Anotácia
Trestné právo Ruskej federácie, hoci je vo viacerých aspektoch podobné tomu Slovenskému (z dôvodu medzinárodných štandardov, ale aj historických súvislostí), určitú špecifickú odlišnosť možno pozorovať najmä pokiaľ ide o jeho systém, ako aj pri výkone väzby a trestu odňatia slobody, predovšetkým pokiaľ ide o zariadenia, v ktorých sa tieto represívne opatrenia vykonávajú. Cieľom článku je priblížiť čitateľovi trestné právo a výkon väzby a trestu odňatia slobody v Ruskej federácii s dôrazom na historickú podobnosť s výkonom trestnoprávnych sankcií v Sovietskom zväze a reformy, ktorými Ruské väzenstvo prešlo ako aj na kritiku medzinárodného spoločenstva v oblasti ľudských práv.
Annotation
The criminal law of the Russian Federation, although it is similar in several aspects to Slovakia (due to international standards but also historical context), some specific differences can be observed especially in its system, as well as in the execution of custody and imprisonment, especially in about the facilities in which the repressive measures are carried out. The aim of the article is to bring the reader closer to criminal law and the execution of custody and imprisonment in the Russian Federation, emphasizing the historical similarity with the execution of criminal sanctions in the Soviet Union and there forms the Russian prison system has undergone, as well as criticism of the international human rights community.
Kľúčové slová
Trestné právo, väzba, trest, gulag, kolónia
Keywords
Criminal law, custody, punishment, gulag, colony
Úvod
26. decembra v roku 1991 bolo na základe deklarácie č. 142-H Najvyššieho Sovietu Sovietskeho zväzu uznané rozpustenie tohto super štátu. Týmto rozpadom ZSSR vznikla Ruská federácia ako hlavný nástupnícky štát daného útvaru, ktorý zároveň prevzal jeho miesto v Bezpečnostnej rade OSN ako jedného zo stálych členov. Rovnako ako ostatné post sovietske republiky, aj Ruskú federáciu sužovali po rozpade ZSSR viaceré ekonomické aj sociálne problémy. Tu sa žiada spomenúť, že ide o prakticky identické problémy, aké sa vyskytovali v Československu a následne v deväťdesiatych rokoch v novovzniknutej Slovenskej republike, teda enormný nárast kriminality, nepriaznivá hospodárska situácia a chaos. Ruský právny systém od tých čias prešiel viacerými novelizáciami, aby reflektoval spoločenské zmeny, ktoré rozpadom ZSSR v Rusku nastali, ale zároveň aj reagoval na požiadavky OSN a Rady Európy, ktorých je Rusko členským štátom. Zaujímavosťou však je, že hoci Rusko pristúpilo k “demokratizácií“ ako aj k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Rady Európy, v jeho trestnoprávnych normách ako aj väzenskom systéme môžeme stále pozorovať prvky totalitného zriadenia bývalého Sovietskeho zväzu, najmä pokiaľ ide o spôsoby výkonu trestu odňatia slobody ako hlavného trestu postihujúceho osobnú slobodu.
Ústava Ruskej federácie (rusky: "Конституция Российской Федерации“ (принята всенародным голосованием 12.12.1993) predstavuje základný prameň trestného práva, rovnako ako vo väčšine krajín s písanou Ústavou. Podstatnými sú predovšetkým čl. 2 URf, ktorý stanovuje, že
"Človek, jeho (jej) práva a slobody sú najvyššou hodnotou. Uznávanie, dodržiavanie a ochrana práv a s