V súvislosti s ekonomickými dopadmi pandémie COVID-19, ale aj v súvislosti s transpozíciou smernice o reštrukturalizácii a insolvencii
1)
do popredia vstúpila téma možností záchrany podnikov, ktoré síce majú finančné problémy, ale súčasne majú potenciál životaschopnosti, pokiaľ včas urobia potrebné reštrukturalizačné opatrenia.
2)
Opatrenia na záchranu spravidla vyžadujú aj krízové financovanie
3)
na preklenutie tohto obdobia života podniku a následne na podporu reštrukturalizačných opatrení.
Schválenie akejkoľvek podoby reštrukturalizácie predpokladá vyššiu mieru uspokojenia pohľadávok ako v prípade, ak by dlžník spolu s veriteľmi hroziaci úpadok neriešil a na majetok dlžníka by skôr či neskôr musel byť vyhlásený konkurz.
4)
Z pohľadu subjektov, ktoré krízové financovanie poskytujú, ide pochopiteľne o transakciu s vyššou mierou rizika. Krízové financovanie spravidla poskytujú banky, ktoré sú už na financovaní podniku zainteresované. V situácii s vyššou mierou rizika pochopiteľne majú záujem na vyššej miere zabezpečenia svojich pohľadávok.
Insolvenčné právo dáva v konkurze prioritu uspokojovaniu pohľadávky z nového úveru poskytnutého v rámci krízového financovania, ktorý nie je zabezpečený a bude preto uspokojovaný zo všeobecnej podstaty. Platí to ale len pre nový úver, ktorý predpokladá záväzná časť reštrukturalizačného plánu [
§ 141 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj "zákon o konkurze a reštrukturalizácii" alebo "ZKR")] a od účinnosti zákona o riešení hroziaceho úpadku pre krízové financovanie počas dočasnej ochrany v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie (
§ 21 ods. 6 ZRHÚ v spojení s
§ 141 ZKR).
Nie je cieľom financujúcich subjektov uplatňovať svoje pohľadávky v konkurze. Cieľom je úspešný priebeh reštrukturalizačného procesu. Navyše, ten môže byť často realizovaný mimo insolvenčného rámca alebo mimo verejnej preventívnej reštrukturalizácie, ak banky pristúpili na neformálnu reštrukturalizáciu. Financujúce subjekty si preto zmluvne posilňujú svoju pozíciu pri poskytnutí krízového financovania rôznymi dojednaniami, ktoré sú súčasťou zmluvy, na základe ktorej bude financovanie poskytnuté.
Takéto zmluvné dojednania môžu byť rôzne, súhrnne ale možno konštatovať, že ide o také dojednania, ktoré umožňujú financujúcemu subjektu sledovať, či sa reštrukturalizačné opatrenia napĺňajú, a v prípade, ak nie alebo ak dlžník neplní dojednané splátky nového úveru, zabezpečiť, aby sa majetok dlžníka nezmenšoval a boli u dlžníka urobené opatrenia na riadne splatenie dlhu (ďalej aj "zmluvné dojednania"). Podstata takýchto zmluvných dojednaní môže spočívať v podmieňovaní určitých rozhodnutí dlžníka súhlasom financujúceho subjektu. Môže tiež spočívať v práve vykonávať niektoré práva majiteľa priamej majetkovej účasti, osobitne práva na riadení obchodnej spoločnosti (ďalej aj "spoločnosť") spojené s touto majetkovou účasťou. To nie je nová prax, vzhľadom na ekonomickú situáciu a nové možnosti riešenia hroziaceho úpadku možno však očakávať väčší záujem o riešenie situácií hroziaceho úpadku.
Mnohé z týchto zmluvných dojednaní, ktoré veriteľa oprávňujú na výkon určitého vplyvu na konanie dlžníka, sa štandardne objavujú aj v bežnej, teda nie krízovej finančnej situácii podnikateľa.
5)
Pochopiteľne, sú však viac intenzívne, ak ide o riešenie hroziaceho úpadku.
V tejto súvislosti je preto aktuálna, aj keď nie nová, otázka interpretácie právnej úpravy spriaznených osôb, konkrétne
§ 9 ods. 1 písm. b) a
