Trestné právo

Vývoj a aplikácia trestu domáceho väzenia po pätnástich rokoch

JUDr. Marek Rajnič PhD.

Vydáno: 14. 01. 2022 21 minút čítania

Príspevok sa zaoberá problematikou legislatívneho vývoja trestu domáceho väzenia a zhodnotenia uplatňovania tohto trestu za obdobie od jeho vzniku. Obsahuje taktiež počet ukladaných trestov domáceho väzenia v Slovenskej republike a jeho porovnanie s ostatnými druhmi ukladaných trestov. Záverečná časť sa zaoberá príčinami, ktoré bránia ukladaniu tohto trestu a navrhovanými postupmi na zvýšenie aplikácie tohto inštitútu.

The article deals with the issue of the legislative development of the sentence ofhouse arrest and the evaluation of the application of this sentence for the period since its inception. It also contains the number of house sentences in the Slovak Republic and its comparison with other types of sentences. The final part deals
with the reasons that prevent the imposition of this sentence and the proposed procedures to increase the application of this institute.

RAJNIČ, M.: Vývoj a aplikácia trestu domáceho väzenia po pätnástich rokoch; Justičná revue, 73, 2021, č. 12, s. 1479 - 1487.

1 Legislatívny vývoj trestu domáceho väzenia

Trest domáceho väzenia, ako samostatný druh trestu rozšíril rad alternatívnych trestov v právnom poriadku Slovenskej republiky, kde bol implementovaný Trestným zákonom č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 1.1.2006.

Uvedený druh trestu bol v odbornej aj laickej verejnosti vnímaný ako novovzniknutý druh trestu, avšak trest domáceho väzenia sa uplatňoval na našom území aj v minulosti. Bol zavedený v roku 1852 zákonom č. 117 ř. z., o zločinoch, prečinoch a priestupkoch, pričom sa uplatňoval do roku 1879. Trest domáceho väzenia sa ukladal pri prečinoch a pri priestupkoch, ako alternatíva k väzeniu, ak šlo o bezúhonnú osobu, ktorá sa musela zaviazať, že sa nevzdiali zo svojho domu. Niekedy postačoval jej sľub a niekedy musela byť odsúdená osoba strážená. Ak odsúdený porušil svoj záväzok, zvyšok trestu vykonal vo väznici.

V systéme druhov trestov uvedených v § 32 Trestného zákona, kde je trest domáceho väzenia hneď za trestom odňatia slobody, možno usudzovať, že trest domáceho väzenia má byť významnou alternatívou k nepodmienečnému trestu odňatia slobody. Uvedená skutočnosť by sa teda mala odzrkadľovať v rámci rozhodovacej činnosti trestných súdov a to aj vzhľadom na snahu širšieho uplatňovania princípov restoratívnej justície.

Pri zavedení trestu domáceho väzenia bola jeho úprava zakotvená v § 53 Trestného zákona vo veľmi stručnej forme. Výkon tohto trestu bol upravený v § 435 Trestného poriadku.

Trest domáceho väzenia súd mohol uložiť páchateľovi prečinu až na jeden rok. Odsúdený po dobu výkonu trestu domáceho väzenia bol povinný v čase určenom súdom zdržiavať sa vo svojom obydlí, vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak táto kontrola bola nariadená. Počas výkonu trestu domáceho väzenia mohol odsúdený opustiť svoje obydlie len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka alebo orgánu, ktorý spravuje technickú kontrolu nad odsúdeným, a len z naliehavého dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas. Tento čas sa započítaval do výkonu trestu.

Čo sa týka premeny trestu domáceho väzenia v prípade neplnenia podmienok odsúdeným, súd trest premieňal na nepodmienečný trest odňatia slobody

Máte predplatné? Prihláste sa