Anotácia1)
Autor v predkladanej vedeckej štúdii poukazuje na právnu úpravu
(de lege lata)
trestu povinnej práce ako alternatívy k trestu odňatia slobody, ktorá v značnej miere diskriminuje zdravotne (duševne) znevýhodnených páchateľov (obvinených) pri jeho ukladaní a zároveň vymedzuje
de lege ferenda
možnosti riešenia vymedzených aplikačných problémov s prihliadnutím na aktuálnu rozhodovaciu činnosť vnútroštátnych súdov.Annotation
Author of the presented scientific paper points to the legislation (
de lege lata
) of the community service work as an alternative to imprisonment, which to a large extent discriminates against (mentally) disadvantaged perpetrators (accused) in its imposition and at the same time defines
de lege ferenda
possibilities on application problems, taking into account the current decision-making activity of national courts.Kľúčové slová
trest povinnej práce, trest odňatia slobody, duševné zdravie, pracovné právo, trestné právo
Key words
community service work, imprisonment, mental health, labor law, criminal law
Úvod
Alternatívne tresty, s ktorými nie sú spojené následky prejavujúce sa obmedzením osobnej slobody jednotlivca,
2)
sa od novelizácie trestnoprávnych kódexov stali bežnou súčasťou právneho života a aplikačnej praxe súdov. Jedným z alternatívnych trestov vymedzených v ust. § 32 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon (ďalej aj "Trestný zákon" alebo "TZ") je trest povinnej práce, ktorého podstatou je povinnosť páchateľa po určitú dobu vykonávať spoločensky prospešnú prácu bez nároku na odmenu, a to obmedzením voľného času, ktorým páchateľ disponuje.
3)
Benefity, ktoré alternatívne tresty prinášajú pre páchateľa a spoločnosť sú nespochybniteľné. Uložením alternatívneho trestu je možné predísť negatívnym vplyvom, akými sú vytrhnutie osoby páchateľa zo sociálneho, pracovného a rodinného prostredia spojeného s prerušením sociálnych väzieb, stratou zamestnania a bývania (a získaním negatívnym sociálnych väzieb priamo vo výkone trestu odňatia slobody). Z pohľadu páchateľa (odsúdeného) je výkon trestu odňatia slobody stigmatizujúcim prvkom, pričom rovnako tak komplikuje návrat k regulárnemu životu v spoločnosti. Odôvodnenosť samotnej aplikácie trestu povinnej práce stojí na predpoklade, že u podstatnej časti páchateľov nie je potrebná ich absolútna izolácia od zvyšku spoločnosti. Naopak, využitie trestu povinnej práce zapája páchateľov do "pracovného" procesu vo forme výkonu povinnej práce, zároveň nedochádza k vyššie uvedeným negatívnym vplyvom, pričom forma výkonu predmetného trestu eliminuje negatívne ekonomické dopady na verejné financie.
Všeobecným naratívom právnej úpravy výkonu práce ako takej, je zákaz jej povinného výkonu. Pod nútenou alebo povinnou prácou je potrebné v zmysle čl. 2 ods. 1 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 29/1930 o nútenej alebo povinnej práci (ďalej len "Dohovor o povinnej práci") rozumieť
"...každú prácu alebo službu, ktorá sa od ktorejkoľvek osoby vymáha pod hrozbou akéhokoľvek trestu, a na ktorú sa nazývaná osoba neponúkla dobrovoľne."
4)
Obdobnú právnu úpravu obsahuje aj Ústava SR v čl. 18: "
Nikoho nemožno poslať na nútené práce alebo nútené služby."
5)
Zákaz výkonu povinnej práce však nie je absolútny. Dohovor o povinnej práci a Ústava SR priamo vo svojich ustanoveniach negatívne vymedzujú, čo pod pojem povinnej práce nespadá. Čl. 2 ods. 2, písm. c) Dohovoru o povinnej práci ustanovuje:
"nútená alebo povinná práca" nebude zahŕňať; žiadnu prácu ani službu, ktorá sa od ktorejkoľvek osoby vymáha v dôsledku odsúdenia súdnym rozhodnutím, pokiaľ sa táto práca alebo služba vykonáva pod dohľadom a kontrolou verejného úradu a pokiaľ sa nazývaná osoba neprenajíma ani nedáva k dispozícii súkromným jednotlivcom, súkromným spoločnostiam ani súkromným právnickým osobám."
Obdobné negatívne vymedzenie nachádza