Trest odňatia slobody predstavuje spravidla najprísnejšiu sankciu, ktorá môže byť jednotlivcovi uložená. Plnenie všetkých funkcii a účelov trestania však musí byť vždy v súlade so základnými ľudskými právami a slobodami. Tento príspevok poskytuje čitateľom náhľad na osobitosti podmienok výkonu trestu v podmienkach Slovenskej republiky a Talianskej republiky.
Aspects of the execution of prison sentences in the Slovak and Italian Republic
Imprisonment is generally the harshest penalty that can be imposed on an individual. However, the fulfilment of all the functions and purposes of punishment must always be consistent with fundamental human rights and freedoms. This paper provides the readers with an insight into the peculiarities of the conditions of execution of punishment in the conditions of the Slovak Republic and the Italian Republic.
Kľúčové slová: Trest, výkon trestu, odňatie slobody, ústav pre výkon trestu
Keywords: Sentence, execution of sentence, imprisonment, penal institution
Úvod
Trestnú politiku štátu charakterizujeme ako súbor politických, legislatívno-technických a organizačných opatrení. Ich cieľom je kreovať ucelenú a dlhodobú koncepciu trestného práva, vrátane jednotlivých zásad a inštitútov, ktoré vytvárajú jej základ. Ukladanie trestov vo všeobecnej rovine sleduje cieľ odradiť potenciálnych páchateľov od páchania trestnej činnosti, teda účelom je prevencia. Právomoc trestať vyplýva zo základného vzťahu medzi štátom ako autoritou a občanom, páchateľom pre ochranu práv a záujmov spoločnosti.[1]
Cieľom a účelom ukladania trestov je zabezpečiť tzv. generálnu prevenciu zameranú na širokú verejnosť, a špeciálnu prevenciu zameranú výlučne na páchateľa. Obe prevencie zabezpečujú ochranu spoločnosti proti trestnej činnosti. V prípade generálnej prevencie je cieľom odradiť spoločnosť od páchania trestnej činnosti, zatiaľ čo v prípade špeciálnej prevencie je cieľom zabrániť páchateľovi v opakovaní trestnej činnosti.
Trest odňatia slobody teda plní:
- ochrannú funkciu – chráni spoločnosť a zabraňuje v páchaní ďalšej trestnej činnosti zo strany odsúdeného;
- preventívnu funkciu – odrádza ostatných od páchania trestnej činnosti a vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa;
- resocializačnú funkciu – pôsobí na odsúdeného jednotlivca, aby prehodnotil svoj postoj k páchaniu trestnej činnosti a aby po skončení výkonu trestu viedol riadny život.[2]
Akékoľvek porušenie nedotknuteľných práv odsúdeného, ktoré nevyplýva z obmedzení v súvislosti s výkonom trestu, resp. nevyhnutne potrebných na pozbavenie slobody, narúša jeho dôstojnosť a v podstate vylučuje možnosť aby trest mohol plniť svoju prevýchovnú funkciu, pretože nie je možné prevychovať k zákonnosti osobu, ktorej dôstojnosť ako ľudskej bytosti bola nezákonne narušená. V takýchto prípadoch je zamedzené splnenie resocializačnej funkcie trestu.
Chcel by som taktiež podotknúť, že postupnou globalizáciou, europeizáciou a vývojom spoločnosti sa menia aj okolnosti v súvislosti s výkonom trestu odňatia slobody. U osôb patriacich do špecifických kategórií ako ženy, mladiství a prípadne osoby spadajúce do LGBTQI+ komunít prekročenie prahu ústavu vyvoláva osobitné výzvy, ktoré sťažujú už spomenutú cestu k resocializácii. Je preto potrebné určiť špecifické regulačné cesty, poskytnúť organizačné a materiálne zabezpečenie, ponúknuť špecifické vzťahové prístupy, aby sa tieto osoby sprevádzali na ceste k prekonaniu ich podmienok menšiny.
V tejto súvislosti sa domnievam, že zaobchádzanie s väzňami by malo zodpovedať modelom, ktoré uprednostňujú samostatnosť, zodpovednosť, socializáciu a integráciu. Reedukačné zaobchádzanie s odsúdenými a väznenými osobami by malo byť zamerané aj na podporu procesu úpravy osobných podmienok a postojov, ako aj rodinných a sociálnych vzťahov, ktoré sú prekážkou konštruktívnej účasti na spoločenskom živote.
Tento príspevok má za cieľ porovnať podmienky výkonu trestu odňatia slobody v medziach Slovenskej republiky a Talianskej republiky. Pre úplnosť dodávam, že sa budeme venovať najmä vnútroštátnej úprave Talianskej republiky.
Spoločný legislatívny rámec
Ochrana práv odsúdených (väzňov) je predmetnom normatívnej úpravy obsiahnutej vo viacerých medzinárodných dokumentoch. Nakoľko Slovenská republika a Talianska republika sú členskými štátmi Európskej únie, tvrdé jadro legislatívnej vnútroštátnej úpravy a mantinely, ktoré plynú z medzinárodných zmlúv a úniového práva majú do istej miery podobné, ak nie identické.
Východiskovými dokumentami sú predovšetkým: Štandardné minimálne pravidlá OSN pre zaobchádzanie s väzňami vo forme odporúčaní všetkým členským štátov OSN.[3] Tento dokument obsahuje minimálne pravidlá, resp. štandardy pre používanie nástrojov, prostredníctvom ktorých dochádza k obmedzovaniu osobnej slobody vo väzniciach. Možno teda konštatovať, že predmetný dokument obsahuje a stanovuje univerzálne pravidlá výkonu trestu odňatia slobody, bez ohľadu na prípadné miestne špecifiká.
Európske väzenské pravidlá predstavujú prepracovanú verziu Štandardných minimálnych pravidiel OSN, pričom sú aktualizované na európske tradície, kultúrne hodnoty a nové stratégie väzenstva.[4] Kľúčo