Konkurz a reštrukturalizácia

Definovanie "COMI" pri cezhraničnom úpadku

JUDr. Lenka Jánošíková LL.M

Vydáno: 01. 11. 2016 29 minút čítania

Globalizácia v súčasnosti narástla do takých rozmerov, že je kľúčová v cezhraničnom obchodovaní a investovaní. Otvorené hranice, právo slobodne sa usadiť a podnikať v rámci EÚ vytvárajú novodobý fenomén v oblasti podnikania, a to, že spoločníci čoraz častejšie presúvajú registrované sídlo spoločnosti mimo domicilu majiteľa, prípadne sa zoskupujú do medzinárodných holdingov a vytvárajú akúsi sieť spoločností vo viacerých krajinách. Vo svetle insolvenčného práva sa to odráža v tom, že pri riešení úpadku jednej spoločnosti sa musíte vysporiadať s viacerými medzinárodnými prvkami, keďže spoločnosť má administratívny aparát v jednom štáte a majetok s väčšinou veriteľov v druhom štáte. Veľa insolvenčných konaní tak nadobudne cezhraničný charakter.

Z dôvodu zvýšenia počtu cezhraničných úpadkov na úrovni EÚ bolo v roku 2015 prijaté nové nariadenie (EÚ) o insolvenčnom konaní¹⁾ (ďalej aj "nové nariadenie EÚ"), ktoré nahradilo pôvodné nariadenie (ES) o konkurznom konaní z roku 2000²⁾ (ďalej aj "pôvodné nariadenie EÚ"). Hlavným cieľom nového nariadenia EÚ bolo odstrániť problémy pri cezhraničných úpadkoch, najmä v súvislosti s definovaním centra hlavného záujmu spoločnosti a vyriešenia problému s určením jurisdikcie súdu a aplikovateľného práva. Keďže uvedená problematika je veľmi rozsiahla, v článku sme sa zamerali na právnu úpravu určovania comi na úrovni EÚ len pri právnických osobách, s ohľadom na ďalší vývoj riešenia cezhraničného úpadku po prijatí nového nariadenia EÚ.³⁾

Definovanie "COMI" pri cezhraničnom úpadku

JUDr.

Lenka

Jánošíková

LL.M.,

JUDr.

Branislav

Pospíšil

Pospíšil & Partners, k. s.

Cezhraničný úpadok a jeho riešenie

O cezhraničný úpadok pôjde v prípade, ak dlžník má svojich veriteľov a majetok v rôznych krajinách. Typickým príkladom cezhraničného úpadku je úpadok spoločnosti, ktorej miesto skutočného výkonu a veritelia sú v inej krajine, ako je krajina, v ktorej je spoločnosť registrovaná. Zjednodušene povedané, ide o spoločnosť, ktorá má sídlo zapísané v obchodnom registri jedného štátu, samotný podnik/prevádzka sa však nachádza v inom štáte.¹⁾ ²⁾

Ďalším³⁾ častým príkladom, v ktorom pôjde o cezhraničný úpadok, je úpadok spoločnosti, ktorá je súčasťou nadnárodnej skupiny zloženej z viacerých spoločností, pozostávajúcej z jednej materskej a niekoľkých dcérskych. Typickými príkladmi takýchto nadnárodných holdingov sú napríklad automobilky, ktoré majú oficiálne registrované sídlo v jednom štáte, ale niekoľko ďalších pobočiek roztrúsených po celej Európe.⁴⁾

V súčasnosti máme na medzinárodnej úrovni dva režimy pravidiel regulujúcich riešenie cezhraničného úpadku. V najširšom spektre, v oblasti medzinárodného obchodovania, si krajiny upravujú vzájomné vzťahy prostredníctvom bilaterálnych, resp. multilaterálnych medzinárodných zmlúv. Príkladným zákonom, ktorý ustanovuje určité modelové pravidlá, ako by sa cezhraničný úpadok mohol na medzinárodnej úrovni riešiť, je Modelový zákon UNCITRAL o cezhraničnom úpadku (ďalej aj "Modelový zákon"). Samozrejme, na rozdiel od nového Nariadenia EÚ, ktoré má záväznú formu pre členské štáty EÚ, je Modelový zákon len akýmsi ukážkovým zákonom, ktorý ustanovuje určitú formu, ako by sa cezhraničný úpadok mohol riešiť. Je na štátoch, či si uvedené pravidlá upravia v rámci medzinárodných zmlúv s inými krajinami, alebo sa prípadne inšpirujú a ukotvia ich vo svojich národných poriadkoch.

Pokiaľ ide o prepojenie nového Nariadenia EÚ a Modelového zákona, nové Nariadenie EÚ naň odkazuje v bode 48 preambuly: "

V rámci vzájomnej spolupráce by mali správcovia a súdy dbať na osvedčené postupy spolupráce pri cezhraničných insolvenčných konaniach, ako sú stanovené v zásadách a usmerneniach komunikácie a spolupráce, ktoré prijali európske a medzinárodné organizácie pôsobiace v oblasti insolvenčného práva, a najmä v príslušných usmerneniach, ktoré vypracovala Komisia Organizácie Spojených národov pre medzinárodné obchodné právo (UNCITRAL).

Čo je však dôležité podotknúť, Modelový zákon sa na rozdiel od nového Nariadenia EÚ skôr zameriava na podporu spolupráce a koordinácie medzi jurisdikciami, než na zjednotenie hmotného insolvenčného zákona a rešpektuje rozdiely medzi vnútroštátnymi procesnými a hmotnoprávnymi predpismi.

Čo sa týka cezhraničného úpadku, Modelový zákon definuje cezhraničný úpadok obdobne ako nové Nariadenie EÚ. Na účely Modelového zákona o cezhraničný úpadok pôjde vtedy, ak dlžník má aktíva a veriteľov vo viac ako jednom štáte alebo v prípade, keď ver

Máte predplatné? Prihláste sa