JUDr. Viliam Janáč, PhD.

Antidilučné právo je osobitným právom spoločníkov, ktorého hlavným účelom je ochrana spoločníkov pred rozriedením ich podielov v spoločnosti. Antidilučné právo možno chápať vo viacerých významoch. V širšom ponímaní bude toto právo zahŕňať aj právo na prednostné upisovanie akcií na zvýšenie základného imania a právo na prednostné prevzatie vkladu, ktoré sú štandardným nástrojom korporačného práva na ochranu uvedených záujmov spoločníkov. Nás ale na účely príspevku bude hlavne zaujímať antidilučné právo v jeho užšom chápaní ako zmluvného nástroja, po ktorom siahajú investori rizikového kapitálu v startupových spoločnostiach v prípadoch, ak k investícii do spoločnosti v rámci realizovaného investičného kola dochádza pri nižšej valuácii oproti predošlému investičnému kolu. V dôsledku výkonu tohto práva má investor získať dodatočný objem účasti, ktorá má kompenzovať jeho "straty" v dôsledku poklesu hodnoty jeho podielu v spoločnosti. Toto právo originálne vzniklo v USA. Jeho "transplantácia" do prostredia kontinentálneho korporačného práva ale nie je úplne jednoduchá. Aj preto považujeme za dôležité toto právo bližšie priblížiť čitateľovi.

Hoci najväčší "startupový boom" už máme na Slovensku za sebou, startupy zostávajú aj naďalej významným spoločenským fenoménom, ktorý si zasluhuje pozornosť odbornej verejnosti. Startupy sú mladé spoločnosti, ktoré vďaka inovatívnosti dosahujú potenciál dynamického a rýchleho rastu. Prvá časť príspevku sa práve zameriava na vymedzenie typických, definičných znakov týchto spoločností. Následne sa v príspevku bližšie venujeme vymedzeniu základných skupín spoločníkov združených v rámci startupu, kde je osobitná pozornosť venovaná práve skupine spoločníkov, ktorých súhrnne označujeme ako investorov. Žiadny startup nedokáže "prežiť" bez kapitálu, ktorého nositeľmi sú práve investori. Keďže nimi realizované investície bývajú spojené s vysokým stupňom investičného rizika, investori sa prirodzene snažia toto riziko znižovať. Na to využívajú konkrétne finančné a korporačné nástroje, ktorými si zabezpečujú svoje postavenie v štruktúrach startupu. Tieto nástroje pritom v konečnom dôsledku neslúžia len samotnej mitigácii investičného rizika, ale v širšom poňatí taktiež reprezentujú pravidlá pre celkové nastavenie fungovania startupovej investičnej schémy.

Právo na prednostné upisovanie akcií na zvýšenie základného imania (ďalej ako „právo na prednostné upisovanie akcií“ alebo „právo na prednostný úpis akcií“) predstavuje právo súčasných akcionárov v spoločnosti na získanie novo emitovaných akcií pred tým, ako sa tieto v procese zvýšenia základného imania ponúknu tretím osobám stojacim mimo spoločnosť. Právo na prednostný úpis akcií je upravené v § 204a OBZ a je výsledkom harmonizovanej úpravy akciového práva na úrovni Európskej únie, ktoré vychádza z tzv. opt-out modelu (uvedené právo zásadne patrí každému akcionárovi, pokiaľ ho uznesenie valného zhromaždenia na základe existencie dôležitého dôvodu neobmedzí alebo úplne nevylúči). Výkon tohto práva umožňuje doterajším akcionárom zachovať si v procese zvyšovania základného imania ich doterajšiu účasť na spoločnosti a predísť tým jej rozriedeniu. Uvedený účel tohto práva zároveň predstavuje jeho základnú a charakteristickú črtu. Záver príspevku je venovaný stručnému porovnaniu odlišností v prístupe k tomuto právu a zvyšovaniu základného imania vôbec v americkom a európskom (kontinentálnom) korporačnom práve.

