Vzostup cezhraničných premien spoločností (od rozsudku Polbud po smernicu o cezhraničných premenách) (1. časť)

Vydáno: 37 minút čítania

Autori príspevku sa venujú aktuálnemu vývoju problematiky cezhraničných premien spoločností v práve Európskej únie a čiastočne aj v kontexte slovenského právneho poriadku. Harmonizačný proces sa v tejto problematike obnovil po rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Polbud. Cieľompríspevku, ktorý je rozdelený na dve časti, je priniesť analýzu rozsudku vo veci Polbud (1. časť) a kľúčových aspektov prijatej smernice, ako aj dôsledkov tohto rozsudku a prijatej smernice na aktuálnu úpravu cezhraničných premien spoločností v Slovenskej republike a transpozičných výziev pre slovenského zákonodarcu (2. časť).

The authors of the paper deal with the current development of cross-border conversions of companies in EU law and, partially, in Slovak law. The harmonisation process in this issue has been resumed after the judgment of the Court of Justice in the Polbud case.The aimof the paper, which is divided into two parts, is to provide an analysis of the Polbud judgment (Part 1) and the key aspects of the adopted Directive, as well as the implications of this judgment and the adopted Directive on the current regulation of cross-border conversion of companies in the Slovak Republic and the transposition challenges for the Slovak legislator (Part 2).

GRAMBLIČKOVÁ, B. – MACKO, R.: Vzostup cezhraničných premien spoločností (od rozsudku Polbud po smernicu o cezhraničných premenách) (1. časť); Justičná revue, 74, 2022, č, 4, s. 459 – 471.

Kľúčové slová: cezhraničné premiestnenie sídla, cezhraničná premena spoločnosti, smernica (EÚ) 2019/2121, vyslovene umelé konštrukcie, nekalé alebo podvodné ciele.

Key words: cross-border transfer of seat, cross-border conversion, EU Directive 2019/2121, wholly artificial arrangements, abusive or fraudulent purposes.

Právne predpisy/legislation: Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov; Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2121 z 27. novembra 2019, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2017/1132, pokiaľ ide o cezhraničné premeny, zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia; Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017, týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností.

1 Úvod
Plánovanou súčasťou harmonizácie práva obchodných spoločností v Európskej únii bol aj návrh smernice o cezhraničnom premiestňovaní sídiel spoločností (tzv. 14. smernica o obchodných spoločnostiach). Hlavným cieľom 14. smernice bolo zabezpečenie procesu cezhraničného premiestnenia sídla spoločnosti (dnes už známe pod vhodnejším pojmom - cezhraničná premena spoločnosti) v európskom priestore, ako kľúčového aspektu slobody usadiť sa. Vytvorenie právneho rámca umožňujúceho takéto premiestnenie by zabezpečilo spoločnostiam voľne migrovať a vybrať si právny poriadok štátu, ktorý by im najviac vyhovoval a napĺňal ich potreby. Štrnásta smernica však nebola nikdy prijatá, ato napriek existencii dvoch odporúčacích uznesení Európskeho parlamentu o premiestňovaní sídiel spoločností s výzvami, aby Komisia prijala 14. smernicu (vydané v rokoch 2009 a 2012), ako aj napriek správe expertnej skupiny k otázkam budúcnosti práva obchodných spoločností, ktorá rovnako odporúčala prijatie 14. smernice. Dôvodmi neprijatia 14. smernice boli viaceré skutočnosti, či už existencia cezhraničných zlúčení, plánované zavedenie SPE (
societas privata Europaea
), existencia vyvíjajúcej sa judikatúry Súdneho dvora k tejto problematike, potreba ďalšej verejnej diskusie alebo v neposlednom rade skutočnosť, že členské štáty sa nedokázali dohodnúť na istých kľúčových otázkach režimu fungovania tohto konceptu. Harmonizácia tak ostala na bode mrazu.
Harmonizačný proces práva EÚ vo veci cezhraničných premien bol obnovený v roku 2018, a to šesť mesiacov po vydaní rozsudku Súdneho dvora EÚ (ďalej aj "Súdny dvor") vo veci
Polbud
, keď Komisia predložila návrh smernice regulujúcej cezhraničné premeny, zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia.
Predložený príspevok ponúka komplexnú analýzu rozsudku vo veci
Polbud
, a to aj v kontexte predchádzajúcej judikatúry Súdneho dvora s ohľadom na slobodu usadiť sa a limity tejto slobody, vyplývajúce zo zásady boja proti zneužívajúcim praktikám. Príspevok ďalej ponúka prehľad prijatej smernice av nej navrhovaných procesov cezhraničnej premeny, pričom dôraz je kladený najmä na zásadu ochrany spoločníkov (akcionárov), veriteľov a zamestnancov premiestňujúcej sa spoločnosti, ako aj na koncept cezhraničnej premeny s nekalými a podvodnými cieľmi. Opomenutý nie je ani problém v súčasnosti absentujúcej úpravy cezhraničných premien v slovenskom práve, pričom autori príspevku sa zameriavajú aj na transpozičné výzvy prijatej smernice pre slovenského zákonodarcu, najmä s ohľadom na problematiku nevydania osvedčenia o premene zo strany členského štátu pôvodu z dôvodu nekalých a podvodných cieľov cezhraničnej premeny.
 
