Vstup prokurátora do správneho súdneho konania

JUDr. Hedviga Geffertová

Vydáno: 08. 03. 2024 35 minút čítania

Geffertová, H.: Vstup prokurátora do správneho súdneho konania. Právny obzor, 107, 2024, č. 1, s. 41 – 53.

https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2024.1.03

Entry of the prosecutor into administrative judicial proceedings. In accordance with the principle of the functional connection of the administrative judiciary and the noncriminal supervision of the prosecutor‘s office, the Code of the administrative court procedure granted the prosecutor a new powers within the framework of administrative court proceedings, the main purpose of which is to protect legality. In addition to the right to file a lawsuit in a whole range of administrative court proceedings after fulfilling the conditions established by law, the prosecutor is entitled to enter any proceedings before the administrative court. The Code of the administrative court procedure modified the prosecutor‘s authority to enter proceedings before the administrative court absolutely. The aim of this paper is to focus on this authorization and, even with the use of a historical probe, to think about whether such an authorization of the prosecutor in administrative court proceedings is justified. Doesn‘t such scope of the prosecutor‘s entry authority in the administrative judiciary exceed the very purpose of the administrative judiciary?

Key words: administrative judiciary, prosecutor, The Code of the administative court procedure

Úvod

Princíp funkčnej súvislosti správneho súdnictva a netrestného dozoru prokuratúry je zakotvený v ustanovení § 5 ods. 11 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj SSP). Tomuto princípu zodpovedá aj ustanovenie § 20 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, podľa ktorého výkon dozoru funkčne súvisí s uplatnením oprávnení prokurátora v konaní pred správnym súdom podľa osobitného predpisu. Dôvodová správa k SSP ¹⁾ k tomu uvádza, že zabezpečovanie zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy je v právnom poriadku Slovenskej republiky na základe historického vývoja delené medzi správne súdnictvo a netrestný dozor prokuratúry. Tieto dva systémy nie sú konkurenčné, navzájom súvisia, sú právne previazané, vzájomne sa doplňujú a nadväzujú na seba. Účelom previazanosti správneho súdnictva a netrestného dozoru prokuratúry je najmä odbremenenie správneho súdnictva, zabezpečovanie zákonnosti vo veciach, v ktorých protiprávny stav vyhovuje všetkým účastníkom i orgánu verejnej správy, a teda absentuje ten, kto by sa so žalobou obrátil na správny súd, a tiež aj zjednocovanie judikatúry správnych súdov a "vymáhanie jej akceptácie" zo strany orgánov verejnej správy. Tento princíp je súčasne zvýraznením doposiaľ opomínanej a pritom nezastupiteľnej funkcie správneho súdnictva spočívajúcej v odstraňovaní korupcie premietnutej do nezákonného rozhodovania a postupov orgánov verejnej správy.

Jedným z oprávnení prokurátora, ktoré upravuje SSP, je aj jeho oprávnenie vstúpiť do správneho súdneho konania. Toto oprávnenie je absolútne, SSP nestanovil žiadne podmienky jeho uplatnenia. V tomto článku sa zamýšľam nad tým, či je takto široko koncipované oprávnenie prokurátora dôvodné a či nepresahuje samotný účel správneho súdnictva. Dôvodová správa argumentuje pri obhajobe takto široko koncipovaného oprávnenia v správnom súdnictve aj historickými aspektmi. Na potvrdenie alebo vyvrátenie tohto názoru sa teda musíme obzrieť do histórie.

1. Historické aspekty

Ak sa zameriame na obdobie, ktoré najviac ovplyvnilo podobu súčasného správneho súdnictva a je jeho jednoznačnou inšpiráciou, paralelu nenájdeme. V prvej Československej republike sa totiž pozícia štátnych zástupcov postupne rozvíjala, pribúdali im rozmanité právomoci, ktoré však boli vo väčšej či menšej miere spojené s ich trestnoprávnou pôsobnosťou. Oprávnenia štátnych zástupcov sa do netrestnej oblasti, teda ani do oblasti správneho súdnictva, nerozširovali.

Obdobie, ktoré však prialo rozvoju prokurátorskej činnosti aj mimo trestnej oblasti, bolo obdobie po skončení druhej svetovej vojny. S účinnosťou od 1. januára 1951 bol prokurátor oprávnený vstúpiť do ktoréhokoľvek civilného konania v prípade, že to vyžadovala ochrana štátu či práv pracujúceho ľudu. Vystupoval tu ako zástupca štátu a strážca zákonnosti. Ak do konania vstúpil, bol následne oprávnený na všetky procesné úkony, ktoré mohol vykonať účastník podľa stavu konania, no sám však účastníkom nebol. Mal právo podať odvolanie proti rozsudku vo veciach, do ktorých vstúpil, a tiež podať návrh na obnovu konania ²⁾ . Tiež bola posilnená pozícia generálneho prokurátora, ktorému bolo priznané právo podať sťažnosť pre porušenie zákona proti akémukoľvek právoplatnému rozhodnutiu súdu v občianskych záležitostiach okrem rozhodnutí Najvyššieho súdu ³⁾ . Tým sa r

Máte predplatné? Prihláste sa