Novelou Obchodného zákonníka č. 264/2017 Z. z. došlo s účinnosťou od 1. januára 2018 k zavedeniu právnej úpravy kapitálových fondov z príspevkov do právneho poriadku Slovenskej republiky. Pred účinnosťou novely neboli kapitálové fondy z príspevkov v Obchodnom zákonníku nijak regulované a aj preto sa v praxi objavovali rôzne pochybnosti ohľadom možnosti, resp. právnej dovolenosti vytvárania takýchto fondov. Tento druh kapitálového fondu sa v minulosti označoval pojmom „ostatné kapitálové fondy“, ktorý poznali len účtovné predpisy. Cieľom článku však bude predovšetkým priblížiť čitateľovi aktuálnu úpravu kapitálových fondov z príspevkov vrátane vymedzenia ich základného účelu fungovaniu v aplikačnej praxi. Významnou časťou článku budú aj zákonné podmienky, pri ktorých môže dôjsť k vráteniu poskytnutého príspevku za trvania spoločnosti.

Akcionárske dohody predstavujú v praxi čoraz častejšie využívaný nástroj úpravy vzájomných práv a povinností spoločníkov vyplývajúcich z ich účasti na spoločnosti. Naďalej sú aktuálnou témou, ktorá rezonuje tak v oblasti právnej vedy, ako aj v aplikačnej praxi. Akcionárske dohody majú svoje výhody aj nevýhody. Tieto sú dané ich povahou ako zmluvného nástroja regulácie, ktorý vychádza so záväzkového práva, no má slúžiť aj na reguláciu vzťahov, ktoré sú typicky korporačného charakteru. Prvá časť príspevku sa zameral na akcionárske dohody zo všeobecného uhla pohľadu, ako aj na vybrané otázky týkajúce sa kategórií akcionárskych dohôd, úpravy ich obsahu a formy. Druhá časť bude zameraná na vzájomný vzťah akcionárskych dohôd a základných korporačných dokumentov (spoločenská zmluva, stanovy), ako aj dôsledkov umiestnenia úpravy vybraných otázok týkajúcich sa účasti na spoločnosti do akcionárskej dohody, resp. do spoločenskej zmluvy či stanov.

Akcionárske dohody predstavujú v praxi čoraz častejšie využívaný nástroj úpravy vzájomných práv a povinností spoločníkov, ktoré vyplývajú z ich účasti na spoločnosti. Naďalej sú aktuálnou témou, ktorá rezonuje tak v oblasti právnej vedy, ako aj v aplikačnej praxi. Akcionárske dohody majú svoje výhody aj nevýhody. Tieto sú dané ich povahou ako zmluvného nástroja regulácie, ktorý vychádza zo záväzkového práva, no má slúžiť aj na reguláciu vzťahov, ktoré sú typicky korporačného charakteru. Prvá časť príspevku sa zameriava na akcionárske dohody zo všeobecného uhla pohľadu, ako aj na vybrané otázky týkajúce sa kategórií akcionárskych dohôd, úpravy ich obsahu a formy. Druhá časť príspevku sa zameriava na vzájomný vzťah akcionárskych dohôd a základných korporačných dokumentov (spoločenská zmluva, stanovy), ako aj dôsledkov umiestnenia úpravy vybraných otázok týkajúcich sa účasti na spoločnosti do akcionárskej dohody, resp. do spoločenskej zmluvy či stanov.

V súlade s vládnou koncepciou podpory startupov a rozvoja startupového ekosystému v Slovenskej republike sa navrhuje prijatie novely Obchodného zákonníka, ktorá bude predstavovať výraznú novinku v oblasti práva obchodných spoločností. Plánovaná právna úprava je výnimočná najmä v tom, že do právneho poriadku Slovenskej republiky hlásiacej sa ku kontinentálnej právnej kultúre implementuje priamo, mimo povinnosti implementácie európskeho práva, "cudzorodé", v prostredí anglo-americkej právnej kultúry vzniknuté, klauzuly známe ako drag-along, tag-along a shot-gun. Pozornosť autora sa bude v príspevku zameriavať na vybrané aspekty jednej z týchto klauzúl, ktorou je klauzula drag-along, respektíve jej slovenský ekvivalent v podobe práva požadovať prevod akcií. Cieľom príspevku je podať základnú charakteristiku tohto inštitútu, ako aj poukázať na rámcový charakter prijímanej právnej úpravy, v prípade ktorej došlo k uprednostneniu princípu zmluvnej autonómie strán pred protekcionistickým normovaním ochrany vytesňovaného akcionára.

Prevod listinnej akcie a odstúpenie od zmluvy o kúpe listinnej akcie Mgr. Viliam Janáč Ústav štátu a práva SAV, Bratislava JANÁČ, V.: Prevod listinnej akcie a odstúpenie od zmluvy...