Obžaloba

Článok sa zameriava na základný výklad prijatia obžaloby ako nového inštitútu v trestnom práve procesnom, a to na podklade rozhodovacej činnosti súdov, pričom poukazuje aj na vybrané aplikačné problémy, ktorých riešenie v praxi je sporné.

Príspevok sa zameriava na problematiku inštitútu stanoviska obhajcu k obžalobe, pričom spočiatku sa venuje problematike kontradiktórnosti trestného konania vo všeobecnosti a následne sa zameriava na stanovisko obhajcu k obžalobe z pohľadu súčasnej a možnej budúcej právnej úpravy. V závere sa príspevok koncentruje na formu a význam tohto procesného inštitútu.

V článku autori venujú pozornosť inštitútu zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní z hľadiska jeho charakteristiky a poznatkov z jeho uplatňovania v aplikačnej praxi. Na základe analýzy tohto trestno-procesného inštitútu charakterizujú jeho vzťah k uplatňovaniu ďalších inštitútov. Pozornosť tiež autori zameriavajú na nedostatky jeho právnej úpravy a uplatnenie návrhov na jeho legislatívne zmeny pro futuro.

Oslobodenie spod obžaloby je z pohľadu obvineného najpriaznivejšie rozhodnutie, ktoré prichádza do úvahy po skončení trestného konania. Rozsudok, ktorým súd zbavil obvineného viny, by mal nepochybne vyvolať úľavu na strane obvineného a jeho spokojnosť s výsledkom konania, pretože jeho obhajoba bola úspešná. Oslobodenie spod obžaloby môže však mať v praxi niekoľko podôb v závislosti od toho, ktoré "písmeno" z možných siedmych možností súd vyberie ako dôvod pre oslobodenie spod obžaloby. Otázkou ostáva, či je obvinenému jedno, ktoré písmeno súd "zvolí" ako dôvod pre oslobodenie spod obžaloby.

38/2014 Vyšetrovacia zásada v súdnom konaní, odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi § 2 ods. 10 a ods. 11 Trestného poriadku § 234 ods. 1 Trestného poriadku § 241...

DORUČENIE ROVNOPISU OBŽALOBY BEZ MEŠKANIA V ZMYSLE § 240 TRESTNÉHO PORIADKU VYKONANIE HLAVNÉHO POJEDNÁVANIA V NEPRÍTOMNOSTI OBŽALOVANÉHO PODĽA § 252 TRESTNÉHO PORIADKU VO VZŤAHU K TRESTNÉMU ČINU ZANEDBANIA POVINNEJ...