Ochrana proti rozriedeniu podielu

Vydáno: 35 minút čítania
Antidilučné právo je osobitným právom spoločníkov, ktorého hlavným účelom je ochrana spoločníkov pred rozriedením ich podielov v spoločnosti. Antidilučné právo možno chápať vo viacerých významoch. V širšom ponímaní bude toto právo zahŕňať aj právo na prednostné upisovanie akcií na zvýšenie základného imania a právo na prednostné prevzatie vkladu, ktoré sú štandardným nástrojom korporačného práva na ochranu uvedených záujmov spoločníkov. Nás ale na účely príspevku bude hlavne zaujímať antidilučné právo v jeho užšom chápaní ako zmluvného nástroja, po ktorom siahajú investori rizikového kapitálu v startupových spoločnostiach v prípadoch, ak k investícii do spoločnosti v rámci realizovaného investičného kola dochádza pri nižšej valuácii oproti predošlému investičnému kolu. V dôsledku výkonu tohto práva má investor získať dodatočný objem účasti, ktorá má kompenzovať jeho "straty" v dôsledku poklesu hodnoty jeho podielu v spoločnosti. Toto právo originálne vzniklo v USA. Jeho "transplantácia" do prostredia kontinentálneho korporačného práva ale nie je úplne jednoduchá. Aj preto považujeme za dôležité toto právo bližšie priblížiť čitateľovi.
 
1. Úvod
Riedenie podielu alebo dilúcia znamená jav, výsledkom ktorého dochádza k zmenšeniu podielu doterajšieho spoločníka v spoločnosti následkom dilučnej udalosti. K najčastejším spúšťačom riedenia podielu v kapitálovej spoločnosti patrí proces zvyšovania základného imania o nové peňažné vklady. 1) Spoločnosť emituje nové podiely, tieto následne "predáva" s cieľom získať nový kapitál pre vlastnú podnikateľskú činnosť. Takéto získavanie vlastného kapitálu je pre spoločnosť legitímne, hoci môže vyústiť aj do riedenia podielov na strane doterajších spoločníkov. Z pohľadu spoločníka zasa podiel reprezentuje konkrétny druh majetku a tiež je legitímnym cieľom spoločníka, pokiaľ sa snaží svoj majetok ochrániť pred zmenšením, znehodnotením. Na riedenie podielu možno nazerať v dvoch základných rovinách. Ako na proporčné zmenšenie veľkosti podielu (a tomu zodpovedajúce úmerne zúženie rozsahu práv spojených s takým podielom), ale aj ako na zníženie hodnoty podielu z ekonomického hľadiska (tzv. ekonomická dilúcia).
Korporačné právo pozná viaceré mechanizmy využiteľné pre ochranu záujmov spoločníkov pred riedením ich podielov. Spomeňme napríklad možnosť nastavenia zvýšeného kvóra v základných korporačných dokumentoch, umožňujúceho vznik blokačnej minority. To znamená, že bez dosiahnutia potrebnej väčšiny nebude možné uznesenie o zvýšení základného imania ani len prijať, čím sa otázka riedenia podielu stáva irelevantnou. Alebo "ovládnutie" štatutárneho orgánu zo strany niektorého spoločníka, spoločníkov, ktoré umožňuje fakticky blokovať návrhy už na úrovni manažmentu, a tie sa týmto spôsobom ani nikdy nedostanú na program rokovania valného zhromaždenia.
Existujú ale aj ďalšie osobitné inštitúty, ktoré sú cielene určené ako ochrana spoločníkov pred riedením ich podielov v spoločnosti. K týmto inštitútom radíme antidilučné právo. Antidilučné právo možno chápať v širšom, ale aj užšom význame. V širšom ponímaní bude toto právo zahŕňať kodifikované právo na prednostné upisovanie akcií pri zvýšení základného imania, 2) resp. právo na prednostné prevzatie vkladu, ktoré sú štandardným nástrojom korporačného práva chrániacim spoločníkov pred riedením ich podielov. Dokonca v rámci akciového práva je podoba tohto prednostného práva výsledkom harmonizačného procesu v rámci Európskej únie. Môžeme povedať, že uvedené právo reprezentuje základnú odpoveď korporačného práva v Európe na problematiku riedenia podielu a ochrany záujmov spoločníkov pred riedením ich podielov. Pre zjednodušenie textu budeme právo na prednostný úpis akcií (akciová spoločnosť a jednoduchá spoločnosť na akcie) a právo prevziať záväzok na nové vklady (spoločnosť s ručením obmedzeným) v texte označovať súhrnným pojmom ako
"právo na prednostné nadobudnutie podielu"
. Podstata prednostného práva spočíva v umožnení
pro rata
participácie doterajších spoločníkov na procese zvyšovania základného imania novými vkladmi do spoločnosti, v dôsledku čoho si zúčastnený spoločník dokáže zachovať rovnakú veľkosť podielu vo vzťahu k celku. Výsledkom takejto participácie je odvrátenie dôsledkov rozriedenia podielu.
Nás ale na účely príspevku bude prednostne zaujímať antidilučné právo v jeho užšom chápaní 3) ako nástroja, ktorý využívajú profesionálni investori (investori rizikového kapitálu) pre ochranu svojich investícií v startupových spoločnostiach v prípadoch, ak k investícii do vlastného imania startupovej spoločnosti dochádza pri nižšej valuá­cii, než tomu bolo v predošlom investičnom kole (táto situácia sa označuje pojmom
"down round"
). V dôsledku výkonu tohto práva získava investor nárok nadobudnúť dodatočný objem účasti, ktorá má kompenzovať jeho "straty" v podobe poklesu hodnoty jeho podielu v spoločnosti. Toto antidilučné právo originálne vytvorila angloamerická prax v podmienkach startupového ekosystému v Silicon Valley. S antidilučným právom máme možnosť stretnúť sa aj v domácom startupovom pro­stredí. Nejde pritom o zrkadlovú "transplantáciu" americkej verzie antidilučného práva do domáceho právneho poriadku. A hoci teória spojená s antidilučným právom vyzerá na prvý pohľad pomerne jednoducho, výkon tohto práva v domácich podmienkach už nepovažujeme za úplne jednoduchý.
 
2. Čo znamená riedenie podielu a aké sú jeho dôsledky?
Skôr než prejdeme k samotnej podstate antidilučného práva, bližšie si povedzme, čo to riedenie podielu vlastne znamená. Riedenie podielu al