V súlade s vládnou koncepciou podpory startupov a rozvoja startupového ekosystému v Slovenskej republike sa navrhuje prijatie novely Obchodného zákonníka, ktorá bude predstavovať výraznú novinku v oblasti práva obchodných spoločností. Plánovaná právna úprava je výnimočná najmä v tom, že do právneho poriadku Slovenskej republiky hlásiacej sa ku kontinentálnej právnej kultúre implementuje priamo, mimo povinnosti implementácie európskeho práva, "cudzorodé", v prostredí anglo-americkej právnej kultúry vzniknuté, klauzuly známe ako drag-along, tag-along a shot-gun. Pozornosť autora sa bude v príspevku zameriavať na vybrané aspekty jednej z týchto klauzúl, ktorou je klauzula drag-along, respektíve jej slovenský ekvivalent v podobe práva požadovať prevod akcií. Cieľom príspevku je podať základnú charakteristiku tohto inštitútu, ako aj poukázať na rámcový charakter prijímanej právnej úpravy, v prípade ktorej došlo k uprednostneniu princípu zmluvnej autonómie strán pred protekcionistickým normovaním ochrany vytesňovaného akcionára.
Právo požadovať prevod akcií (drag-along právo) - vybrané aspekty
Vydáno:
32 minút čítania
Právo požadovať prevod akcií (drag-along právo) - vybrané aspekty
JUDr.
Viliam
Janáč
Ústav štátu a práva SAV Bratislava
1. Úvod
Navrhovaná novela Obchodného zákonníka je vládnym návrhom zákona. V čase odovzdania príspevku do redakcie už podľa webovej stránky Národnej rady Slovenskej republiky došlo dňa 12. novembra 2015 k schváleniu predloženého návrhu zákona. A hoci je účinnosť predmetnej novely plánovaná až na 1. január 2017, považujme predmet jej úpravy za natoľko zaujímavý, že už teraz máme v úmysle priblížiť vybranú časť problematiky budúcim adresátom.
Prijatím novely Obchodného zákonníka má dôjsť k vytvoreniu novej hybridnej formy obchodnej spoločnosti, tzv.
jednoduchej spoločnosti na akcie
. Jednoduchá spoločnosť na akcie má podľa úmyslu zákonodarcu predstavovať komplexné riešenie pre investovanie rizikového (venture) kapitálu do obchodných spoločností. Táto nová forma obchodnej spoločnosti má predovšetkým umožniť jej akcionárom flexibilne nastaviť vzájomné majetkové vzťahy, podmienky vstupu, koexistencie fungovania, ako aj podmienky odchodu (exitovania) akcionárov (najmä venture a privite equity investorov) zo spoločnosti. Ako nástroje využiteľné pri nastavovaní exitových stratégií ponúka navrhovaná právna úprava využitie "cudzorodých" inštitútov, typických pre anglo-americký právny systém. Ide o viaceré typy zmluvných dojednaní, ktoré navrhovaná úprava súhrnne označuje ako
tzv. vedľajšie dojednania
. Konkrétne ide o:a) právo pridať sa k prevodu akcií (tag-along právo), ktoré umožňuje oprávnenému akcionárovi žiadať od povinného akcionára, aby ten umožnil, že spolu s akciami povinného akcionára budú na tretiu osobu prevedené aj akcie oprávneného akcionára, a to za tých istých podmienok;
b) právo požadovať prevod akcií (drag-along), ktoré umožňuje oprávnenému akcionárovi žiadať od povinného akcionára, aby spolu s prevodom akcií oprávneného akcionára na tretiu osobu aj povinný akcionár previedol svoje akcie na túto tretiu osobu, a to za tých istých podmienok;
c) právo požadovať nadobudnutie akcií (shoot-out klauzula), ktoré umožňuje oprávnenému akcionárovi určiť jednotkovú kúpnu cenu akcie a návrh na kúpu akcií adresovať inému akcionárovi, ktorý je potom buď v určenej lehote povinný návrh akceptovať a svoje akcie predať oprávnenému akcionárovi, alebo je oprávnený tento návrh odmietnuť, v dôsledku čoho je potom sám povinný za rovnakú cenu kúpiť akcie od oprávneného akcionára.
Zároveň treba uviesť, že prijatá zákonná úprava vedľajších dojednaní bude rozšírená aj na všetky doterajšie formy obchodných spoločností. Dôvodom je znenie § 66c novely OBZ, ktoré pojednáva práve o dohodách spoločníkov a vedľajších dojednaniach, pričom systematicky je toto ustanovenie zaradené medzi všeobecné ustanovenia o obchodných spoločnostiach (§ 56 až 75a OBZ). Vedľajšie dojednania tým budú môcť byť predmetom dohôd aj napríklad medzi spoločníkmi spoločnosti s ručením obmedzeným alebo akcionármi akciovej spoločnosti. Registrované formy práva pridať sa k prevodu akcií a práva požadovať prevod akcií však zostávajú (aspoň nateraz) vyhradené výlučne iba akcionárom jednoduchej spoločnosti na akcie1).
Takisto máme zato, že vedľajšie dojednania nemusia byť iba obsahom akcionárskych zmlúv a existovať iba v rovine záväzkovoprávnej; tiež ich možno inkorporovať priamo do spoločenskej zmluvy alebo stanov, čím sa stanú súčasťou korporátneho práva.
Naša pozornosť sa v príspevku zameria na jedno z uvedených vedľajších dojednaní, a to na
právo požadovať prevod akcií (drag-along právo)