Autor reaguje na článok "Zmeny v ukladaní a výkone trestov", uverejnený v Justičnej revue č. 4/2020. S niektorými tam uvedenými názormi nesúhlasí a prezentuje vlastné názory. Ako člen komisie, ktorá sa podieľala na príprave predmetných legislatívnych návrhov, sa pokúša v širších súvislostiach vysvetliť dôvody legislatívnych zmien a prezentuje svoju interpretáciu uvedených legislatívnych zmien.
The author responds to the article "Changes in Imposition and Sentence Enforcement', published in The Judicial review no 4/2020. He disagrees with some of the views listed there and presents his opinions. As a member of the commission, which participated in the preparation of the concerned legislative proposal, he tries in broader context to explain the reasons for legislative changes and presents his interpretations of this changes.
ZÁHORA, J.: Ad "zmeny v ukladaní a výkone trestov"; Justičná revue, 72, 2020, č. 5, s. 649 - 667.
Úvod
V Justičnej revue č. 4/2020 bol uverejnený článok JUDr. Ondreja Samaša "Zmeny v ukladania výkone trestov", ktorý sa venuje "pomerne zásadným zmenám v trestaní páchateľov trestných činov", ktoré boli do Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. (ďalej len "Trestný zákon" alebo "TZ") zavedené nedávnou novelou Trestného zákona.
1)
2)
Po prečítaní článku, ktorý na mňa pôsobil dosť pochybovačne a v ktorom má autor neopodstatnené obavy z "výkladových problémov" či predikuje určité tendencie v rozhodovacej činnosti súdov, som cítil potrebu reagovať na uvedený článok. Nie so všetkými prezentovanými názormi v článku možno súhlasiť; chcel by som ako člen komisie, ktorá sa podieľala na príprave predmetného návrhu zákona reagovať a uviesť širšie súvislosti uvádzaných skutočností a prezentovať moje názory.
Okrem dvoch zmien, ktorým sa citovaný autor vo svojom článku venuje, uvedená novela Trestného zákona menila, resp. dopĺňala aj ďalšie ustanovenia. Napr. podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu domáceho väzenia (§ 68a, § 68b Trestného zákona), ktoré v Trestnom zákone absentovalo; vzhľadom na aplikačné problémy
3)
sa upravili definície pornografie, detskej pornografie, detského pornografického predstavenia. Tento nedostatok bol čiastočne vyriešený novelou 161/2018 Z.z.,
4)
avšak nie úplne, keďže expertná skupina Európskej komisie skonštatovala, že obsah pojmu "detská pornografia" nezodpovedá definícii obsiahnutej v Smernici 2011/93/EÚ
5)
, konkrétne sa pojmový znak,
"smerujú k vyvolaniu sexuálneho uspokojenia",
nahradil znakom
"určené na sexuálne účely.
Zmeny nastali aj v osobitnej časti Trestného zákona, predovšetkým sa preformulovalo znenie trestného činu krádeže, vykonala sa transpozícia právnych nástrojov EÚ a to konkrétne vo vzťahu k trestným činom nepovolenej výroby liehu, tabaku a tabakových výrobkov
6)
, poškodzovania finančných záujmov Európskej únie
7)
, a bol doplnený nový trestný čin falšovania a vyhotovenie nepravdivej zdravotnej dokumentácie (§ 352a Trestného zákona) ako reakcia na absenciu trestnoprávnej zodpovednosti za neoprávnenú manipuláciu s údajmi, ktoré sú obsiahnuté v zdravotnej dokumentácii.Vzhľadom na to, že predmetný článok sa zaoberá "iba" dvoma problémami: zrušením absolútneho trestu odňatia slobody na doživotie bez možnosti predčasného prepustenia a rozšírením podmienok na ukladanie trestu domáceho väzenia, v ďalšej časti sústredím pozornosť iba na uvedené dva problémy.
