Hospodárska súťaž a jej ochrana v trestnom práve
Mgr.
Viliam
Janáč
JUDr.
Ústav štátu a práva SAV, Bratislava.
Lucia
Kurilovská
PhD.
Ústav štátu a práva SAV, Bratislava.
JANÁČ, V. - KURILOVSKÁ, L.: Hospodárska súťaž a jej ochrana v trestnom práve.
Právny obzor, 94, 2011, č.3, s.266 - 277.
Autori sa v článku venujú trestnoprávnej regulácií hospodárskej súťaže. Bližšie analyzujú
vybrané skutkové podstaty hospodárskych trestných činov, najmä skutkovú podstatu trestného činu
"zneužitia účasti na hospodárskej súťaži" a poukazujú pritom na vybrané nejasnosti a nedokonalosti
trestnoprávnej úpravy. Predmetom článku je aj stručné porovnanie vymedzenia skutkovej podstaty
trestného činu "zneužitia účasti na hospodárskej súťaži" podľa právnej úpravy Slovenskej a Českej
republike. Článok tiež v krátkosti pojednáva aj o ďalších skutkových podstát
Trestného zákona týkajúcich sa hospodárskej
súťaže.
1. Všeobecná charakteristika práva hospodárskej
súťaže
Hospodársku súťaž možno charakterizovať ako súperenie subjektov, ktoré sa na súťaži vo
vybranej hospodárskej oblasti zúčastňujú s cieľom predstihnúť iných súťažiteľov a dosiahnuť tak
vlastný hospodársky prospech. Efektívna hospodárska súťaž poskytuje tovar a služby, znižuje ceny,
zvyšuje kvalitu a zákazníkom ponúka lepší výber. Hospodárska súťaž umožňuje rozvoj technologických
inovácií. Hospodárska súťaž je predmetom právnej regulácie a zaoberá sa ňou oblasť práva nazývaná
právo hospodárskej súťaže. Právo hospodárskej súťaže sa v porovnaní s inými právnymi odvetviami
vyznačuje istým špecifikom, ktoré tu vystupuje do popredia a zároveň predstavuje jednu z
najzákladnejších charakteristických čŕt tohto právneho odvetvia. Hoci všeobecným zmyslom
ktorejkoľvek právnej úpravy je dôsledné presadzovanie princípu
neminem laedere
(nikomu
neškodiť), tento základný právny princíp v súťažnom práve neplatí. Podstata hospodárskeho súťaženia
spočíva práve v poškodovaniu konkurentov: cieľ je tu len jeden - zničiť konkurenciu. Účel práva
hospodárskej súťaže spočíva v tom a len v tom, aby podnikatelia cieľ dosahovali spôsobmi, keď už aj
nie úplne spoločensky prijateľnými, tak aspoň pre spoločnosť
únosnými.1)Právo hospodárskej súťaže sa v priebehu vývoja nevytvorilo ako jednotná, ucelená časť
práva (oblasť práva), ale vytvorili sa prakticky relatívne odlišné súčasti práva, a to: a) právo na
ochranu proti neklalej súťaži, b) právo proti obmedzovaniu hospodárskej súťaže, ktoré býva
označované aj ako "antitrustové právo" alebo ako "kartleové právo".2) Prvú
oblasť (právo na ochranu proti nekalej súťaži) tvorí súbor právnych noriem regulujúcich právne
vzťahy, ktorých hlavným cieľom je zabrániť deformovaniu súťažných pravidiel trhu. Pre toto právo je
charakteristické rovnocenné postavenie jeho účastníkov a prevažujú v ňom normy súkromného práva.
Naopak, normy zaradené do oblasti kartelového práva sa vyznačujú snahou postihovať prípady vedúce k
obmedzovaniu a/alebo úplnému vylúčeniu súťaže z trhu, a teda majú za cieľ chrániť ekonomickú súťaž
medzi subjektmi ako takú. Okrem noriem súkromného práva tu môžeme nájsť aj výrazné zastúpenie noriem
práva verejného (predovšetkým z oblasti správneho práva).
Základným právnym rámcom regulácie hospodárskej súťaže u nás je
Ústava Slovenskej republiky. Podľa
čl. 55 Ústavy Slovenskej republiky "Hospodárstvo
Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.
Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Podrobnosti ustanoví zákon." Pod zákonom
tu treba rozumieť jednak Obchodný zákonník, ktorý je
základom právnej úpravy práva na ochranu proti nekalej súťaži, a
zákon č.136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže,
regulujúci právne vzťahy vznikajúce v oblasti antitrustového práva. Obidva zákony predstavujú
nástroje ochrany hospodárskej súťaže, vymedzujú konkrétne pravidlá sledujúc tým hlavný cieľ, ktorým
je regulácia hospodárskej súťaže v miere, aby hospodárska súťaž v ekonomike prebiehala a fungovala a
aby existoval priestor pre jej slobodný rozvoj. Okrem týchto noriem je hospodárska súťaž