Konkurzné konanie

SKUTKOVÝ STAv Súd prvej inštancie rozsudkom z 2. apríla 2019 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca (správca úpadcu M.) domáhal voči žalovanému (správcovi úpadcu S.), aby súd vylúčil špecifikovaný nehnuteľný...

SKUTKOVÝ STAv Súd prvej inštancie rozsudkom z 13. apríla 2018 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že právne úkony - vyplatenie odmien a prémií úpadcom žalovanému, vo výškach...

Započítanie je jedným zo spôsobov zániku záväzkov. Nedávny rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 31/2020 z 25. 11. 2020 prináša odpovede na viaceré otázky týkajúce sa započítania v insolvenčnej situácii dlžníka. Zároveň však nastoľuje aj niekoľko sekundárnych otázok, predovšetkým môže vznikať pochybnosť, či je započítanie v insolvenčnej situácii vôbec možné. V príspevku sa pokúšame retrospektívnou optikou objasniť pravidlá ovplyvňujúce započítanie v insolvenčnej situácii, ktorá ešte nebola zistená, najmä tým, že ich konfrontujeme s pravidlami pre započítanie použiteľnými pre započítanie v konkurze. Tento diskurz je zároveň zasadený do rámca insolvenčných pravidiel Európskej únie.

„Veriteľ si môže u správcu uplatniť pohľadávku proti podstate s uvedením jej právneho dôvodu a výšky len do zverejnenia oznámenia správcu o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate a zámere zverejniť rozvrh podľa § 96 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v Obchodnom vestníku. Po zverejnení takéhoto oznámenia môže veriteľ v konkurznom konaní uplatniť pohľadávku proti príslušnej podstate výlučne v odôvodnených námietkach na predpísanom tlačive v lehote určenej v ustanovení § 96 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Na pohľadávku, ktorú veriteľ neuplatnil u správcu uvedeným postupom, sa pri uspokojení neprihliada ako na pohľadávku proti (všeobecnej alebo oddelenej) podstate, ani sa veriteľ nemôže následne s úspechom domáhať určenia tejto pohľadávky proti podstate žalobou podanou proti správcovi podľa § 87 ods. 8 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.“

V rámci konkurzného konania dochádza k postupnému uspokojovaniu riadne prihlásených pohľadávok. Tieto pohľadávky sú uspokojované podľa skupiny, do ktorej patria. Do skupiny nezabezpečených pohľadávok zaraďujeme aj tzv. podriadené pohľadávky, ktoré sú, okrem iného, spojené aj so spriaznenými osobami. Uvedená zákonná subordinácia pohľadávok spriaznených veriteľov však môže narážať na princíp rovnosti účastníkov konkurzného konania.1) In bankruptcy proceedings, duly registered creditor's claims are gradually satisfied. These claims are settled by the group to which they belong. The group of unsecured claims also include the so-called subordinated claims, which are inter alia related to related parties. However, that legal subordination of related creditors' claims may run counter to the principle of equality of creditors in insolvency proceedings.

Nasledujúce riadky sú venované problematike žalôb proti konkurzným, resp. reštrukturalizačným správcom pri uplatňovaní nárokov vzniknutých v rámci konkurzného konania z dôvodu, že správca svoju funkciu nevykonával zákonom predpokladaným spôsobom, na základe čoho - či už veriteľovi alebo tretím stranám (či samotnému úpadcovi) - vznikla škoda tým, že správca porušil zákonom alebo súdom uloženú povinnosť. V týchto prípadoch je vždy potrebné uvedomiť si, kto za určitú škodu nesie zodpovednosť a ako daný subjekt žalovať, pričom dlhodobo zostávala otvorená otázka právneho režimu takéhoto zodpovednostného vzťahu vo vzťahu k aplikácii Občianskeho alebo Obchodného zákonníka. Základný režim týchto nárokov sa v dobiehajúcich konkurzoch po­dľa predchádzajúcej právnej úpravy spravuje § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj "ZKV"), v prípade konkurzov vedených podľa aktuálne účinnej právnej úpravy je to podľa zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj "ZoS") pri aplikácii zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej aj "ZKR"). Spracované prípadové štúdie, založené na právoplatných rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, dávajú odpovede práve na naznačené otázky.

Azda najvýznamnejšou novelou posledného obdobia v oblasti súkromného práva bola dlhšie pripravovaná novelizácia Obchodného zákonníka. Jej súčasťou bola aj novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii, netrpezlivo očakávaná laickou aj odbornou verejnosťou. Vzhľadom na množstvo zmien v konkurznom aj reštrukturalizačnom konaní nie je možné postihnúť v tomto príspevku všetky, preto si autori vybrali jeden nový inštitút z konkurzného a jeden z reštrukturalizačného konania. Cieľom autorov je predstaviť tieto nové inštitúty a očakávania, ktoré boli s nimi spájané, ako aj porovnať možné reálne dopady a následky, ktoré môžu priniesť. Zároveň chcú poukázať aj na možné výkladové problémy a problémy s aplikáciou týchto nových ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii v praxi.

Súčasťou konkurzného konania je tzv. speňažovanie majetku, ktorého účelom je získanie peňažných prostriedkov na uspokojenie veriteľov. Tento proces je priamo upravený v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov a zahŕňa tak speňažovanie hnuteľných, ako aj nehnuteľných vecí. Zákon dáva správcovi možnosť výberu spôsobu ako majetok speňažiť. Takúto voľnosť však správca konkurznej podstaty nemá v prípade nehnuteľného majetku, kde všeobecne platí, že nehnuteľnosti podliehajúce konkurzu možno speňažiť len dražbou. Aj z tohto pravidla však existujú výnimky, ktorými sa práve v tomto článku chcem venovať.