2 Stručné zhrnutie doterajšej judikatúry Súdneho dvora
Sloboda usadzovania je upravená článkami 49 a 54 ZFEÚ. 1) Súdny dvor interpretuje pojem "usadenie sa" veľmi široko a umožňuje občanovi jedného členského štátu trvale a nepretržite sa zúčastňovať na hospodárskom živote iného členského štátu a získavať z toho finančný prospech. 2) Má ísťo
skutočný
výkon hospodárskej činnosti prostredníctvom stálej prevádzky (
fixed establishment
) v cieľovom členskom štáte, zriadenej

Související dokumenty

Súvisiace články

Teória spoločnosti v triáde rozhodnutí Daily Mail, Cartesio a VALE - spoločnosť ako fikcia, nexus kontraktov alebo reálna osoba?
Vzostup cezhraničných premien spoločností (od rozsudku Polbud po smernicu o cezhraničných premenách) (2. časť)
Cezhraničné premiestnenie sídla právnických osôb v Európskej únii
Definovanie "COMI" pri cezhraničnom úpadku
Uplatňovanie GDPR ako prostriedok monopolizácie trhu?
Právo minoritných akcionárov na informácie a na primeranú peňažnú náhradu pri cezhraničnom premiestnení sídla: komparatívna analýza českého a slovenského práva
Právo na prednostné upisovanie akcií
Vianočný zázrak. O výmaze a oživení obchodných spoločností
Veriteľ ako spriaznená osoba v konkurze a ako spoločník pre účely financovania v kríze a zákazu vrátenia vkladu
Oprávnenia správcu dedičstva zaväzovať spoločnosť a zápisy v obchodnom registri
Vznik nároku obchodného zástupcu na odstupné a spôsob výpočtu jeho výšky podľa § 669 OBZ
O "konaní dovnútra" obchodnej spoločnosti
Súbeh výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu a pracovnoprávneho vzťahu
Rozsah vylúčenia akcionára zo spoločnosti
Nárok člena štatutárneho orgánu spoločnosti na obvyklú odplatu pri absencii zmluvy o výkone funkcie
Právna povaha uznesenia valného zhromaždenia obchodných spoločností
O vzdaní sa práva a nároku a o preklúzii a časovom obmedzení práva
Záväzné pokyny v koncernoch v poľskom práve
Svěřenský (zverenecký) fond podľa českého práva a jeho účinky na Slovensku
Zodpovednosť konateľa a dôkazné bremeno v aktuálnej judikatúre Najvyššieho súdu SR

Súvisiace predpisy

513/1991 Zb. Obchodný zákonník