Prokurátori

Úvod Princíp funkčnej súvislosti správneho súdnictva a netrestného dozoru prokuratúry je zakotvený v ustanovení § 5 ods. 11 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj SSP). Tomuto princípu zodpovedá aj ustanovenie...

V článku autori venujú pozornosť inštitútu zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní z hľadiska jeho charakteristiky a poznatkov z jeho uplatňovania v aplikačnej praxi. Na základe analýzy tohto trestno-procesného inštitútu charakterizujú jeho vzťah k uplatňovaniu ďalších inštitútov. Pozornosť tiež autori zameriavajú na nedostatky jeho právnej úpravy a uplatnenie návrhov na jeho legislatívne zmeny pro futuro.

V prvej časti predmetného článku jeho autor reflektuje na všeobecnú problematiku postavenia a pôsobnosti prokuratúry, osobitne na otázku prokurátorského dozoru v trestnom konaní, prostredníctvom ktorej v druhej časti tejto spisby poukazuje na aktuálne problémy identifikované v aplikačnej praxi imanentné najmä prokurátorom, avšak nemenej významné pre advokátov, orgány činné v trestnom konaní a v neposednom rade aj pre sudcov rozhodujúcich v tomto kontexte o zákonnosti dôkazov prípravného konania, pričom k uvedeným problémom vyjadruje svoje subjektívne právne názory, niektoré inštitúty podrobuje ostentatívnej kritike a ponúka návrhy z hľadiska de lege ferenda.

V predkladanom príspevku sa autori sústreďujú na procesnú stránku virtuálnych mien. Pozornosť venujú právnej úprave zaistenia virtuálnej meny podľa § 96d Trestného poriadku. V nadväznosti na toto ustanovenie následne poukazujú na ďalšie súvisiace ustanovenia Trestného poriadku a popisujú praktické aspekty zaisťovania virtuálnych mien. Pozornosť venujú tiež medzinárodným aspektom tejto problematiky s dôrazom na analýzy virtuálnych mien realizovaných súkromnými spoločnosťami, bez ktorých je ich stopovanie a zaisťovanie v zásade nemožné.

Vyše štyristo sťažností tureckých sudcov a prokurátorov, ktorí namietali ich väznenie po neúspešnom pokuse o vojenský prevrat v roku 2016, je zaujímavé nielenz pohľadu konkrétnych reálií. Tu vystupuje do popredia najmä odôvodnenosť predlžovania výnimočného stavu a primeranosti krajných opatrení (väznenie) voči sudcoma prokurátorom. Dôležitý je aj „novátorský“ prístup Európskeho súdu pre ľudské práva pri využití formulácie „nie je potrebné skúmať“ namietané porušenia iných práv, keď o jednom z nich rozhodol, že bolo porušené.

V predkladanom príspevku sa autorka načrtnutím praktických aplikačných problémov pokúša o objasnenie prokurátorského dozoru v praktickej rovine. Súčasne je jej cieľom naznačiť možné spôsoby ich riešenia.

Previerky sudcov, prípadne prokurátorov sa stávajú stále častejším nástrojom na „očistu“ justície, osobitne v posttotalitných štátoch. Európsky súd pre ľudské práva mal možnosť po prvýkrát sa vyjadriť k charakteru (trestný alebo civilný) previerkových konaní, ako aj k ich spravodlivému procesu. Precedenčné pôsobenie tohoto rozhodnutia je limitované tým, že ide o senátne rozhodnutie a týka sa Albánska s osobitnými kultúrnymi a historickými tradíciami.

ZSP 62/2020 Protest prokurátora v konaní o vklade do katastra nehnuteľnosti § 1 ods. 1, § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy...

ZSP 13/2020 § 458 Civilného sporového poriadku § 461 Civilného sporového poriadku § 447 písm. a) Civilného sporového poriadku Dovolanie generálneho prokurátora v zmysle § 458 Civilného sporového poriadku...

  ZSP 36/2017 Dovolanie Mimoriadne dovolanie § 236 ods.1, § 243e a nasl. Občianskeho súdneho poriadku Opomenutie účinne hájiť svoje práva účastníka konania nepodaním niektorého z opravných prostriedkov, a to...