Z hľadiska kvantitatívneho možno v podmienkach justičného systému pozorovať značné rozdiely v obsahovej náplni rozhodovacej činnosti jednotlivých súdov, ku ktorej môžeme zaradiť aj agendu podmienečných prepustení. Z hľadiska právneho poriadku Slovenskej republiky zákonodarca predpokladá (aj s poukazom na pomerne krátku zákonnú lehotu na rozhodnutie) jednoduchší priebeh konania, najmä rýchle dokazovanie, ktoré možno spravidla vykonať na jednom verejnom zasadnutí bez potreby jeho odročovania. Napriek tomuto predpokladu môže byť konanie o podmienečnom prepustení sprevádzané viacerými spornými momentmi.
From a quantitative point of view, considerable differences in the content of different courts can be observed in the conditions of the judicial system, to which we can also include the agenda of conditional release (to freedom). From the point of view of the legal order of the Slovak Republic, the legislator assumes (the indirect evidence of this assumption is relatively short legal time limit for decision) a simpler court procedure, especially short time of evidence tinding, which can usually be performed at one public meeting without the adjournment. In spite of this, the conditional release procedure may be accompanied by a number of issues.
FLORIŠ, M.: Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v podmienkach Slovenskej republiky z pohľadu formálnych podmienok; Justičná revue, 72, 2020, č. 5, s. 640 - 648.
ÚVOD
Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody predstavuje v podmienkach SR dlho zakorenený, a napriek mnohým nesporným nedostatkom efektívny a potrebný nástroj pre dosiahnutie účelu trestného konania a účelu nepodmienečného trestu v praxi. Predstavuje istú formu bonifikácie odsúdených (pre odsúdených spravidla najviac motivačnú) k pozitívnemu správaniu odsúdených vo výkone trestu. Možnosť prepustenia z výkonu trestu je taktiež inštitútom ekonomickej efektivity štátu, keďže výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody je zjavne nákladnejší ako pobyt odsúdeného na slobode, kde nie sú vynakladané položky spojené s výkonom trestu odňatia slobody
1)
. Taktiež je nevyhnutné dodať, že inštitút podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody predstavuje aj spôsob ochrany pred preplnením väzenských zariadení, pričom tento účel plní zvlášť v prípadoch ústavov s minimálnym 109 stupňom stráženia alebo v ústavoch, kde sú umiestnení aj väzni zaradení do takýchto ústavov, keďže viaceré väznice obsahujú viac než jeden stupeň stráženia.
V zmysle odbornej literatúry,
podstatou podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je, že sa odsúdený po uplynutí stanovenej doby predčasne prepustí z výkonu trestu odňatia slobody a zvyšok trestu sa mu odloží pod podmienkou, že počas skúšobnej doby povedie riadny život a splní prípadne uložené obmedzenia".
2)
Táto definícia je nepochybne správna, avšak je potrebné ju dať do kontextu právnej úpravy a vtedy, ba len vtedy vyhodnocovať jej skutočnú povahu.I FORMÁLNE PODMIENKY PODMIENEČNÉHO PREPUSTENIA, VYPLÝVAJÚCE Z TRESTNÉHO ZÁKONA
Pod pojmom formálne podmienky
3)
podmienečného prepustenia rozumie aplikačná prax zákonné podmienky, ktorých splnenie je potrebné konštatovať, aby súd vôbec mohol prikročiť k analýze materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie. Na rozdiel od materiálnych podmienok tieto podmienky sú pomerne exaktne merateľné a v prípade správnosti
de facto
matematického výpočtu spravidla nie sú v konaní sporné (opäť na rozdiel od tzv. materiálnych podmienok).Najvýznamnejšou formálnou podmienkou podmienečného prepustenia je výkon pomernej časti trestu. Z ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a) až c) Trestného zákona jednoznačne vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu (logicky toho, kto vykonáva alebo má vykonávať nepodmienečný trest odňatia slobody
4)
):
a)
ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody
5)
,
b)
ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,
c)
ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia sl