Udelenie doplnkovej ochrany

Žalovaný rozhodnutím zo 4. novembra 2016 (ďalej na účely rozsudku len "preskúmavané rozhodnutie") podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej na účely rozsudku len "zákon č. 404/2011 Z.z.") rozhodol o zaistení sťažovateľa (v prvostupňovom konaní žalobca) ako žiadateľa o udelenie azylu a zároveň štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. z dôvodu existencie dôvodného podozrenia, že podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť administratívne vyhostenie tak, že zaistil sťažovateľa s určením dĺžky doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac na dobu do 31. januára 2017 v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej na účely rozsudku len "ÚPZC Medveďov").

Preskúmavané rozhodnutie vychádza zo skutočnosti, že žalovaný 31. júla 2016 rozhodnutím (ďalej na účely rozsudku len "rozhodnutie o administratívnom vyhostení") administratívneho vyhostil sťažovateľa podľa § 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. z dôvodu jeho neoprávneného pobytu na území SR a súčasne mu uložil zákaz vstupu na územie SR na dobu štyroch rokov. Následne rozhodnutím z 31. júla 2016 žalovaný podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. rozhodol o zaistení sťažovateľa na účel výkonu administratívneho vyhostenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac na dobu do 30. novembra 2016 a umiestnil ho v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej na účely rozsudku len "ÚPZC Medveďov").