Trest odňatia slobody na doživotie, bez možnosti podmienečného prepustenia
Historické súvislosti
Pre lepšie pochopenie problematiky by som chcel na úvod poukázať na niektoré historické súvislosti. Trest odňatia slobody na doživotie bol do trestného zákona č. 140/1961 Zb. doplnený novelou 175/1990 Zb. ako jedna z foriem "výnimočného trestu" a "náhrada" za zrušený trest smrti. Zjednodušene povedané, trest odňatia slobody na doživotie bolo možné uložiť páchateľovi, ktorý spáchal taxatívne vymedzené trestné činy, pričom zavinil smrť iného úmyselne, no zároveň museli byť kumulatívne splnené ďalšie tri podmienky: a) stupeň nebezpečnosti takého trestného činu pre spoločnosť je
mimoriadne vysoký
..., b) uloženie takého trestu si
vyžaduje účinná ochrana spoločnosti
a c)
nie je nádej
, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody v rozsahu od pätnástich až do dvadsiatich piatich rokov.Ďalšie zmeny vo vzťahu k trestu odňatia slobody na doživotie, dovolím si povedať, že
bez širšej odbornej diskusie
a na základe politického rozhodnutia boli vykonané v roku 2003.
8)
Cieľom citovanej novely bolo sprísnenie trestov,
izolácia najnebezpečnejších zločincov
, a tým vyššia bezpečnosť v spoločnosti. Z tých najvýznamnejších zmien, vo vzťahu k téme článku, by som spomenul:1.
okrem trestných činov "vrážd" sa
rozšírila možnosť
ukladať trest odňatia slobody na doživotie aj za trestné činy uvedené v § 43 ods. 1 (§ 29 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.),2.
zavedenie
trestu absolútneho doživotia,
t.j.
bez možnosti podmienečného
prepustenia na slobodu pri niektorých obzvlášť závažných úmyselných trestných činoch, resp. pri ich špeciálnej recidíve a tiež v prípade, že osoba bola opätovne odsúdená na trest odňatia slobody na doživotie (§ 30 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.),3.
zavedenie zásady "
trikrát a dosť
" -
Three strikes rule
(§ 43 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.),4.
zákaz podmienečného prepustenia
v prípade trikrát a dosť:
"Osoba odsúdená na výnimočný trest odňatia slobody podľa § 43 ods. 1 nesmie byť podmienečne prepustená z výkonu trestu odňatia slobody."
(§ 62 ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.),5.
pri trestnom čine vraždy podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. sa zaviedla
absolútne určená sankcia
- "výnimočný trest".Väčšina legislatívnych zmien vo vzťahu k trestu odňatia slobody na doživotie bola "importovaná" zo Spojených štátov amerických (ďalej len "USA"); predkladateľ sa na to v dôvodovej správe výslovne odvoláva a tiež sa odvoláva aj na staršie americké články z rokov 1982 - 1993. Neviem, či majú byť USA s najvyšším indexom väzenskej populácie
"? V roku 2018, ako jediný štát na svete, mali USA na 100 000 obyvateľov viac ako 600 (konkrétne 655) väzňov vo výkone trestu odňatia slobody.
9)
Podľa zverejnenej štúdie
10)
bolo v roku 2014 na celom svete vo výkone trestu odňatia slobody na doživotie približne 479 000 ľudí, z toho 161 957 bolo v USA, t.j. viac ako tretina (
(prison population rate)
naším "
vzorom
33,81 %
) všetkých osôb vo výkone trestu odňatia slobody na doživotie na celom svete. Okrem toho, recentná literatúra
11)
poukazuje na skutočnosť, že "americký model trestania" sa
neosvedčil
. Citovaný autor uvádza, že v rokoch 1992 - 2016 došlo v USA k nárastu trestu odňatia slobody bez možnosti predčasného prepustenia
[life without parole (LWOP)]
z 12 453 osôb v roku 1992 na 53 290 osôb v roku 2016, t.j. nárast o
328 %
! V USA sa trest odňatia slobody bez možnosti prepustenia označuje aj ako
"
12)
V Európe boli v ostatnom období realizované viaceré projekty venujúce sa medzinárodnému porovnaniu ukladaniu trestu odňatie slobody na doživotie predovšetkým v kontexte ochrany ľudských práv.
13)
pomalá, krutá smrť'
.Je zaujímavé, že v čase schvaľovania zmien v SR (rok 2003) už bola dostupná
správa OSN
14)
, ktorá poukazovala na niektoré pr