Vyšetrovacia zásada v súdnom konaní, odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi

I. Povinnosť postupovať v intenciách vyhľadávacej zásady v súdnom konaní zanikla dňom 1. januára 2006, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný poriadok. Táto povinnosť je však aj v súčasnosti prítomná v úprave prípravného konania.

II. Ak má prokurátor – ako zástupca štátu v trestnom konaní (§ 2 ods. 4 Trestného poriadku) – niesť zodpovednosť za dokázanie viny obžalovaného v konaní pred súdom a ak má súd v tomto konaní vystupovať ako nestranný orgán (§ 10 ods. 2 Trestného poriadku) nemožno opodstatnene zároveň požadovať, aby súd vo vzťahu k prípravnému konaniu plnil úlohu "prieskumného vyšetrovateľa" a aby svojím rozhodnutím po preskúmaní alebo predbežnom prejednaní obžaloby určoval, či prokurátor môže a akým spôsobom má uniesť dôkazné bremeno v súdnom konaní, ako má byť obžaloba odôvodnená a čo musí obsahovať, aby obstála v súdnom konaní pre uznanie viny obvineného.

III. Uznesenie súdu o vzatí obvineného do väzby (§ 71 ods. 1, § 72 ods. 1 Trestného poriadku) síce predpokladá určitý okruh skutkových zistení, ohľadom ktorých bude treba vykonať dokazovanie, ale nie je rozhodnutím vo fáze súdneho konania, a to ani v štádiu preskúmania alebo predbežného prejednania obžaloby, ktorá dáva odpoveď na otázku, aký bude následok pre prokurátora v prípade, ak v prípravnom konaní nebude dokazovanie vykonané v aktuálnom rozsahu a napriek tomu bude podaná obžaloba.