Novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii - predstavenie vybraných nových inštitútov v zákone
Úvod
1*)Už je to pár týždňov, čo v Zbierke zákonov SR vyšla novela zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj "zákon o konkurze a reštrukturalizácii" alebo "ZKR") ako súčasť novely Obchodného zákonníka (ďalej aj "OBZ"), na ktorú je priamo prepojená. Odborná verejnosť si študuje a zamýšľa sa nad zmenami a novými ustanoveniami tejto novely, ktorých skutočne nie je málo a ich zvládnutie bude vyžadovať dlhšie obdobie pre všetkých zainteresovaných. Preto sme si dovolili priniesť náš pohľad na dva vybrané inštitúty tejto novely - jeden z časti konkurzu - a síce znovu zmenenú koncepciu
zodpovednosti povinných osôb za nepodanie návrhu na konkurz
včas, a druhý z časti reštrukturalizácie, azda jeden z najkontroverznejších a najdiskutovanejších nových inštitútov
povinnosti dlžníka vydať nové majetkové účasti
a ponúknuť svojim veriteľom kapitalizáciu pohľadávok. Tieto inštitúty sa snažíme analyzovať nielen z pohľadu historického výkladu, t. j. prečo sa k týmto zmenám pristúpilo, ale najmä z hľadiska úmyslov zákonodarcu, účelu právnej normy a možného reálneho vplyvu na veriteľov, ktorých pohľad by mal byť v danom odvetví najdôležitejší.
Povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas a následky jej porušenia
Tento inštitút zodpovednosti osôb, ktoré mali podať pri zákonom predvídaných predpokladoch návrh na vyhlásenie konkurzu a neurobili tak, nie je v zákone nový. Pre rekapituláciu treba uviesť, že v tomto inštitúte zákonodarca doteraz použil už dve koncepcie.
I. Model individuálneho uplatnenia náhrady škody jednotlivým veriteľom - 2006 až 2012
Už pri prijímaní zákona o konkurze a reštrukturalizácii jestvovala právna úprava zodpovednosti štatutárnych orgánov za škodu, ktorú spôsobia obchodnej spoločnosti (zavedená novelami Obchodného zákonníka uskutočnenými zákonmi č. 147/2001 Z. z. a č. 500/2001 Z. z.). Išlo ale o zodpovednosť štatutárnych orgánov za spôsobenú škodu pri výkone svojej funkcie, teda poškodeným mohla byť len spoločnosť, v ktorej túto funkciu zastávajú. Cieľom takejto úpravy bolo teda zabezpečenie ochrany záujmov spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, nie tretích osôb (veriteľov spoločnosti). Takto konštruovaná právna úprava obsahuje len mimoriadnu možnosť tretej osoby - veriteľa uplatňovať vo svojom mene a na vlastný účet nároky spoločnosti (čiže nie svoje vlastné) na náhradu škody voči štatutárnym orgánom.2)
Zákon o konkurze a reštrukturalizácii založil v § 11 ods. 4 ako
lex specialis
novú osobitnú zodpovednosť štatutárnych orgánov, pričom podstatný rozdiel oproti úprave v Obchodnom zákonníku je, že založil zodpovednosť štatutárneho orgánu
3)za škodu, ktorá vznikne veriteľom ako
tretím osobám v dôsledku porušenia povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu.
Každému právnikovi, ktorý sa zaoberá žalobami na náhradu škody, je dostatočne známe, že predpokladmi uplatnenia škody sú:
