvnými stranami mal riešiť výlučne rozhodcovský súd. Túto doložku sťažovateľ považoval za neplatnú, pretože v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy) (ďalej aj "OZ") sa za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve považuje ustanovenie, ktoré v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
4. Z obsahu ústavnej sťažn