Insolvenčné konanie

Anotácia Príspevok pojednáva o niektorých aspektoch právneho postavenia správcu konkurznej podstaty, predovšetkým v rámci zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Opisuje jednotlivé predpoklady pre výkon funkcie správcu konkurznej podstaty a podmienky pre zápis do zoznamu správcov. Komparáciou poukazuje na rozdiely medzi výkonom správcovskej činnosti ako fyzická osoba a výkonom správcovskej činnosti ako právnická osoba. Annotation The article deals with some aspects of legal status of bankruptcy trustee under the Act of bankruptcy trustees No. 8/2005 Coll. It describes individual assumptions for practice of bankruptcy trustee and conditions for registration to the list of bankruptcy trustees. The article pointing out on differences between the practice of bankruptcy trustee as an individual person and the practice of bankruptcy trustee as a legal person with use of comparison method.

Globalizácia v súčasnosti narástla do takých rozmerov, že je kľúčová v cezhraničnom obchodovaní a investovaní. Otvorené hranice, právo slobodne sa usadiť a podnikať v rámci EÚ vytvárajú novodobý fenomén v oblasti podnikania, a to, že spoločníci čoraz častejšie presúvajú registrované sídlo spoločnosti mimo domicilu majiteľa, prípadne sa zoskupujú do medzinárodných holdingov a vytvárajú akúsi sieť spoločností vo viacerých krajinách. Vo svetle insolvenčného práva sa to odráža v tom, že pri riešení úpadku jednej spoločnosti sa musíte vysporiadať s viacerými medzinárodnými prvkami, keďže spoločnosť má administratívny aparát v jednom štáte a majetok s väčšinou veriteľov v druhom štáte. Veľa insolvenčných konaní tak nadobudne cezhraničný charakter. Z dôvodu zvýšenia počtu cezhraničných úpadkov na úrovni EÚ bolo v roku 2015 prijaté nové nariadenie (EÚ) o insolvenčnom konaní1) (ďalej aj "nové nariadenie EÚ"), ktoré nahradilo pôvodné nariadenie (ES) o konkurznom konaní z roku 20002) (ďalej aj "pôvodné nariadenie EÚ"). Hlavným cieľom nového nariadenia EÚ bolo odstrániť problémy pri cezhraničných úpadkoch, najmä v súvislosti s definovaním centra hlavného záujmu spoločnosti a vyriešenia problému s určením jurisdikcie súdu a aplikovateľného práva. Keďže uvedená problematika je veľmi rozsiahla, v článku sme sa zamerali na právnu úpravu určovania comi na úrovni EÚ len pri právnických osobách, s ohľadom na ďalší vývoj riešenia cezhraničného úpadku po prijatí nového nariadenia EÚ.3)