Prokurátori

Úvod Princíp funkčnej súvislosti správneho súdnictva a netrestného dozoru prokuratúry je zakotvený v ustanovení § 5 ods. 11 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj SSP). Tomuto princípu zodpovedá aj ustanovenie...

V článku autori venujú pozornosť inštitútu zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní z hľadiska jeho charakteristiky a poznatkov z jeho uplatňovania v aplikačnej praxi. Na základe analýzy tohto trestno-procesného inštitútu charakterizujú jeho vzťah k uplatňovaniu ďalších inštitútov. Pozornosť tiež autori zameriavajú na nedostatky jeho právnej úpravy a uplatnenie návrhov na jeho legislatívne zmeny pro futuro.

V prvej časti predmetného článku jeho autor reflektuje na všeobecnú problematiku postavenia a pôsobnosti prokuratúry, osobitne na otázku prokurátorského dozoru v trestnom konaní, prostredníctvom ktorej v druhej časti tejto spisby poukazuje na aktuálne problémy identifikované v aplikačnej praxi imanentné najmä prokurátorom, avšak nemenej významné pre advokátov, orgány činné v trestnom konaní a v neposednom rade aj pre sudcov rozhodujúcich v tomto kontexte o zákonnosti dôkazov prípravného konania, pričom k uvedeným problémom vyjadruje svoje subjektívne právne názory, niektoré inštitúty podrobuje ostentatívnej kritike a ponúka návrhy z hľadiska de lege ferenda.

V predkladanom príspevku sa autori sústreďujú na procesnú stránku virtuálnych mien. Pozornosť venujú právnej úprave zaistenia virtuálnej meny podľa § 96d Trestného poriadku. V nadväznosti na toto ustanovenie následne poukazujú na ďalšie súvisiace ustanovenia Trestného poriadku a popisujú praktické aspekty zaisťovania virtuálnych mien. Pozornosť venujú tiež medzinárodným aspektom tejto problematiky s dôrazom na analýzy virtuálnych mien realizovaných súkromnými spoločnosťami, bez ktorých je ich stopovanie a zaisťovanie v zásade nemožné.

Vyše štyristo sťažností tureckých sudcov a prokurátorov, ktorí namietali ich väznenie po neúspešnom pokuse o vojenský prevrat v roku 2016, je zaujímavé nielenz pohľadu konkrétnych reálií. Tu vystupuje do popredia najmä odôvodnenosť predlžovania výnimočného stavu a primeranosti krajných opatrení (väznenie) voči sudcoma prokurátorom. Dôležitý je aj „novátorský“ prístup Európskeho súdu pre ľudské práva pri využití formulácie „nie je potrebné skúmať“ namietané porušenia iných práv, keď o jednom z nich rozhodol, že bolo porušené.

V predkladanom príspevku sa autorka načrtnutím praktických aplikačných problémov pokúša o objasnenie prokurátorského dozoru v praktickej rovine. Súčasne je jej cieľom naznačiť možné spôsoby ich riešenia.

Anotácia Príspevok na príklade zmien v zákone o prokuratúre poukazuje na to, že legislatívne riešenie formou poslaneckého návrhu zákona nie je v každom prípade vhodné. Právo poslancov podávať návrhy zákonov je legitímne, ale znižuje transparentnosť legislatívneho procesu.

Previerky sudcov, prípadne prokurátorov sa stávajú stále častejším nástrojom na „očistu“ justície, osobitne v posttotalitných štátoch. Európsky súd pre ľudské práva mal možnosť po prvýkrát sa vyjadriť k charakteru (trestný alebo civilný) previerkových konaní, ako aj k ich spravodlivému procesu. Precedenčné pôsobenie tohoto rozhodnutia je limitované tým, že ide o senátne rozhodnutie a týka sa Albánska s osobitnými kultúrnymi a historickými tradíciami.

ZSP 62/2020 Protest prokurátora v konaní o vklade do katastra nehnuteľnosti § 1 ods. 1, § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy...

Anotácia Príspevok sa venuje téme postaveniu prokurátora v prípravnom konaní. Aby príspevok naplnil svoj stanovený cieľ, venuje sa predovšetkým skúmaniu a popisovaniu zákonnej právnej úpravy súvisiacej s témou príspevku. Príspevok pozostáva z dvoch na seba nadväzujúcich, relatívne samostatných častí. V prvej časti sa v stručnosti zameriava všeobecne na postavenie osoby prokurátora v rámci prípravného konania. Druhá časť príspevku sa sústreďuje najmä na oblasť rozhodnutí vydávaných prokurátorom v štádiu prípravného konania. Teda predovšetkým na to, ktoré rozhodnutia to sú a tak isto autor v tejto časti ponúka uvedenie podmienok, za ktorých prokurátor môže pristúpiť k vydaniu toho ktorého rozhodnutia. V závere príspevku je úlohou jeho autorov sa pokúsiť o kritické zhodnotenie platnej právnej úpravy a takisto poukázať na niektoré teoretické a aplikačné problémy súvisiace s postavením prokurátora v prípravnom konaní. V tejto časti príspevku prinášajú autori aj niekoľko úvah vo forme „de lege ferenda “. Annotation The paper deals with the topic of the position of prosecutor in preparatory proceedings. In order for the paper to fulfill its stated goal, it is mainly devoted to the examination and description of the legislation related to the topic of the paper. The paper consists of two consecutive, relatively separate parts. The first part briefly focuses on the position of the prosecutor in the preparatory proceedings. The second part of the article focuses mainly on the area of decisions issued by the prosecutor in the preparatory phase. Thus, in particular, which decisions these are, and also the author in this section offers the conditions under which the prosecutor may proceed to issue said decisions. At the end of the article, the task of its authors is to try to critically evaluate the current legislation and also to point out some theoretical and application problems related to the position of prosecutor in preparatory proceedings. In this part of the article, the authors also present several propositions in the form of „de lege ferenda“ .

ZSP 13/2020 § 458 Civilného sporového poriadku § 461 Civilného sporového poriadku § 447 písm. a) Civilného sporového poriadku Dovolanie generálneho prokurátora v zmysle § 458 Civilného sporového poriadku...

  ZSP 36/2017 Dovolanie Mimoriadne dovolanie § 236 ods.1, § 243e a nasl. Občianskeho súdneho poriadku Opomenutie účinne hájiť svoje práva účastníka konania nepodaním niektorého z opravných prostriedkov, a to...