Cezhraničné premiestnenie sídla, ktoré možno subsumovať pod slobodu usadiť sa, garantovanú právom Európskej únie, nebolo vyše 30 rokov harmonizované. Zákonodarca na úrovni Európskej únie v roku 2019 prijal smernicu o premenách, ktorá prináša jednotný právny rámec cezhraničného premiestnenia sídla. Jednotlivé členské štáty Európskej únie mali povinnosť túto smernicu transponovať do svojho vnútroštátneho právneho poriadku. Na rozdiel od českého právneho poriadku, ktorý ucelenú právnu úpravu cezhraničného premiestnenia sídla poznal ešte pred harmonizačným procesom, Slovenská republika prijala komplexnú právnu úpravu až v roku 2023. Cieľom tohto príspevku je poskytnúť analýzu problematických aspektov ochrany minoritných akcionárov pri cezhraničnom premiestnení sídla podľa slovenskej právnej úpravy v súvislosti s informačnými právami akcionárov, ako aj v súvislosti s uplatnením ich práva na primeranú peňažnú náhradu. Autorka zároveň právnu úpravu týchto inštitútov porovnáva s právnou úpravou v Českej republike.
Úvod
Európsky parlament prijal 27. novembra 2019 smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2121, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2017/1132, pokiaľ ide o cezhraničné premeny, zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia (ďalej aj "smernica o premenách"), ktorá má zabezpečiť harmonizovaný postup pri cezhraničnom premiestnení sídla. Členské štáty Európskej únie mali povinnosť transponovať túto smernicu do 1. januára 2023. Napriek tomu, že pred prijatím smernice o premenách právne poriadky väčšiny členských štátov Európskej únie vyslovene neupravovali cezhraničné premiestnenie sídla, bolo možné ju odvodiť zo slobody usadiť sa, ktorá bola garantovaná zakladajúcimi zmluvami Európskej únie.
1)
V Slovenskej republike však predmetný procesný postup do prijatia zákona č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev (ďalej aj "zákon o premenách") absentoval. Možnosť premiestnenia sídla vyplývala len z § 26 OBZ, ktorý sa zachoval dodnes. Naproti tomu, v Českej republike bola zakotvená komplexná právna úprava pri cezhraničnom premiestnení sídla už od roku 2011,
2)
a to zákonom č. 125/2008 Sb., o přeměnách obchodních společností a družstev (ďalej aj "český zákon o premenách"). Možno tak povedať, že Česká republika mala väčšiu skúsenosť s monitorovaním tejto hospodárskej transakcie, ako aj s monitorovaním problematických aspektov procesného postupu, ktoré vystali v priebehu jednotlivých rokov.
3)
Cieľom tohto príspevku je poskytnúť aspoň čiastočnú analýzu dvoch odlišných prístupov pri transpozícii smernice o premenách týkajúcu sa vybraných práv minoritných akcionárov, a to v Slovenskej republike a v Českej republike, s ohľadom aj na historickú príbuznosť právnych poriadkov, no rozdielny prístup pri tvorbe spomenutých osobitných zákonov, ktorých cieľom bola transpozícia smernice o premenách.
Terminologická poznámka
Už pri samotnom úvode by sme radi poukázali na tri základné pojmy, s ktorými sa v odbornej literatúre môžeme stretnúť - "cezhraničné premiestnenie sídla", "cezhraničné premeny, resp. konverzie" a "cezhraničné zmeny právnej formy". Pojem "cezhraničné premiestnenie sídla" je koncepčne najstarší pojem, s ktorým sa stretávame v doktríne i prvotnej judikatúre Súdneho dvora EÚ.
4)
V neskoršom rozhodnutí
5)
Súdny dvor EÚ zaviedol pojem "cezhraničné konverzie, resp. premeny", podľa ktorého právo Európskej únie poskytuje ochranu spoločnostiam, ktoré premiestnia svoje sídlo do iného členského štátu Európskej únie, za predpokladu, že zmenia formu spoločnosti upravenú vnútroštátnym právom členského štátu, do ktorého sa premiestnilo sídlo. Tento pojem zostal zachovaný aj v slovenskom preklade smernice o premenách, ktorá cezhraničné premiestnenie sídla definuje ako
"operáciu, pri ktorej spoločnosť bez zrušenia, ukončenia prevádzky alebo vstúpenia do likvidácie zmení právnu formu zapísanú v registri v pôvodnom členskom štáte na právnu formu v cieľovom členskom štáte, uvedenú v prílohe II, a premiestňuje do cieľového členského štátu aspoň svoje sídlo, pričom si zachováva svoju právnu subjektivitu
", s použitím legálneho pojmu "cezhraničná premena".
