Novelou Obchodného zákonníka č. 264/2017 Z. z. došlo s účinnosťou od 1. januára 2018 k zavedeniu právnej úpravy kapitálových fondov z príspevkov do právneho poriadku Slovenskej republiky. Pred účinnosťou novely neboli kapitálové fondy z príspevkov v Obchodnom zákonníku nijak regulované a aj preto sa v praxi objavovali rôzne pochybnosti ohľadom možnosti, resp. právnej dovolenosti vytvárania takýchto fondov. Tento druh kapitálového fondu sa v minulosti označoval pojmom „ostatné kapitálové fondy“, ktorý poznali len účtovné predpisy. Cieľom článku však bude predovšetkým priblížiť čitateľovi aktuálnu úpravu kapitálových fondov z príspevkov vrátane vymedzenia ich základného účelu fungovaniu v aplikačnej praxi. Významnou časťou článku budú aj zákonné podmienky, pri ktorých môže dôjsť k vráteniu poskytnutého príspevku za trvania spoločnosti.
1. Úvod
Novela
1)
Obchodného zákonníka (ďalej aj "OBZ") uskutočnená zákonom č. 264/2017 Z. z. zaviedla s účinnosťou od 1. januára 2018 do právneho poriadku Slovenskej republiky právnu úpravu kapitálových fondov z príspevkov. Táto nová úprava legislatívne zakotvila pravidlá pre vytvorenie a používanie uvedených fondov, čím po dlhých rokoch nahradila rôzne prístupy pri tvorbe kapitálových fondov z príspevkov, ktoré si vytvorila sama aplikačná prax. Zákonná úprava v porovnaní s aplikačnou praxou tieto podmienky sprísnila. Základnou myšlienkou novej právnej úpravy je pripodobnenie vytvorenia kapitálového fondu z príspevkov vkladom do základného imania a jeho prerozdelenie spoločníkom zasa pripodobniť k vyplácaniu podielu na zisku (z hľadiska rozhodovacích kompetencií a prípustnosti).
2)
Kapitálový fond z príspevkov akcionárov nepredstavuje žiadnu osobitnú entitu s vlastnou právnou subjektivitou. Nejde o žiadnu verejnoprávnu inštitúciu
3)
ani o samostatnú právnickú osobu zriaďovanú zákonom
4)
a ani o žiadne investičné fondy ako subjekty kolektívneho investovania.
5)
Aj pred účinnosťou novely rozoznával Obchodný zákonník viacero druhov fondov, ktoré spoločnosť v rámci svojho fungovania vytvárala. Niektoré z nich spoločnosť vytvára povinne zo zákona, iné sú plne v dispozícií zakladateľov či spoločníkov. Typickým príkladom povinne vytváraného fondu je rezervný fond, v prípade ktorého zákon reguluje nielen moment jeho vytvorenia, jeho minimálnu výšku či účel použitia, ale aj objem príspevkov, ktoré slúžia na jeho priebežné dopĺňanie, a ich pôvod (zo zisku). Potom existujú fondy, ktoré spoločnosť môže vytvárať zo zisku. Na tomto fonde sa zvyknú kumulovať nerozdelené zisky minulých období, ktoré sú výsledkom hospodárenia spoločnosti a neboli distribuované medzi spoločníkov v podobe dividendy. Prípadne akciová spoločnosť alebo jednoduchá spoločnosť na akcie môže s využitím emisného ážia vytvoriť tzv. ážiový fond.
1.1 Účel kapitálových fondov
Kapitálové fondy z príspevkov sú vhodným nástrojom rýchleho zlepšenia kapitálovej štruktúry spoločnosti. Vo väčšine právnych poriadkov je tento inštitút chápaný ako dočasné dodanie majetkových hodnôt, ktoré neskôr, ak bude likvidita spoločnosti zabezpečená z iných zdrojov, môžu byť spoločníkom vrátené.
6)
Kapitálové fondy z príspevkov tak možno využiť na prekonanie krízy, čo potvrdzuje aj dôvodová správa k novele, ktorá výslovne uvádza, že "
otázka zavedenia zákonnej úpravy kapitálových fondov sa stala o to viac akútnou po zavedení ustanovení o kríze kapitálovej obchodnej spoločnosti, keďže akcionári (spoločníci) môžu mať záujem na tom, aby spoločnosť nebola v kríze a na ten účel potrebujú relatívne rýchlo zvýšiť vlastné zdroje spoločnosti".
Rovnako (hoci len dočasne) môžu tieto fondy slúžiť tiež k odvráteniu úpadku spoločnosti.
7)
Nie vždy ale musí ísť o situáciu spojenú s potrebou prekonania zlého obdobia v hospodárení spoločnosti, pričom po skončení tohto obdobia sa dôvodne očakáva vrátenie poskytnutého príspevku. Poskytnutie príspevku do kapitálového fondu býva často súčasťou procesu kapitálového vstupu spoločníka - investora do projektovej spoločnosti. Spoločník - investor preberá záväzok na vklad do základného imania, ako aj príspevok do kapitálového fondu, ktorý býva pravidelne výrazne vyšší ako vklad do základného imania.
8)
Vklad spolu s príspevkom predstavujú z pohľadu takéhoto spoločníka investíciu, pričom v prípade jej splatnosti tento spoločník očakáva jej zhodnotenie a speňaženie v momente svojho vystúpenia (tzv. exitu) zo spoločnosti.
1.2 Porovnanie kapitálových fondov a základného imania
Bez ohľadu na to, či uvažujeme o ostatných kapitálových fondoch z minulosti alebo o súčasných kapitálových fondov z príspevkov, vždy platí, že tieto fondy vykazujú určité spoločné znaky vo vzťahu k základnému imaniu kapitálovej spoločnosti a zároveň sa od inštitútu základného imania zásadným spôsobom odlišujú.
Kapitálové fondy predstavujú (aj vždy predstavovali) vlastné zdroje financovania podnikateľskej činnosti spoločnosti a v účtovníctve podnikateľa sa vykazujú na strane pasív ako súčasť vlastného imania spoločnosti a zdrojov pre krytie majetku nadobúdaného spoločnosťou. Uvedené platí rovnako aj o základnom imaní. Z pohľadu spoločnosti zdroje získané plnením príspevku do kapitálového fondu alebo plnením vkladovej povinnosti do základného imania vedú k rovnakému cieľu. Dochádza k posilňovaniu vlastného imania spoločnosti. Oboma spôsobmi získava spoločnosť nové prostriedky, s ktorými môže disponovať. Iba technika a spôsob ako k uvedenému výsledku do
Máte predplatné? Prihláste sa
Ups, zatiaľ ste si prečítali len začiatok...
Celý odborný obsah z tejto oblasti je dostupný predplatiteľom portálu.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu a získajte prístup na 10 dní zdarma, stačí sa len zaregistrovať.
Vďaka registrácii získate prístup aj k vybranému obsahu:
- Odborné články z časopisov
- Monitoring predpisov
- Moja kancelária – osobná zóna pre sledovanie vašich obľúbených kategórií portálu, autorov, predpisov
Chcete vedieť viac o predplatnom ?