The authors of the paper deal with the current development of cross-border conversions of companies in EU law and, partially, in Slovak law. The harmonisation process in this issue has been resumed after the judgment of the Court of Justice in the Polbud case.The aimof the paper, which is divided into two parts, is to provide an analysis of the Polbud judgment (Part 1) and the key aspects of the adopted Directive, as well as the implications of this judgment and the adopted Directive on the current regulation of cross-border conversion of companies in the Slovak Republic and the transposition challenges for the Slovak legislator (Part 2).
GRAMBLIČKOVÁ, B. – MACKO, R.: Vzostup cezhraničných premien spoločností (od rozsudku Polbud po smernicu o cezhraničných premenách) (2. časť); Justičná revue, 74, 2022, č, 5, s. 602 – 617.
Kľúčové slová: cezhraničné premiestnenie sídla, cezhraničná premena spoločnosti, smernica (EÚ) 2019/2121, vyslovene umelé konštrukcie, nekalé alebo podvodné ciele.
Key words: cross-border transfer of seat, cross-border conversion, EU Directive 2019/2121, wholly artificial arrangements, abusive or fraudulent purposes.
Právne predpisy/legislation: Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov; Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2121 z 27. novembra 2019, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2017/1132, pokiaľ ide o cezhraničné premeny, zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia; Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017, týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností.
(Táto druhá časť príspevku, nadväzujúca na predošlú, uverejnenú v predchádzajúcom čísle tohto časopisu, pojednáva o vzostupe cezhraničných premien spoločností, a venuje sa procesu cezhraničnej premeny podľa Smernice (EÚ) 2019/2121, ako aj vplyvu tejto smernice a rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Polbud na slovenské právo. Prvá časť bola venovaná analýze rozsudku vo veci Polbud.)
4 Obnovenie harmonizačného procesu vo veci cezhraničných premien po rozsudku Polbud
Harmonizačný proces práva EÚ vo veci cezhraničných premien bol obnovený šesť mesiacov po rozsudku Súdneho dvora EÚ (ďalej aj "Súdny dvor") vo veci
Polbud,
keď Komisia predložila návrh smernice regulujúcej cezhraničné premeny, zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia.
1)
Dôvodová správa k návrhu smernice uvádza, že Súdny dvor ako súdny orgán nemôže zavádzať žiadne postupy cezhraničných premien, ani vecné podmienky takýchto transformácií, a preto je nevyhnutné zakročenie zo strany zákonodarcu EÚ, aby poskytol pravidlá regulujúce cezhraničné premeny spoločností, zabezpečil primerané záruky a ochranu spoločníkom, veriteľom a zamestnancom.
2)
Návrh smernice bol prijatý 27.11.2019
3)
a zverejnený 12.12.2019 v podobe Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2121, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2017/1132, pokiaľ ide o cezhraničné premeny, zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia (ďalej len "
Smernica
"). Medzi Návrhom smernice a Smernicou možno identifikovať značné rozdiely, ktoré popisujeme a analyzujeme ďalej v rámci nášho príspevku. Transpozičné obdobie Smernice uplynie dňa 31.1.2023. Do tohto dátumu musia členské štáty uviesť do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so Smernicou.
4)
Smernica je obsahovo zameraná na osobitné a komplexné postupy týkajúce sa cezhraničných premien, rozdelení, zlúčení alebo splynutí; jej cieľom je podporiť slobodu usadiť sa prostredníctvom cezhraničnej mobility spoločností v EÚ a zároveň poskytnúť zainteresovaným stranám (konkrétne spoločníkom, veriteľom a zamestnancom) primeranú ochranu.
5)
S ohľadom na zameranie tohto príspevku sa v ďalšom texte venujeme len problematike cezhraničných premien obchodných spoločností.
5 Proces cezhraničnej premeny v zmysle Smernice
Cezhraničná premena podľa Smernice predstavuje operáciu, pri ktorej dochádza k zmene právnej formy kapitálovej spoločnosti
6)
, ktorá bola založená podľa práva členského štátu (členského štátu pôvodu) a ktorá má svoje registrované sídlo, ústredie riadenia alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti na území EÚ, na spoločnosť, ktorá sa riadi právom iného členského štátu (cieľového členského štátu) - bez jej zrušenia, ukončenia prevádzky alebo vstupu do likvidácie. V procese cezhraničnej premeny musí spoločnosť premiestniť do cieľového členského štátu aspoň svoje sídlo
7)
, pričom si zachováva svoju právnu subjektivitu.
8)
Proces cezhraničnej premeny možno v zmysle Smernice rozčleniť na nasledujúce fázy:
I. príprava dokumentov, ich preskúmanie a zverejnenie,
II. schválenie cezhraničnej premeny a ochrana spoločníkov, veriteľov a zamestnancov,
III. vydanie osvedčenia predchádzajúceho premene členským štátom pôvodu a preskúmanie zákonnosti cezhraničnej premeny cieľovým členským štátom,
IV. zápis cezhraničnej premeny do registra a platnosť cezhraničnej premeny.
5.1 Príprava dokumentov, ich preskúmanie a zverejnenie
Prvým krokom cezhraničnej