6)
Český zákon o premenách, ako aj český preklad smernice o premenách používa aj naďalej pojem "premiestnenie sídla", pričom premeny podľa českého zákona o premenách predstavujú: (i) vnútroštátnu/cezhraničnú fúziu spoločnosti alebo družstva, (ii) vnútroštátne/cezhraničné rozdelenie spoločnosti alebo družstva, (iii) vnútroštátny/cezhraničný prevod majetku na spoločníka, (iv) zmenu právnej formy, pod ktorú zahŕňa aj jej cezhraničnú variantu, t. j. (v) cezhraničné premiestnenie sídla.
7)
Cezhraničné premeny podľa českého zákona o premenách predstavujú omnoho širší pojem, ako predpokladá smernica o premenách. Slovenský zákonodarca v porovnaní s Českou republikou upravuje cezhraničné premiestnenie sídla pod pojmom "cezhraničné zmeny právnej formy".
8)
Rovnako ako český zákonodarca zaviedol aj slovenský zákonodarca širší pojem "premeny", pod ktorý subsumuje fúzie (splynutia a zlúčenia) a rozdelenia
9)
tak cezhraničné, ako i vnútroštátne, v porovnaní s právnou úpravou v Českej republike sem však nezahŕňa iné hospodárske transakcie
10)
ako cezhraničné a vnútroštátne zmeny právnej formy. Okrem toho, slovenský zákon o premenách osobitne neupravuje prevod majetku na spoločníka.
11)
Český zákon o premenách tak používa pojem "cezhraničné premiestnenie sídla" a slovenský zákon o premenách, naopak, "cezhraničná zmena právnej formy". Okrem toho, český zákon o premenách podmieňuje pri cezhraničnom premiestnení sídla aj zmenu právnej formy podľa štátu, do ktorého sa spoločnosť premiestňuje, v prípade, že sa premiestňuje do členského štátu Európskej únie (resp. štátu Európskeho hospodárskeho priestoru), ale aj v prípade, že premiestňuje svoje sídlo do tretích štátov.
12)
Český zákon o premenách v tomto prípade ide nad rámec smernice o premenách, keď umožňuje premiestnenie sídla aj do tretích štátov, za predpokladu, že to právny poriadok tretieho štátu umožňuje. Slovenský zákonodarca túto možnosť nevyužil, a preto upravuje premiestnenie sídla len do členského štátu Európskej únie (resp. štátu Európskeho hospodárskeho priestoru).
13)
Na účely tohto príspevku však budeme používať pojem "cezhraničné premiestnenie sídla", pričom sa zameriame na jeho premiestnenie z Českej republiky/Slovenskej republiky do iného členského štátu Európskej únie (resp. štátu Európskeho hospodárskeho priestoru).Odlišná systematika zákona o premenách a českého zákona o premenách
Pred samotnou komparáciou českej a slovenskej právnej úpravy cezhraničného premiestnenia sídla považujeme za potrebné uviesť metodologickú poznámku, ktorá sa vzťahuje na odlišnú systematiku zákona o premenách a českého zákona o premenách a ktorá je východiskom pri interpretácii celej právnej úpravy. Ako sme už uviedli, oba zákony upravujú odlišné legálne definície pre premeny, ktoré sa odzrkadľujú aj v samotnej systematike zákonov. Český zákon o premenách obsahuje všeobecnú časť, ktorá zahŕňa aj celý procesný postup premien a až následne upravuje osobitné ustanovenia pre konkrétnu špecifickú hospodársku transakciu.
14)
Zároveň sa na cezhraničné premiestnenie sídla ako podkategóriu zmien právnej formy aplikujú aj všeobecné ustanovenia zmien právnej formy upravené v piatej časti českého zákona o premenách.
15)
Slovenský zákon o premenách obsahuje základné ustanovenia, ktoré obsahujú len vymedzenie pojmov, neprípustnosť, účinnosť a účinky hospodárskych transakcií spolu s vymedzením špeciálnej zodpovednosti štatutárneho orgánu pri týchto hospodárskyc