Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 63/2019 z 22.10.2019, R 69/2020 (lehota na prihlásenie pohľadávky proti podstate v konkurznom konaní)

doc. JUDr. Ing. Jaroslav Dolný PhD.

Vydáno: 20. 12. 2020 13 minút čítania

„Veriteľ si môže u správcu uplatniť pohľadávku proti podstate s uvedením jej právneho dôvodu a výšky len do zverejnenia oznámenia správcu o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate a zámere zverejniť rozvrh podľa § 96 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v Obchodnom vestníku. Po zverejnení takéhoto oznámenia môže veriteľ v konkurznom konaní uplatniť pohľadávku proti príslušnej podstate výlučne v odôvodnených námietkach na predpísanom tlačive v lehote určenej v ustanovení § 96 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Na pohľadávku, ktorú veriteľ neuplatnil u správcu uvedeným postupom, sa pri uspokojení neprihliada ako na pohľadávku proti (všeobecnej alebo oddelenej) podstate, ani sa veriteľ nemôže následne s úspechom domáhať určenia tejto pohľadávky proti podstate žalobou podanou proti správcovi podľa § 87 ods. 8 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.“

Najvyšší sud sa v glosovanom uznesení zaoberal otázkou, kedy uplynie lehota na prihlásenie pohľadávky proti podstate v konkurznom konaní, a teda či je možné pohľadávku proti podstate uplatniť časovo neobmedzene, alebo je tento moment prihlásenia pohľadávky proti podstate potrebné nejakým spôsobom obmedziť. Predmetom prieskumu najvyššieho súdu tak bol výklad a aplikácia § 87 ods. 7 a 8 v spojení s § 96 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj "ZKR" alebo "zákon o konkurze a reštrukturalizácii"). ¹⁾

V samotnom spore si žalobca v pozícii veriteľa uplatňoval daň z nehnuteľností ako pohľadávku proti oddelenej podstate po čase, kedy už v Obchodnom vestníku bol zverejnený oznam správcu konkurznej podstaty o zostavení zoznamu pohľadávok proti oddelenej podstate a zámeru zverejniť rozvrh podľa § 96 ods. 2 ZKR. Nižšie súdy uvedený nárok žalobcovi priznali z titulu, že daň z nehnuteľnosti predstavuje pohľadávku proti podstate. V odôvodnení svojho rozhodnutia nižšie súdy uviedli, že žalobca podal žalobu v lehote podľa § 87 ods. 8 ZKR, pričom dospeli k záveru, že žalobcom vyrubená daň z nehnuteľnosti predstavuje pohľadávku proti podstate.

Dovolací súd sa vo vzťahu k argumentácii žalobcu zaoberal posúdením lehoty na prihlasovanie pohľadávok proti podstate a otázkou, či je možné prihlásiť pohľadávku proti podstate aj po tom, čo správca zverejnil oznam podľa § 96 ods. 2 ZKR v Obchodnom vestníku. Uviedol, že: "

Konajúce súdy nesprávne p

Máte predplatné? Prihláste sa